štvrtok, 6 februára, 2025
spot_img
ÚvodBlogAKO ide získať VŠETKO a zaraz aj VŠETKO stratiť..

AKO ide získať VŠETKO a zaraz aj VŠETKO stratiť..

Podporte naše zdruzenie

spot_img

Venované „pani herečke“ z rešpektu k dielu, ktoré za sebou zanechala. A s dešpektom k činu, ktorým ho od základov poprela.. 

Vážená pani Milka Vášáryová,

na Slovensku, tak symbolicky od Tatier k Dunaju sa rozletela správa, ktorá právom zarezonovala v mysliach všetkých ľudí dobrej vôle ako ťažké sklamanie, ako nepríjemné precitnutie v čase a v konečnom dôsledku ako neuveriteľné poznanie, ako sa dokáže osobnosť Vášho formátu, doposiaľ všeobecne uznávaná naprieč všetkými žijúcimi generáciami, natoľko spreneveriť svojej povesti.

Ako dokáže stratiť osobnú identitu, ako sa dokáže nechať  strhnúť davom, ktorý pripomína históriu z tej horšej stránky. Z tej morálne temnejšej, keď sa podpisovalo v našich zemepisných šírkach unisono z presvedčenia, ktoré sa pre falošnú solidaritu v kolektíve neodmietalo. Lebo Váš súčasný podpis pod výzvu „KECALOV“ zo Slovenského odnárodneného divadla pod názvom „NETREBA nám NETREBKO“ nesie nápadne podobnú pečať. Ako smutné, nami doposiaľ nepoznané Vaše druhé „JA“..

Neveriac pritom, ako sa tento vzhliadaný umelecký a ľudský klenot Slovenska dokázal zriecť svojej prednosti, ktorá ju ctila po celý život. Charakterovej stálosti, ktorá v dnešnej dobe, kde tradičné, hodnoty strácajú každým dňom na cene, kde označenie celebrita je už právom viac nadávkou ako zásluhou, je už v umeleckom prostredí na vyhynutie..  

LEBO VY Milka,

VY ste dosiahli ako ČLOVEK a UMELEC všetko, čo môže človek a umelec v živote dosiahnuť. Úctu, rešpekt a závideniahodnú ľudskú charizmu, človečenstvo s veľkým Č., ako súčasť odídenej, obdivnej generácie, ktorá sa nezabudnuteľne zapísala do sŕdc žijúcich divákov na Slovensku. Navyše spôsobom, ktorí dokázal oživiť v ľuďoch to najpotrebnejšie „súcno“, čo v živote potrebujeme, hneď po zdraví. Schopnosť prostredníctvom ľudskej, charakterovej umeleckej tvorby napomôcť tomu, aby sme boli aj v ťažkých časoch k sebe úprimný, autentický a citlivý v prejavoch voči svojmu okoliu.

Aby ste zrazu zabuchli za sebou nadobro dvere a stali sa len  stratenou súčasťou rozkladajúcej sa nástupníckej umeleckej obce. Bez snahy využiť svoj vplyv a udržať pri živote hodnotové generačné dedičstvo, strácajúce sa každým dňom v kultúrnej tvorbe i v jej interpretácií na javisku i v televíznej a filmovej branži. Ako neprehliadnuteľnú súčasť dnešného úpadku charakterového imania v kultúre.  A po „dnešku“ už aj s Vašou zásluhou..    

LEBO VY, Milka,

VY ste jedným šmahom ruky stratili všetko. Hneď 3 veci v jednom.

Svoju povesť, svoju česť a svoju odvahu, keď ste svojím zbabelým počinom, nehodným diela napísaného Vaším mýtom podľahli zvrátene hranej solidarite, neutajovanému tlaku okolia s prenikajúcim Gottwaldovským podtextom.

Keď ste sa neuvážene, na križovatke doby podpísali pod niečo, čo generuje samotné príčiny dnešného stavu v čase, keď sa naša spoločnosť dostala na úvrať na všetkých úrovniach. Počnúc tou rozhodujúcou, mravnou. Keď ste bez elementárnej zodpovednosti voči sebe a okoliu svojim činom prehĺbili už aj tak rozjatrené vzťahy medzi ľuďmi v rodinách a v širších komunitách. Ako človek, ktorý stratil kompas v živote. Ako človek, ktorému na rozdiel od vašej sestry až doposiaľ nikdy a nikde nechýbal..    

