Margaréta Vyšná: Od 3. mája do 13. júna sa bude konať tzv. dosčítavanie obyvateľov za pomoci sčítacích asistentov a kontaktných miest. Asistované sčítanie zabezpečuje samospráva. Viac ako 550 tis. obyvateľov, ktorí sa doposiaľ nesčítali, sa musia sčítať na kontaktnom mieste v obci alebo si zavolať asistenta domov. Z hľadiska rozhodovania sa o národnosti tu môže dochádzať aj k manipuláciám, najmä v sociálnych zariadeniach a marginalizovaných skupinách obyvateľstva.
Sčítací asistenti nemôžu ovplyvňovať obyvateľov pri sčítaní, o odpovediach sa musí rozhodnúť obyvateľ sám, slobodne a na všetky otázky musí odpovedať úplne samostatne. Sčítanie z hľadiska národnosti sa však aj naďalej politizuje a je podozrenie, že s asistentmi spolupracujú menšinové maďarské politické strany (podobne, ako sa manipuluje s voličmi počas volieb) s cieľom navyšovania počtu príslušníkov maďarskej menšiny. Štatistický úrad SR uvádza informácie (ktoré prebrali aj obce a publikujú na svojich webových stránkach), že asistent musí ovládať materinský jazyk a na jazykovo zmiešanom území SR aj menšinový jazyk (SODB2021 – Samospráva začala s prípravou na asistované sčítanie (scitanie.sk)). Zákon o sčítaní však takéto kritériá nestanovuje, predpoklady na vykonávanie činnosti asistenta sčítania v § 11 zákona o sčítaní uvádzajú iba ovládanie štátneho (nie materinského) jazyka. Ak bolo skutočne vyžadované od kandidáta na asistenta ovládanie menšinového jazyka, domnievame sa, že by mohlo ísť aj o porušenie príslušnej legislatívy. Touto neadekvátnou požiadavkou, s podozrením zrejme na politické pozadie, by sa opätovne vylúčil a diskriminoval obyvateľ – príslušník väčšinovej slovenskej spoločnosti neovládajúci menšinový jazyk (pričom to neplatí pre marginalizované menšiny v izolovaných osadách). Asistent ovládajúci menšinový jazyk podporne vplýva najmä na staršieho občana s menšinovým materinským jazykom v menších obciach na národnostne zmiešaných územiach SR. Navyše, požiadavka ovládania materinského jazyka asistenta je nezmyselná. Samotné obce častokrát vedome alebo nevedome prispievajú k dezinformáciám a porušovaniu platnej legislatívy v oblasti používania menšinových jazykov (napr. obce v okrese Poprad). Ich stránky uverejňujú informácie v menšinových jazykoch alebo určené menšinám, napriek tomu, že v obci nežijú žiadni príslušníci národnostnej menšiny. Tento trend sa snaží praktizovať najmä Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a v rámci sčítania obyvateľov aj Štatistický úrad SR, ktoré poskytujú informácie obciam aj v menšinových jazykoch a pre menšiny a čím (zámerne?) vyvolávajú dojem mnohonárodnostnej Slovenskej republiky a na podporu zvyšovania menšinových práv na úkor slovenskej väčšinovej spoločnosti. Napríklad, obec Bratislava – Záhorská Bystrica, hoci má minimálne počty obyvateľov iných národností, zverejňuje na svojich webových stránkach z nevysvetliteľných dôvodov kompletné informácie ako sa sčítať vo všetkých menšinových jazykoch a pre všetky menšiny, ale ani jednu informáciu pre obyvateľov slovenskej národnosti a na povzbudenie slovenskej národnosti. Podobne, obce Plechotice, Brezina (okr. Trebišov), Úloža (okr. Levoča), Banská Štiavnica a ďalšie.
