štvrtok, 30 júna, 2022
spot_img
ÚvodNárodnostné vzťahyVýročie dokumentov – prehodnoťme slovensko-maďarské a národnostné vzťahy

Výročie dokumentov – prehodnoťme slovensko-maďarské a národnostné vzťahy

Margaréta Vyšná: Pred 25 rokmi podpísala Slovenská republika dva dôležité dokumenty,  Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom. Obe majú dnes významný vplyv nielen na napĺňanie menšinových práv, ale aj na zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenska.

Zmluvu o dobrom susedstve za Slovenskú republiku podpísal Vladimír Mečiar a za Maďarsko Gyula Horn 19. marca 1995 v Paríži. Vtedajšia Národná rada SR po roku búrlivých diskusií zmluvu o dobrom susedstve s Maďarskom odhlasovala. Spor bol o čl. 15, s odkazom na odporúčanie Parlamentného zhromaždenia RE č. 1201, ktorý nejasne formuloval a pripúšťal možnosť vzniku územnej autonómie pre maďarskú menšinu a získanie kolektívnych práv. Aj poslanci, ktorí za ňu zahlasovali, do poslednej chvíle zvažovali, či ju podporia. Napríklad bývalý minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan uprednostnil to, že „podpis takejto zmluvy vo vtedajšej medzinárodnej atmosfére sa vnímal pozitívne, čo pre mňa bolo z hľadiska záujmu Slovenska a jeho medzinárodného postavenia rozhodujúce,“ (https://www.teraz.sk/slovensko/eduard-kukan-zakladna-zmluva-1995/124982-clanok.html

) pred potenciálnym ohrozením územnej celistvosti SR. Za zmluvu, Damoklov meč, ktorý stále visí nad Slovenskou republikou odmietol hlasovať poslanec za HZDS a predseda SSI Korene Viliam Hornáček: „Členovia a odborné autority SSI KORENE pre otázky slovensko –maďarských vzťahov (prof. J. Lazar, prof. J. Podolák, doc. M. Benža, Dr. L. Deák, Dr.P. Mikula, Ing. J. Binder, Ing. J. Handžárik) upozorňovali na nebezpečenstvo včlenenia sporného a maďarskou stranou proti SR zneužiteľného odporúčania PZ RE č.1201 do čl. 15 zmluvy (odporúčanie odmietli všetky štáty EÚ a bolo nahradené tzv. Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín) a formulácie neumožňujúce slovenskej strane uplatniť princíp reciprocity v podmienkach Maďarskej republiky, ale argumentovali aj faktami o sústavnom maďarskom ohováraní a útočení  proti Slovensku v susedských aj v medzinárodných vzťahoch. Napríklad spor o SVD Gabčíkovo – Nagymaros pred MSD v Haagu. Navrhovali sme text, najmä článok 15 upraviť, ale aj iné taxatívne vymenované práva menšín tak, aby neohrozoval slovenské  národnoštátne  záujmy. Kategoricky sme odmietli aj zarážajúci a neštandardný spôsob podpísania bilaterálnej zmluvy na území tretieho štátu –Francúzska! Anglický denník The Guardien hneď na druhý deň konštatoval jednoznačné víťazstvo Horna nad Mečiarom. Čo sa aj čoskoro dokázalo a doplácame na to dodnes!“ Tesne pred podpisom zmluvy, na poslednom rokovaní V. Mečiara bez svojich poradcov a G. Horna obklopeného piatimi poradcami napokon V. Mečiar súhlasil so sporným zakomponovaním odporúčania PZ RE č. 1201 do zmluvy. Už žiadne dodatočné vyhlásenie doplňujúce zmluvu, v takom alebo onakom znení, ktoré schválila aj NR SR nevylučuje pôvodné znenie a zneužitie zmluvy.

