Príchod našich predkov na územie našej vlasti nie je archeologicky označený vrstvou spáleného popola a kostí zavraždených, čo poukazuje na našu mierumilovnú mentalitu a zároveň potvrdzuje predpoklad, že Slováci boli pôvodnými obyvateľmi Slovenska. Svedčí o tom aj názov našej vlasti – Slovensko – odvodený od nášho národného mena. Sme príslušníkmi národa tvorcov hodnôt, ktoré sa významnou mierou podieľali na skultúrňovaní a civilizovaní Európy.
Dejiny majú svoje objektívne príčiny, ale rozhodujúcim faktorom priebehu ich udalostí je subjektívna aktivita jednotlivých národov a osobností, ako prejav ich vôle a schopností presadzovať svoje vlastné predstavy a záujmy a tak tvoriť vlastný osud.
Naša generácia dosiahla zvrchovanosť slovenského národa na území jeho odvekej vlasti a obnovila samostatný slovenský štát – Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát a rovnoprávny subjekt medzinárodného práva.
Tieto významné štátoprávne skutočnosti dosiahol slovenský národ demokratickým, pokojným a zákonným spôsobom, čo bolo s uznaním prijaté spoločenstvom národov aj svetovou verejnosťou.
Zdá sa však, že práve takýto spôsob získania národnej slobody a štátnej samostatnosti, keď sme ako generácia nezaplatili za ne vlastnými životmi, viedol a vedie mnohých k ľahkovážnosti, ba až ľahostajnosti k hodnotám, ktoré sú pre všetky národy sveta posvätné a stoja na najvyššom piedestále ich úcty.
Konalo sa nám nepomerne ľahšie, ako všetkým generáciám našich predchodcov. Veríme však, že aspoň toľko ako oni pre nás, sme urobili my pre našich nasledovníkov.
Vedome a programovo sme nadväzovali na prácu a odkaz tých osobností slovenských dejín, ktoré sa usilovali zabezpečiť pre slovenský národ slobodu ako spôsob svojprávneho a zvrchovaného rozhodovania o svojich veciach a vzťahoch.
Naša vďaka patrí aj príslušníkom iných národov, ktorí sa stotožnili s našim štátotvorným úsilím a so sympatiami nám pomáhali zavŕšiť emancipačný zápas.
O udržanie získaných výdobytkov a obdivuhodnú sociálnu stabilitu sa najviac zaslúžili radoví občania nášho štátu, ktorí svojim pochopením prejaveným neobyčajnou obetavosťou, trpezlivosťou a ochotou znášať dopady transformačného procesu najmä na svojou životnú úroveň a sociálne postavenie – preukázali vysokú stupeň národného aj občianskeho vedomia a zodpovednosti.
Na druhej strane nemožno nevidieť falošnosť, zbabelosť a sebectvo mnohých najvyšších predstaviteľov nášho štátu, ktorí radšej prisluhujú cudzím záujmom, akoby v zmysle svojich volebných sľubov slúžili vlastnému národu.
Najväčším „jablkom sváru“ v procese komplexnej transformácie Slovenska na suverénny štát a Slovákov na slobodný a rovnoprávny národ, bola a doteraz zostala – privatizácia. Tá sa vzápätí po jej začatí zvrhla na bezuzdné rabovanie nášho spoločného národného majetku. Bratovražedná chamtivosť pri jeho rozkrádaní spôsobila úplné rozbitie aj dovtedy slabej národnej jednoty Slovákov na čiastkové osobné či úzko skupinové záujmy. Tragédia „národnej nedohody“ bola zavŕšená vtiahnutím cudzích arbitrov do našich vnútorných sporov, čo vždy v našich dejinách bolo, a aj vždy bude maximálne zneužité proti našim národným a štátnym záujmom.
Vidiac súčasnú likvidáciu ekonomickej základne našej suverenity výpredajom rozhodujúcich strategických podnikov, ba celých odvetví do zahraničných rúk, musíme s trpkosťou konštatovať, že súčasnú etapu zápasu o slobodný život a dôstojnú a úspešnú budúcnosť slovenského národa sme neprehrali silou a vinou cudzích, ale – tak, ako už mnoho ráz v našich dejinách – prehrali sme zradou vlastných!
Slovenský národ bol vinou vlastných zradcov už nie raz na pokraji vlastného prežitia. Dokázal sa však vždy dosiaľ vzchopiť, hoci ho to stálo nesmierne obete a straty. Bude to tak dotiaľ, kým sa nedokáže zbaviť vlastných zradcov, ako to už dávno urobili iné národy. Čím skôr sa tak urobí, tým skôr prekoná aj najzávažnejší syndróm vlastnej neúspešnosti – nejednotnosť v zásadných životných otázkach vlastnej národnej existencie. Takouto otázkou je aj nevyhnutnosť štátnej samostatnosti ako základu národnej slobody.
Vyše tisíc päťstoročná historicky podložená činorodá kultúrna a dejinotvorná prítomnosť slovenského národa na najexponovanejšom území oprávnene nazvanom „križovatkou Európy“ je dôkazom jeho cieľavedomej vytrvalosti a životaschopnosti.