V jazykovo zmiešaných oblastiach sú obyvatelia častokrát zmätení, nerozhodní a nevedia celkom rozlíšiť, ku ktorej národnosti by sa mali prihlásiť, ktorá národnosť je im bližšia. Tu pomôžu jednoduché fakty – u obyvateľov dominuje väčšinou jedna národnosť, preto je dôležité označiť iba jednu národnosť, slovenskú národnosť si môže uviesť každý občan Slovenskej republiky, ale aj všetci obyvatelia, ktorí sa cítia byť Slovákmi, žijú na Slovensku alebo v zahraničí, chcú tvoriť politický národ v zmysle Ústavy SR a chcú patriť do najväčšej skupiny národov v Európe – medzi Slovanov, slovenskú národnosť môžu mať všetci obyvatelia, ktorí majú oboch rodičov slovenskej národnosti alebo aspoň jeden z rodičov je slovenskej národnosti, ďalej všetci obyvatelia, ktorí majú aj vzdialených slovenských predkov, všetci obyvatelia – Slováci, ktorí majú manžela alebo partnera inej národnosti a napokon aj všetky deti rodičov, ktorí majú slovenskú národnosť alebo aspoň jeden z nich má slovenskú národnosť.
Občianska iniciatíva bude dohliadať na sčítanie
Najdôležitejšou etapou sčítania obyvateľstva bude vyhodnocovanie výsledkov a otázka, ako sa budú vyhodnocovať výsledky sčítania z hľadiska národnosti? Napriek zriadeniu Ústrednej komisie pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov ako poradného orgánu pri sčítaní a vyhodnocovaní sčítania sa bude o metodiku interpretácie zaujímať aj novovzniknutá občianska iniciatíva – Vlastenecký dohľad nad sčítaním obyvateľov 2021 (https://www.facebook.com/groups/318841599844289). Okrem toho bude informovať o najnovších faktoch okolo sčítania z hľadiska národnej identity (národnosť, materinský jazyk, vierovyznanie), vyhodnocovať a navrhovať riešenia súbežne s činnosťou kompetentných orgánov určených na realizáciu sčítania a vyhodnocovania, dohliadať nad priebehom dosčítavania, teda prijímať podnety občanov o činnosti sčítacích asistentov a činnosti obcí a kontaktných miest v obciach, navrhne metodiku vyhodnocovania výsledkov sčítania z hľadiska národnosti, ako aj vydávať stanoviská a výzvy k aktualitám vzťahujúcim sa k sčítaniu. Obyvatelia môžu napísať na uvedenú stránku svoje postrehy, názory a skúsenosti zo sčítania (vzťahujúcim sa k národnosti, materinskému jazyku alebo vierovyznaniu) pomocou asistentov a kontaktných miest. Iniciatíva, v zmysle zákona o slobode informácií, už realizovala prvé kroky smerom ku kompetentným štátnym orgánom.
Väčšina Slovákov je orientovaná stále konzervatívne
V príprave tohtoročného sčítania asi prevládli akési manipulačné politické sily, na základe ktorých si obyvatelia po prvýkrát mohli uviesť aj druhú národnosť. Napriek tomu, že väčšina Slovákov je orientovaná a duchovne ukotvená konzervatívnejšie. Svedčia o tom mnohé štúdie, analýzy a prieskumy, ale aj aktuálna celospoločenská atmosféra odzrkadľujúca hodnotovú orientáciu obyvateľstva a právneho stavu. Uvedené smerovanie dokladá napr.: Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011 (najmä z hľadiska vierovyznania), štúdie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (napr. Jazyková situácia a jazyková politika…, 2015), strategické koncepcie Ministerstva kultúry SR (Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk, Opatrenia v oblasti štátneho jazyka), prieskumy agentúr (napr. Focus, 2020), správy MK SR o používaní štátneho jazyka ohľadom podpory štátneho jazyka tvoriaceho národnú identitu a najdôležitejšiu súčasť kultúrneho dedičstva. Preto by bolo vhodné, aby avizovanú dočasnú komisiu pre vyhodnocovanie sčítania pri Ministerstve kultúry SR tvorila väčšina členov zastupujúcich konzervatívne orientované subjekty.
Prvé základné výsledky zo sčítania by mali byť známe koncom tohto roka. Ďalšie údaje budú zverejnené v roku 2022, všetky výsledky zo sčítania musia byť publikované najneskôr začiatkom roka 2024.
