Počúvneme príkaz Najvyššieho zákona? Rozhodnime sa správne, lebo on rozhodne za nás. A aj – o nás!
Vzhľadom na počet ľudí, vitálne tvorivé duchovné a použiteľné materiálne zdroje, kapacity a potenciál, ktorým slovenská spoločnosť disponuje, čiže vzhľadom na celkovú použiteľnú silu potrebnú na presadzovanie si vlastných životných národnoštátnych záujmov, by každému Slovákovi malo byť jasné, že – buď spoločne prežijeme, alebo spoločne zanikneme. Individuálne, po svete roztrúsené či doma izolované dožívajúce výnimky iba potvrdzujú toto kruté, ale prirodzené a spravodlivé pravidlo. Pre nás je to navyše aj kategorický imperatív a conditio sine qua non nášho prežitia, ale aj dobre mienená rada do života: bezpodmienečne podriadiť osobné ego subjektov spoločnému záujmu a neodkladne sa naučiť spolupracovať a vzájomne si pomáhať pri dosahovaní spoločných cieľov na prospech celého spoločenstva!
Príkladov – často aj vlastnou vinou – vymierajúcich a zanikajúcich národov je viac než dosť aj v súčasnosti. Chceme sa k nim zaradiť?
Mnohé o našom postavení a z neho vyplývajúcich našich možnostiach nám povie aj mapa. Najmä mapa strednej Európy s našim štátom hraničiacimi susedmi. A ako samozrejmosť treba brať do úvahy aj naše historické skúsenosti. Ak pri tom skúmaní a zvažovaní zistíme zdanlivo paradoxný jav, že – čím viac vstupov, tým menej možností – nebudeme ďaleko od pravdy.
Predovšetkým zistíme, že s dôverou sa možno spoľahnúť iba na seba. Ďalej zistíme, že únikovej cesty niet a tiež to, že každý nielen čaká, ale aj provokuje a striehne na každý náš chybný krok, na každú našu slabinu, aby to využil na svoj prospech, čiže na našu škodu. Môžeme si dovoliť ďalšie straty?
Našou základnou, chronickou a všeobecne priam svetoznámou, čiže všetkými predpokladanou, nami však trestuhodne prehliadanou slabinou je „originál naša slovenská národná nespolupráca“. A práve túto slabinu tých najviac zodpovedných za národ a štát – národných síl slovenskej spoločnosti – odhalili a aj tvrdo potrestali parlamentné voľby 2020.
Ak si – tí, ktorí sa sotva pretrápili do NR SR, či tí, ktorých zmietli z trónu sily, ktoré nikdy kladný vzťah k slovenskej štátnosti nemali – namýšľajú a dokonca aj verejne hlásajú, že to bol ich úspech, tak sa nielen mýlia, ale aj klamú! Nehanebne a nepoučene. Aj sami sebe, aj národu.
Po podobnom volebnom debakli SNS – v najdôležitejších novodobých voľbách v júni 1992! – to jej predstaviteľ označil ako „nevýrazný volebný úspech“. Nuž, aj takto nemožne možno označiť prehru. Nie však pred každým a nie na dlho. Sebaklam k úspechu určite nevedie. Aj preto najstaršia slovenská politická strana odvtedy „vypadla“ z NR SR už tretí raz. Žiaľ zaslúžene. A vždy vinou svojho vedenia.
Z konštatovania, čo ako pravdivého, sa však žiť nedá. Treba sa pravde pozrieť do očí. Priamo! Od chrbta ani spoza bučka sa to nedá. Respektíve dá, ale nie je to účinné. Z takého „slepého pozerania“ sa ani poučiť, ani zmúdrieť nedá.
Slováci – ak nechcú skončiť pod hanebným a navyše aj anonymným náhrobným nápisom „nepoučiteľní“ – však zmúdrieť musia! V prvom rade – aj v Národnej rade – sa však musia zbaviť škodcov.
Združenia inteligencie KORENE vyhlásili v predvolebnej kampani aj občiansku kampaň, ktorú nazvali „Výchova slovenských politikov“. Hoci sa zatiaľ ujala iba čiastočne, viacerí z tých, čo si „slovenskými politickými reprezentantmi“ byť nezaslúžia, už potrestaní boli. A z obidvoch súperiacich strán. Treba však pokračovať a strhnúť masky aj z ďalších tvárí tzv. slovenských politikov. Ak to my občania neurobíme včas a dôsledne, strhnú či oderú oni z nás aj holú kožu a zničia úsilie všetkých generácií Slovákov aj ich súčasný štát.
Je pravda, že zatiaľ prevládajú „egá“ nad spoločným záujmom. Zatiaľ. To však musíme zmeniť!
Výsledok parlamentných volieb 2020, predpovedaných ako „osudové“, dokazuje, že sme sa ešte nepoučili dostatočne. Máme a musíme toho ešte mnoho napraviť. Aj každý sám, aj všetci spoločne. – Keď ide o osud národa a štátu – zásadne vždy všetci a všetko spoločne! Ale aj v týchto osudových voľbách predsa išlo o národ a štát, čiže spoločný záujem. Že sme to spoločne nezvládli? Áno, tie sme spoločne nezvládli. Preto v nich ani nikto nevyhral. Prehrali sme však všetci!
Čím skôr si to priznáme, tým skôr sa prebudíme. Ak sa prebudíme, tak aj pochopíme a uvedomíme si, že zákony a zákonitosti platia vždy, všade a pre každého. A najhlavnejší zákon – zákon prežitia – platí nad všetkými zákonmi a teda platí aj pre nás. Dokonca pre nás viac ako pre tých silnejších.
Samozrejme iba vtedy, ak chceme žiť. Žiť a nie živoriť z cudzej milosti a na cudzí prospech ako sme to pre chyby našich – takmer výhradne politických – predstaviteľov museli väčšinu našich dejín trpieť. Vtedy sme museli, dnes však nemusíme! Máme právo žiť tak ako sme si to vybojovali a tým najdrahším aj zaplatili. My, národ slovenský… ako slobodný a rovnoprávny, vo vlastnom suverénnom štáte o sebe, svojich veciach, hodnotách, vzťahoch a záujmoch zvrchovane rozhodujúci subjekt.
Začnime teda – respektíve pokračujme – výchovou slovenských politikov. Tak, aby sa stali a aj zostali skutočnými a vždy a vo všetkom najmä a predovšetkým slovenskými politickými reprezentantmi! Tak nám prikazuje zákon najvyšší – Zákon prežitia.
Bratislava 17. Marec 2020 Viliam Hornáček