Pamätajme, že slovenský národ je celistvá bytosť a jeho rovnocennými súčasťami sú (rovnako) Slováci žijúci doma vo svojej vlasti, ako aj Slováci žijúci v zahraničí.
Základným prirodzeným putom spájajúcim Slovákov ako národ, okrem spoločnej historickej skúsenosti a kultúrneho dedičstva, je ich materinský jazyk.
Slovenčina je najvýznamnejšou kultúrnou hodnotou našich snažení a najpevnejším oporným bodom našej národnej svojbytnosti a spolupatričnosti.
Naše kultúrne hodnoty ako odkaz tvorivého úsilia všetkých generácií Slovákov sú nenahraditeľnou pokladnicou národného dedičstva, ktorá nielen slúži ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie pre budúce generácie, ale aj dokazuje náš prínos do klenotnice civilizačného bohatstva Európy, jej mnohorakosť a najmä – opodstatňuje našu národnú existenciu.
Vzhľadom na našu početnosť, ale najmä mentalitu sme nikdy nikoho neohrozovali. Naopak, je nevyvrátiteľnou pravdou, že všetci, ktorí sa v priebehu dejín objavili na našom území ohrozovali nás. preto si nedajme vnútiť vinu za to, čo spôsobili iní. Ak smeruje vývoj k vzájomnému vysporiadaniu a novej, lepšej kvalite vzájomných vzťahov, sebavedome žiadajme predovšetkým ospravedlnenie od každého, kto nám spôsobil príkoria a škody či už svojou mocensko-politickou, hospodárskou, ideologickou či akoukoľvek inou činnosťou, ktorá ohrozovala alebo priamo ničila našu národnú identitu a znižovala našu životaschopnosť odnárodňovaním, asimiláciou alebo vyháňaním za hranice vlasti chudobou alebo politickými perzekúciami.
Trvajme na dôslednom uplatňovaní základného demokratického práva každého slobodného národa – práva na vlastnú cestu a spôsob prežívania vlastného života. Nikdy sa dobrovoľne nevzdávajme hodnôt a postavenia, ktoré sme získali.
Každé slobodné a rovnoprávne spoločenstvo má nielen právo, ale aj povinnosť podporovať iba také vývojové tendencie, ktoré mu neškodia, ale zabezpečujú jeho životaschopnosť a konkurencieschopnosť ako základné predpoklady úspešnej existencie a vlastnej dôstojnej budúcnosti.
Uvedomujeme si, že napriek dobový heslám o „nových vzťahoch“ aj naďalej zostáva hlavným mocenským faktorom medzinárodných vzťahov pri tvorbe dejín – fenomén sily. Tak ako vždy doteraz, je aj dnes uplatňovaný bezohľadnými, až vražednými – vojenskými, hospodárskymi, finančnými či politickými – agresiami. Sme preto povinní neustálym aktívnym a tvorivým prístupom vyrovnávať našu početnú a geopolitickú nevýhodu v tejto silovej oblasti medzinárodných vzťahov a poučení vlastnými dejinami – s dostatočným predstihom hľadať a tvoriť východiská a ich alternatívy na presadzovanie našich životných záujmov.
Najťažšie sa obnovujú škody, ktoré sme si spôsobili sami vlastnou nepoučiteľnosťou, lebo tie nemuseli byť ,a po našich overených historických skúsenostiach ani byť nemali. Našu neopodstatnenú dôverčivosť už nemožno nazvať inak ako tragickou zábudlivosťou a ľahkovážnosťou – najmä voči tým, ktorí doteraz nikdy nedodržali sľuby.
Aj naša generácia – a opäť na vlastnej škode – zistila a verme, že aj pochopila, že jediným spôsobom ako úspešne a perspektívne zabezpečiť náš slobodný národný život v nemilosrdnom protiprúde cudzích záujmov je spojenie všetkých národných síl a národná dohoda o jednotnom postupe pri presadzovaní životných záujmov Slovákov ako zvrchovaného subjektu vlastných dejín a medzinárodných vzťahov.
Napriek všetkým – vnútorným i vonkajším – protivenstvám, veríme a sme pevne presvedčení, že slovenský národ aj súčasnú skúšku svojej zrelosti a životaschopnosti zvládne a prežije so cťou – hoci opäť so zbytočne veľkými stratami.
Aj keď povinnosť prekonať súčasnú krízu patrí predovšetkým tým, ktorí ju spôsobili a zavinili, najväčšiu zodpovednosť majú národné sily. Hlásime sa k tejto zodpovednosti a vyzývame všetkých, ktorí patria alebo chcú patriť k národným, aby nedopustili zničenie najvýznamnejšej hodnoty, ktorú naša generácia dosiahla vlastný, samostatný slovenský štát a obnovenie našej národnej slobody. Vyzývame ich, aby zabudli na vzájomné spory a všetky svoje sily a schopnosti vložili do zápasu o záchranu našej budúcnosti.
Navrhujeme text štátnej doktríny Slovenskej republiky a veríme, že celonárodná diskusia o jej konečnom znení spojí všetky národné sily pod zástavou spoločného prospechu všetkých príslušníkov slovenského národa a všetkých lojálnych občanov Slovenskej republiky.