- Podporte nást -

Štvrťstoročie existencie zmluvy by si zaslúžilo podrobnejšie zhodnotenie jej napĺňania a výhodnosti pre Slovenskú republiku. Spomeňme aspoň niektoré udalosti súvisiace s dobrými medzisusedskými vzťahmi. Aj keď vraj slovenská strana a kritici považujú za prínos, že do zmluvy sa podarilo zakotviť rešpektovanie neporušiteľnosti spoločných hraníc, územnej integrity Slovenskej republiky a nepoužitie sily alebo hrozby proti nezávislosti susedného štátu, treba brať vážne do úvahy, že Maďarsko je známe ako chronický porušovateľ dohôd. Pričom neporušiteľnosť hraníc sa dnes už nevníma ani tak v realistickom a tradične chápanom vojenskom narušení, ako skôr v rôznych modifikáciách a alternatívach stierania štátnych hraníc (európske regióny, kompaktné územia s národnostnými regionálnymi a miestnymi samosprávami, zmena obsahu chápania sebaurčovacieho práva nár. menšín, tzv. cezhraničné chránené krajinné územia európskeho významu). Od podpísania zmluvy Maďarsko niekoľkokrát prekročilo rámec nielen medzisusedskej zmluvy, ale aj dobrých medzisusedských vzťahov, ktoré nemusí určovať žiadna zmluva. Boli to najmä neohlásené návštevy maďarského prezidenta porušujúce štandardné medzinárodné zvyklosti, maďarská legislatíva exteritoriálneho charakteru (zákon o dvojitom občianstve), volebné programy menšinových maďarských strán s požiadavkou kolektívnych práv pre maďarskú menšinu s podporou Budapešti, požiadavka na zrušenie Benešových dekrétov, maďarské provokácie extrémistickej strany Jobbik na slovensko-maďarských hraniciach (2008), ohrozovanie Veľvyslanectva SR v Budapešti Jobbikom a Maďarskými gardami.

Maďarská menšina prekvitá, slovenská zaniká

Nepomer postavenia a stavu Slovákov v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku je zreteľne viditeľný, dlhotrvajúci a taký rozdielny, že už speje k anomáliám. Ak Slováci v Maďarsku dostanú výraznú finančnú podporu na kultúru, je to predovšetkým z maďarskej strany, ale s nekompromisnou podmienkou použitia dvojjazyčnosti, oboch štátnych symbolov a šírenia iba apolitickej umeleckej kultúry a folklóru. Slováci sú oproti slovenskej väčšine na juhu SR tak finančne zdatní, že dokážu podporiť svojich krajanov v ich vlastnom materskom štáte. Podpora kultúry maďarskej menšiny zo slovenskej strany je prostredníctvom kultúry častokrát zneužívaná menšinovou maďarskou politikou, zámerným ignorovaním štátneho jazyka či iredentistickými provokáciami.

Maďarská strana vrchovato napĺňa, ba prekračuje rámec medzištátnej zmluvy so Slovenskom vo všetkých oblastiach národnostného života svojej menšiny u nás, pričom Slovensko nedokáže ani po dlhoročných požiadavkách a prosbách Slovákov v Maďarsku zabezpečiť ani vysielanie slovenskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu na maďarské územie obývané Slovákmi. Maďarsko veľkoryso deklaruje svojim zanikajúcim národnostným menšinám čoraz väčšie práva, ktoré sú v praxi väčšinou nevykonateľné alebo zabezpečené tak, aby nemohli byť naplnené, ale najmä samotné menšiny, akou je aj slovenská už nie sú schopné tieto práva využiť.

Povinnosť ovládať maďarčinu a „druhá štátna“ vlajka

Slovenská republika sa podieľala na tvorbe Rámcového dohovoru RE na ochranu národnostných menšín a medzi prvými ho aj vo februári v roku 1995 podpísala, v septembri ratifikovala, čím sa zaviazala zabezpečiť práva menšinám na Slovensku. Ibaže sa pri tomto „hurá“ systéme akosi zabudlo na vlastnú bezpečnosť a práva slovenskej väčšiny.

