Prof. J. Husár Bratislava 27/1/2021
Denne vidíme, ako sa sťažujú malé a stredné podniky, ale aj veľkovýroba. Všetci čakajú na pomoc od štátu. Ako to, že nemajú v účtovníctve položku „nerozdelený zisk“ ?
EÚ má problémy s vakcínami proti COVID-19 s V. Britániou; Brusel chce s firmou o vakcíny bojovať; G. Conte, predseda vlády Talianska, podal demisiu; Maďari nebudú umierať, keď Brusel nedodáva vakcíny, odkázal V. Orbán; kríza eura, či to, že o Matovičovi už stratili ilúzie koaličné strany, je iba pár faktov z SR a EÚ. Za týmito náhodnými javmi je občanovi zahalená prapríčina. Dá sa zistiť?
Z toho, čo som uviedol čitateľ zisťuje akýsi zmätok v EÚ. Ak človek nepozná hlbokú podstatu, pozorované javy môžu pôsobiť zmätočne. Problém objasnenia si záhady som ilustrovával na prednáškach z ekonometrie číselným príkladom. Uvediem ho. Čitateľ by ho mohol nájsť aj v knihách, ktoré chcú podať ľahkou formou matematické disciplíny. Nadpis môže vnuknúť myšlienky na Jánošíka. Pomôže nám. Aby som poslucháčom uľahčil preniknutie do tajov ekonomickej štruktúry, ekonomiky aj vedy a poukázal aj na možnosti a náročnosť poznávania, využíval som na to príklad rozdelenia si koristi medzi zbojníkmi.
Traja zbojníci prepadli kupca. Korisť bola 120 dukátov. Mohli si ju rozdeliť a to každému po 40 dukátov. Zbojníkov však bolo viac. Družina sa skladala z vedenia, ktoré tvorili náčelník a jeho dvaja zástupcovia a zo 6-ich radových boli taja práceneschopní a tri zbojnícke ženy sa starali o domácnosť. Ak by sa korisť mala rozdeliť rovnako medzi všetkých členov družiny, každý by dostal po 10 dukátov (viď tab.). Keďže sa však na akcii nezúčastnili rovnakou mierou, náčelník rozhodol, že sa bude deliť podľa zásluh. Za základ vzal sumu 10 dukátov.
Každý práceneschopný zbojník dostal menej o 5 dukátov, každá žena v domácnosti o 4 dukáty. Zbojníci, ktorí uskutočnili prepad si k základu pripočítali po 3 dukáty, náčelník a zástupcovia dostali po 6 dukátov viac (stĺpec 3). Po dobrej večeri si zasadli ku kartám. Každý rovnako ovládal hru. Keď po skončení zrátali svoje dukáty, každý z nich mal sumu, ktorá sa líšila od pôvodnej hodnoty v stĺpci (2) v dôsledku nového rozdelenia (4) a aj tým, ako šla karta (5). Moji nádejní ekonometrovia mohli začať výsledky interpretovať.
Peňažné čiastky v druhom stĺpci tabuľky sa odborne volajú pôvodná populácia hodnôt. Tá sa v dôsledku „ekonomického vývoja“, jeho účinkom, rozdelila do 4 skupín s hodnotami znakov z1 = 5, z2 = 6, z3 = 13 a z4 = 16. Vieme prečo! Avšak na realitu pôsobili aj vonkajšie náhodné sily (náhodná premenná). Tieto náhodné podmienky v našom modelovom vnímaní zbojníkov predstavuje hra v karty. Ekonometer, ktorý hodnotí fungovanie populácie hodnôt vo svojom experimente vlastne pozná čísla v stĺpci (6). Ako teda vnímať pôvodné skupiny zbojníkov a hodnoty v stĺpci (1)? Vieme prečo vznikli prvé rozdiely v stĺpci (3), poznáme príčinu (ekonomická úloha skupiny). Ale máme aj nekontrolovateľný faktor (hra v karty), ktorý v ekonometrii nazývame vonkajšie prostredie, prostredie ekonomického systému (náhodná premenná). Jeho dôsledkom sú hodnoty v (6).
Vzhľadom na úvod mojej úvahy, musím doobjasniť tento modelový príklad. Ekonometer vždy stojí pred problémom zistiť vplyv vonkajšieho zásahu (vyššie som uviedol, čo všetko sa deje v EÚ) a hovorí o jeho účinku. Hodnota 10 boli dukáty, ak nedošlo k žiadnemu účinku, sú to čísla v stĺpci (2). Ale zásluhou náčelníka každá skupina obyvateľov (sú 4) predstavuje rôznu „koncentráciu ekonomickej moci“; tak v skupine I a II pôsobí akýsi „brzdiaci“ efekt na skúmaný znak, ktorého hodnoty sú v (6). Aj čitateľ vidí, že v skupine III a IV sa čosi prejavilo, čosi ich stimulovalo – bolo to postavenie ľudí v týchto skupinách, „ekonomická moc“. Ekonometer urobí hypotézu, že čísla y v (6) sú v takomto vzťahu: y = a + bx +µ, kde a nadobudlo hodnotu 10 dukátov a µ je náhodný činiteľ (hra v karty), ktorý odhaľuje príčiny premenlivosti skúmaného znaku. Zisťujeme poznávaciu náročnosť vzťahu, modelu, ktorý vo všeobecnosti nás spoľahlivo orientuje a objasňuje podstatu mnohých naozaj zložitých ekonomických javov.
Verím, že teraz čitateľ chápe, že model je taká sústava vzťahov, ktorá vyjadruje podstatné vlastnosti systému. On nám pomáha objasniť aj to, čo sa deje v takom systéme ako je spomenutá EÚ. Stĺpec (6) môže totiž byť ekonomický výkon EÚ, napr. HDP. Vieme, že model zohľadní aj podmienky jej vonkajšieho prostredia. Pre každú jednotlivú krajinu EÚ je zvyšný hospodársky systém vonkajším prostredím (µ ) a mala by mať naň nástroj vplyvu, napríklad svoje toky zahraničného obchodu, teda export a import.
Avšak rozprávanie o ekonometrii bez vzorcov je ako nalievať nealkoholické víno. Tu som si to dovolil, išlo mi o vnímanie čitateľa. Ekonometria prenikla do všetkých oblastí ekonómie. Pomáha odhaľovať zákonitosti premien ekonomiky. Preniká do jej „bunkovej štruktúry“. Umožňuje objektivizovať naše poznanie, umožňuje javy vyjadrovať číslami. Ekonometria tým, že pomáha odhaľovať zákonitosti vývoja ekonomiky, prispieva k využitiu výsledkov ekonomických vied v spoločenskej praxi, ovplyvňovať ju žiadúcim smerom. Nevyužívali ich vlády SR a ani EÚ.
Ekonometrické modely môžu prispieť k správnemu vysvetleniu procesov prebiehajúcich v ekonomike, čo je základ pre optimálne fungovanie ekonomiky.
Verím, že si to čitateľ teraz lepšie uvedomí..