ŠTÁTNA DOKTRÍNA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SLOVÁCI sú autochtónnym, historickým a kultúrnym národom, ktorý od počiatku svojich dejín vytvára hodnoty podieľajúce sa na civilizovaní Európy a sveta.
ÚZEMIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY je historickým územím slovenského národa, tvorí jednotný celok a jeho hranice sú nedotknuteľné.
SLOVENSKÝ NÁROD ako spoločenstvo všetkých Slovákov, žijúcich doma aj v zahraničí, je slobodným a zvrchovaným subjektom medzinárodného práva a nezastupiteľným tvorcom vlastných dejín.
SLOVENSKÝ ĽUD ako spoločenstvo príslušníkov slovenského národa a príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín ako lojálnych občanov Slovenskej republiky – tvorí nedeliteľný celok.
SLOVENSKÝ ŠTÁT – Slovenská republika je samostatným, suverénnym, demokratickým a právnym štátom, ktorého občania sú si rovní v právach aj povinnostiach. Vznikol legitímnym, legálnym, mierovým a demokratickým spôsobom na základe uplatnenia prirodzeného a neodňateľného práva národov na sebaurčenie. Jeho prvoradým záujmom je upevňovanie vlastnej štátnej suverenity, nezávislosti a medzinárodnej autority ako nevyhnutného základu zabezpečenia slobody a zvrchovanosti slovenského národa.
Slovenský štát vytvára podmienky na zachovanie a optimálny všestranný vývin štátotvorného slovenského národa, pritom sa opiera o racionálne využívanie prírodného bohatstva Slovenska a o rozvoj ľudského, intelektuálneho, vzdelanostného a ekonomického potenciálu. Na prvom mieste je ochrana ľudskej dôstojnosti, zdravia a podpora rastu harmonicky rozvinutej osobnosti jednotlivca, rodiny a národa prostredníctvom výchovy k hodnotám európskej civilizácie.
PREDSTAVITELIA SLOVENSKÉHO ŠTÁTU sú osobnosťami s príkladným mravným profilom, konajúce v zmysle pozitívneho odkazu slovenských dejín, od ktorých sa vyžaduje bezpodmienečná vernosť, obetavosť a bezchybná reprezentácia pri presadzovaní záujmov slovenského národa a jeho štátu.
SLOVENSKÁ KULTÚRA ako autentický, nenahraditeľný a neopakovateľný vklad Slovákov do pokladnice európskej kultúry a civilizácie si zasluhuje osobitnú pozornosť a všestrannú podporu slovenského štátu.
SLOVENSKÝ JAZYK je štátnym jazykom Slovenskej republiky, ktorý ako najvýznamnejší dejinotvorný fenomén Slovákov plní na slovenskom štátnom území nenahraditeľnú integratívnu a komunikatívnu funkciu pre občanov Slovenskej republiky.
ŠTÁTNE OBČIANSTVO je výsadou, lojálnych občanov Slovenskej republiky, ktorý si plnia svoje občianske povinnosti a nepoškodzujú záujmy slovenského národa a jeho štátu – Slovenskej republiky.
VNÚTROPOLITICKÁ PRIORITA a úloha pre súčasnú i nasledujúce generácie je vnútorná integrácia Slovenska ako nevyhnutný predpoklad úspešnosti a užitočnosti akýchkoľvek vonkajších integrácií Slovenskej republiky do medzinárodných štruktúr.
MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY buduje Slovenská republika v zmysle princípov priateľskej mierovej spolupráce so všetkými národmi sveta na báze rovnoprávneho partnerstva, reálne uplatniteľnej reciprocity, vzájomnej výhodnosti a rešpektovania rôznorodosti názorov na vnútorné usporiadanie vlastných pomerov – ako to vyhovuje špecifikám jednotlivých štátov a vyplýva z ich historického vývoja a skúsenosti.
VOJENSKÁ DOKTRÍNA Slovenskej republiky nepripúšťa angažovanie sa v mocenských blokoch a presadzuje výhradne mierovú politiku. Armáda Slovenskej republiky slúži výhradne na obranu štátu. Bezpečnosť štátu, istoty jeho občanov a ochranu hraníc možnosť zveriť len občanom Slovenskej republiky. Vojenskú službu za hranicami Slovenskej republiky možno vykonávať výhradne na princípe osobného rozhodnutia občana, ktorý tým preberá plnú zodpovednosť. V mimoriadnom, odôvodnenom a pre bezpečnosť štátu nevyhnutnom prípade možno rozhodnutím takzvanej kvalifikovanej väčšiny parlamentu SR kontrasignovaného prezidentom a predsedom vlády SR vyslať vojakov Slovenskej republiky aj mimo nášho územia. V tomto prípade platí princíp dobrovoľnosti a prevzatia plnej osobnej zodpovednosti.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA považuje dodržiavanie zásad faktického vzájomného uznávania suverenity, územnej integrity a nemeniteľnosti hraníc štátov za prirodzený a najpevnejší základ stability medzinárodných vzťahov a mieru.
Bratislava 4.4.2000
