Vážené smútočné zhromaždenie na poctu vzácneho človeka, úprimného národovca a vlastenca, vzorného kresťana, vynikajúceho vodohospodára a staviteľa inžiniera Júliusa Bindera.
S vedomím, že zármutok a bolesť – zvlášť nad stratou takého výnimočného a pre jeho blízkych aj celý slovenský národ v mnohom nenahraditeľného človeka – slovami vyjadriť nemožno, aspoň stručne spomeniem mnohostranný prínos tejto obdivuhodnej osobnosti, ktorá významne ovplyvnila novodobé slovenské dejiny a aspoň časť toho najhlavnejšieho, čo sa natrvalo zapísalo do pamäti generácie obnoviteľov slovenskej štátnej samostatnosti, v ktorej popredné miesto inžinierovi Júliusovi Binderovi – ako kľúčovej dejinotvornej osobnosti – bez akýchkoľvek pochýb zaslúžene patrí.
Hoci odišiel z nášho sveta, zostáva súčasťou nášho života. A to tým najvzácnejším, čím sa človek môže zapísať do vedomia ľudí aj svojho národa. Inžinier Július Binder, náš priateľ, priaznivec, spolupracovník a spolubojovník, člen Spoločnosti slovenskej inteligencie KORENE a Stálej konferencie slovenskej inteligencie Slovakia plus a ich Rady osobností, prísažný člen a Čestný predseda obnovenej SNR ako „Parlamentu cti a svedomia národne uvedomelej slovenskej inteligencie“ bol a zostáva našim trvalým vzorom.
Vzorom v mnohom, predovšetkým však ako vzor úprimnej a hlbokej ľudskosti, ktorú rovnako štedro ako nezištne prejavoval voči tým, ktorí potrebovali pomoc. Či to bola osoba alebo napríklad KORENE či slovenský národ. Celý jeho život bol dôkazom toho, že aj v súčasnej až neľudsky drasticky odľudšťovanej dobe, ten povestný „dobrý človek ešte žije!“ Preto aj jemu – za celoživotnú misiu dobra – patria slová rozlúčky písané obdivom k dedičstvu tejto čoraz potrebnejšej charakteristiky človeka.
DEDIČSTVO
Keď nastane ticho / a nádeje navždy / odprevadia telo / ktoré dotrpelo…
Keď navždy prestane / slúžiť požičané / -myslieť um / spievať krv / srdce búšiť…
Po dobrom človeku / ako večné svetlo / v našich tmách zostane / -tiché teplo v duši…
Hlavným profesionálnym zameraním inžiniera Júliusa Bindera bolo to nevyhnutné a pre každý živý organizmus najnenahraditeľnejšie ako conditio sine qua non Života – voda. Aj v tejto oblasti sa stal vzorom vysokej odbornosti, náročnosti, tvorivosti, spoľahlivosti, cieľavedomej vytrvalosti aj rozvážnej odvahy s mimoriadnou schopnosťou riešiť tie najzložitejšie úlohy a čeliť– čestne a úspešne čeliť– neraz mnohonásobnej presile zákerných útokov na jeho osobu a dielo. Svoju mimoriadnu osobnú statočnosť nespočetnekrát dokázal najmä pri presadzovaní, budovaní a obhajovaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Naďmaroš, za čo sa stal – doslovne a oprávnene – národným hrdinom!
Jeho rázne, dnes už legendárne „SYPTE!“, pri prehradzovaní Dunaja na slovenskom území Variantom C, dalo všetkým – doma v Slovensku aj v zahraničí – jasný a jednoznačný signál, že Slováci sa rozhodli prevziať svoj osud znova do vlastných rúk. Tento symbolický aj faktický „zvon odvahy a statočnosti“ odzvonil starým pomerom a „prvou stavbou slovenskej zvrchovanosti“ začal novú éru. Nadchol tým celý národ a motivoval slovenských poslancov k ďalšiemu významnému obdivuhodnému činu – k schváleniu ústavného zákona o rozdelení federácie, nezvratnému politickému aktu priamo vedúcemu k znovuzískaniu našej národnej slobody obnovením slovenskej štátnej samostatnosti!
Chyba aj škoda, že vtedajšie politické špičky nevyužili jeho čestne získanú celonárodnú autoritu a Július Binder– hoci to KORENE navrhovali – nebol kandidátom na prezidenta. Bol by nielen dobrým prezidentom SR, ale aj slovenským prezidentom. Veď Slovákom získal ocenenia od svetových odborných autorít a vytvoril hodnoty slúžiace na prospech celej slovenskej spoločnosti aj mnohých budúcich generácií. Túto chybu, žiaľ, už nenapravíme. Čo však môžeme a mali by sme urobiť?
Odkaz a vzor ľudských, občianskych aj profesionálnych postojov inžiniera Júliusa Bindera je taký monumentálny, že si zaslúži, aby sme v ňom pokračovali. A pokračovali s takým nasadením, presvedčením, odhodlanosťou, zodpovednosťou, odvahou, rozhodnosťou a vytrvalosťou ako to on svojim životom a dielom dokázal.
Odchádza posledný z veľkej trojice morálnych štítov Združení slovenskej inteligencie KORENE v doslova hviezdnej zostave Milan Rúfus, Ladislav Ťažký, Július Binder. Z nášho sveta odchádza, však zostáva s nami žiť. Stal sa – aj pre jeho oponentov – trvalou súčasťou života celého slovenského národa. Súčasťou, na ktorú môžeme byť všetci oprávnene hrdí. Zároveň aj vďační. Máme byť za čo!
Symbolmi života inžiniera Júliusa Bindera sa stali pojmy Statočnosť a Hrádza, ktorými vždy verne chránil záujmy nášho národa. Poďakujme sa mu a rozlúčme sa s ním veršom z básne, kde tieto hodnoty splývajú do takej nerozlučnej jednoty aká trvalo charakterizuje jeho výnimočnú osobnosť
HRÁDZA
Zasvätil život
svojmu národu
sile a kráse vody…
Cez hrádzu
prajnej ľudskosti
-neprejde kvapka zloby!
Pred majestátom cti
sa hady v prachu plazia…
Statočný človek
bol a bude vždy
-tá najpevnejšia hrádza!
Takého sme Vás, pán inžinier Július Binder poznali a takého si Ťa, milý náš druh Julko – zapamätáme!
Vďaka Ti a trvalá česť Tvojej svetlej pamiatke!
Za Združenia slovenskej inteligencie KORENE Viliam Hornáček
Bratislava 26. júla – 3. augusta 2021P