Napĺňanie dohovoru sa vyhodnocuje správami o jeho implementácii. Aj bez nich však môžeme všeobecne konštatovať, že dotácie pre jednotlivé menšiny narastajú takmer každým rokom, politické zastúpenie v NR SR mala maďarská menšina celých 25 rokov a vo vládnej koalícii niekoľkokrát. Práva národnostných menšín 25 rokov rástli vo všetkých oblastiach ľudských, občianskych a národnostných práv. Rámcový dohovor vo svojej všeobecnosti umožňuje napĺňanie menšinových práv donekonečna a aj tak nemusia byť naplnené nikdy. Preto Úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny a etnické skupiny považuje postavenie národnostných (rozumej maďarskej) menšín stále za nedostatočné, navrhuje ďalšie menšinové práva v podobe zákona o národnostných menšinách, v ktorom sa už uvažuje o povinnosti ovládania maďarského jazyka úradníkmi obecných a mestských úradov a zadefinovanie menšinového jazyka ako regionálneho úradného jazyka. Zákon tiež počíta s uzákonením menšinových symbolov, pravdepodobne pribudnú v každej obci a meste s maďarskou menšinou (do 500 obcí) okrem k už existujúcim dreveným sikulským pamätníkom, maďarským dopravným cestným a železničným tabuliam, maďarsky označovanej MHD, maďarskému školstvu, kultúre, športu, turistike, obchodu aj „felvidécke“ zástavy pred obecnými a mestskými úradmi. Tu je ešte otázne, kde by vlastne mali visieť takéto zástavy, pretože do zákona majú pribudnúť aj národnostné samosprávne orgány (všeobecné, kompetencie v školstve, kultúre, používaní jazyka, hospodárskom a sociálnom živote), z čoho vyplýva, že nimi bude disponovať predovšetkým zastupiteľská menšinová maďarská politická moc. „Policajný dozor“ bude dohliadať a pokutovať občanov, ktorí nebudú používať maďarský jazyk podľa zákona. Tento komfort pre menšinovú moc a čoraz väčšiu izoláciu slovenského juhu bude platiť opäť Slovenská republika. Po sčítaní obyvateľstva v roku 2021, ktoré zahŕňa aj tento legislatívny zámer, rozhodne treba rátať s navýšením počtu príslušníkov národnostnej menšiny, ktorá už ale nemusí byť definovaná tradične, na základe národnosti, ale napr. jazyka (  https://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/att/27107_subor.pdf). Resp. podľa toho, ktorá oblasť bude vykazovať najvyšší  počet príslušníkov.

Zabezpečiť výkon ústavných práv slovenskej väčšiny

Najväčším a sústavným nedostatkom slovenskej politickej a vládnej reprezentácie v národnostných vzťahoch je pohľad etnocentrizmu, ignorovanie odlišnosti, charakteru a správania sa politických reprezentácií subkultúr, zlyhávanie národnej pamäte, naivita a nepoučenie sa zo skúseností predchádzajúcich generácií. Slovenský juh nevyhnutne potrebuje serióznu analýzu stavu účasti slovenskej väčšiny na správe verejných záležitostí, rozsahu kompetencií vo výchovno-vzdelávacom procese a zabezpečenie jej ústavných práv a napĺňanie kultúrnych a národných potrieb. Môže ísť približne o 500 obcí, resp. takmer jednu štvrtinu obcí v SR a najmä o zabezpečenie prístupu detí slovenskej národnosti k vzdelávaniu v materinskom jazyku, zabezpečenie práva obyvateľov neovládajúcich menšinový jazyk zamestnať sa v obecných samosprávach a organizáciách, vytvorenie rovnakých podmienok v komunálnych voľbách pre všetkých kandidátov na poslancov do miestnych zastupiteľstiev bez rozdielu národnosti, uplatnenie zákona o štátnom jazyku aj v praxi, t. j. používanie a uprednostňovanie štátneho jazyka v úradnom a verejnom styku, zabezpečenie slovenskej kultúry. Článok 33. a 34. Ústavy SR jasne uvádza: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu… a výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“

image_printTlačiť článok
SÚVISIACE ČLÁNKY

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)