Jozef Fila 2.2.2021
V roku 1913 bol prijatý 16 dodatok k americkej ústave, ktorý vláde dával novú možnosť zaťažovať súkromný majetok občanov USA daňami. Tým si medzinárodní bankstri zaistili nepriamy prístup k osobnému vlastníctvu amerických štátnych občanov.
Súkromná banka FED funguje na veľmi jednoduchom princípe. Produkuje tzv. “federálne rezervné bankovky”, inak povedané dolárovky, ktoré potom dáva k dispozícii vláde USA výmenou za obligácie (dlhopisy), ktoré FED-u slúžia ako záruka.
Tieto obligácie zostávajú majetkom FED-u ktorý z nich bežným spôsobom získava ročný úrok. Čiastka úrokov hradená americkými daňovými platcami pochopiteľne neustále rastie – FED pritom americkej vláde len požičal peniaze a inkasuje za to rozprávkové čiastky. A čo je protiplnením FED-u za túto tučnú odmenu? Farebné potlačené papieriky s názvom doláre.
Kongresman (1907-1917) Charles A. Lindbergh starší (otec známeho letca) označil tento zákon za “najhorší legislatívny zločin všetkých čias”… ”Finančný systém”, pokračuje Lindbergh, “bol predaný do rúk skupine osôb, ktorú zaujíma len maximálny zisk. Systém prevádzkujú súkromné subjekty a funguje za jedinym účelom – čo najviac zarobiť na finančných prostriedkoch iných.”
Tento systém, ktorý je pre jeho iniciátorov neuveriteľne lukratívnym podnikom viedol v konečnom dôsledku k tomu, že od založenia FED-u sa kúpna sila dolára znížila o 98 percent.
Údaj o množstve peňazí v obehu (takzvaný agregát M3), o ktorom rozhoduje FED, prestala banka zverejňovať v roku 2006. Začal pre ňu byť evidentne problematický… Zatiaľ čo objem tovaru na celom svete sa za posledných 30 rokov znásobil len 4-násobne, objem peňažných prostriedkov sa za rovnaké obdobie navýšil 40-násobne…
Zaujímavé na tom je že tento PODFUK nie je skoro nikomu podozrivý napriek tomu, že “školy” za toto obdobie vychrlili do obehu nejedného “ekonóma” a ďalších “špecialistov”…
