1

Vyhlásenie ZSI k výročiu 17. novembra (2022)

     17. november 1989 je – bez ohľadu na diskusie o jeho mocenskom pozadí – chápaný ako symbol slobody.

Sloboda je na prvom mieste slobodou slova. A demokratické politické zriadenie má túto hodnotu garantovať a chrániť.

     Pred troma desaťročiami ľudia verili, že sloboda, ktorú im november 1989 priniesol, sa udrží a bude sa rozvíjať, zveľaďovať. Vývoj v posledných rokoch však išiel a najmä dnes ide presne opačným smerom. Verejnoprávna rádiotelevízia sa stala hlásnou trúbou ideológie tzv. liberalizmu. Zo strany štátnych predstaviteľov nepočujeme nič o tom, ako občianske slobody garantovať a rozvíjať, len ako ich obmedziť. Nepokryte sa hľadajú legislatívne formy, ako sprísniť cenzúru, ako zlikvidovať nepohodlné informačné kanály – aj spolu s ich prevádzkovateľmi a šíriteľmi. Kto na túto hru „politickej poslušnosti“ odmietne pristúpiť, pocíti nenávistné útoky médií ako aj ruku represívneho aparátu. Tento trend dospel tak ďaleko, že režim dnes generuje novodobých politických väzňov. Tak, ako ten komunistický pred rokom 1989.

     Najväčším výkričníkom je momentálne aktivista a revizionista Marián Magát, ktorého režim bez súdu už takmer trištvrte roka drží v kolúznej väzbe za to, že vydal knihu o udalostiach obdobia druhej svetovej vojny, starých 80 rokov. Takéto zaobchádzanie by si režim nedovolil ani s teroristom.

     Občiansky aktivista bol odsúdený na tri roky väzenia za predaj tričiek s portrétom prvého slovenského prezidenta.

     Ďalším príkladom je Daniel Bombic (Danny Kollár), ktorý si dovoľuje verejne kritizovať zločiny a pokrytectvo niektorých štátnych činiteľov, no navyše odhaľuje identitu ich poskokov, za čo bol na neho vydaný zatykač.

     Odsúdeniahodným prípadom brutálnej politickej perzekúcie je prípad motorkára Jozefa Hambálka, ktorému EÚ – v súčinnosti s jeho vlasťou, Slovenskou republikou – zhabala majetok a siahla na základné existenčné práva.

     Ako na bežiacom páse sú od r. 2016 stíhaní a odsudzovaní predstavitelia a stúpenci ostrakizovanej opozičnej politickej strany.

     Nezávislí publicisti a youtuberi sú trestaní pobytom vo väzbe a zákazom vyjadrovať sa. Vydavateľ opozičného mesačníka odsúdený za citovanie Štúrovcov – a v príkladoch by sa dalo pokračovať. Režim a jeho médiá hovoria o potrebe ochrany „svojich“ novinárov, no „tých druhých“ brutálne trestajú.

     Nájde sa väčší prejav pokrytectva a politiky dvojakého metra?

     Vidíme, že mnohé neprávosti majú základ v zriadení tzv. Špeciálnej prokuratúry, ŠTS, zavedení gumeného pojmu tzv. extrémizmu do nášho právneho systému a následnom zriadení ideovo-politickej polície NAKA. Plošné terorizovanie občanov a masové pošliapavanie ich základných práv bolo otestované počas nedávnej tzv. koronakrízy.

     Sme presvedčení, že Slovensko sa z tohto dusivého puta strachu a terorizovania vlastným štátnym aparátom neoslobodí, kým nebudú spomenuté represívne inštitúcie zrušené, ich predstavitelia a spolupáchatelia vzatí na zodpovednosť a politickí väzni plne rehabilitovaní.

     Demokracia a sloboda nemôže byť výsadou len spriaznených politických pritakávačov a vybraných etnických skupín, či stúpencov dúhových úchyliek. Sloboda je sväté právo každého občana, človeka, dané Bohom a garantované medzinárodnými zmluvami. Jej porušovanie je narušením dôstojnosti človeka.

Naostatok, súčasným mocipánom pripomíname, že nič netrvá večne. Ani Rím, ani Tretia ríša, ani Sovietsky zväz, ktorý sa plánoval na „večné časy“ tu neboli naveky. Rovnako ani súčasný zločinný režim EÚ nastolený aj na území Slovenskej republiky, tu nebude natrvalo. Čím väčší teror bude voči svojim občanom vyvíjať, s o to väčším rachotom sa napokon zrúti a zločinci budú – na rozdiel od roku 1989 – spravodlivo potrestaní.

     Pevne veríme, že skutočný 17. november pre Slovákov ešte len príde.

Za Združenie slovenskej inteligencie

Ing. Branislav Čech, predseda

Mgr. Margaréta Vyšná, podpredsedníčka

Ing. Mgr. Ľudovít Gunčaga, člen predsedníctva

PhDr. Martin Lacko, PhD., člen predsedníctva

RNDr. Igor Serváček, člen predsedníctva