A na zamyslenia hodný dôvažok,

Vy ste týmto počinom na báze historicky neprípustne, zjavne účelovo uplatňovanej kolektívnej viny znevážili nielen seba, ale neeticky znížili reputáciu človeka, umelkyňu, pritom ešte aj prirodzene blízku slovanskému naturelu, spôsobom, ktorý z vás sňal gloriolu, ktorú ste až dodnes právom nosili. Ktorá Vás zdobila aj ako človeka, aj ako umelca.

Až doposiaľ ako návod, ako byť vzorom pre svojich umeleckých nasledovníkov vždy, v každom čase a za každých okolností.  Ako nepodľahnúť pokušeniu davu, ako uprednostniť všeľudský rozmer bytia a žitia pred dobovými ideologickými záujmami a partikulárnymi prioritami.

Aby ste z večera na ráno zmazali všetko, čo ste dosiahli. Už len ako človek s malým č., ako súčasť sebeckého, bezohľadného, a už aj seba-stredného „umeleckého kŕdľa“, z ktorého nadmieru vyprchala ľudská empatia a rešpekt k všeobecne uznávaným pravidlám. A aj keď vám to padne zaťažko, áno, aj k autoritám etablovaným z vôle rozhodujúceho hegemóna štátnej moci, občanov Slovenska.

Aby ste svojím nemalým podielom na vymazávaní doposiaľ neprekročiteľných hraníc v profesijnom i občianskom živote zanechali za sebou len pachuť po niečom dobrom a ľudsky vzácnom, čo sme mali možnosť cez Vás ochutnať. A čo už aj s Vašou podporou nezvratne odchádza s nastupujúcou aroganciou a elitárskymi praktikami tých, ktorých ste v tejto „ideologickej vojne“ proti samotnému štátu bezmedzne podporili .  

Ale, ktoré chvalabohu, ako už býva zvykom v hraničných situáciách, poslúži aj ako memento, ako je všetkým, ktorým záleží v prvom rade na záujmoch a  potrebách Slovenska – dôležité byť vždy a v každom čase svorní, a byť verní sebe.

A na počiatku tohto roka 2025, ktorý je symbolicky vyhlásený za rok Ľudovíta Štúra, nech poslúži aj ako národný imperatív, ktorý zabráni, aby sa medzi národnou identitou a kultúrou ako takou neroztvárali nožnice spôsobmi podobnými, ako najnovšie svojou nehoráznou výzvou, trieštivou komunity ľudí na všetkých úrovniach, predviedla neukotvená chasa v SND.

So smutným až bolestným dôvetkom, že ste sa k eskalácií, už aj tak vystupňovaného spoločenského napätia prepožičala neslýchaným, bezprecedentným, profesijne a ľudsky odsúdenia hodným spôsobom. Aby ste priliali na oheň medziľudskej neznášanlivosti a destabilizácie štátu práve v najkritickejšom čase žijúcej histórie. Aby ste svojim podpisom stvrdila prvoplánový trend rozvracania štátu zvnútra výsostne z účelových príčin.

A nič na tom nemení ani prípadný fakt, že tento zlovestne vedený útok na štátnych predstaviteľov nebol u Vás rovnako premyslený ako u tých, ktorí sa nezmierili v prvom rade s odstavením  nositeľov zástavy odporu od vplyvu na adresné a množstevné čerpanie verejných zdrojov v inštitúciách v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR.      

A to je celé. Dvojbodka.

Horná, osobná, profesijná, ktorá uzavrela veľmi smutne vašu dlhú úspešnú kariérnu cestu. Symbolizujúca rešpekt ako k umelcovi.

Spodná, mravná, tá so širším spoločenským presahom, tá dala tomu potupnú korunu. Dešpekt ako k človeku. Už len s tým povestným malým „č“..       

PS :

„A ešte jednu otázku na záver. A nebola  by ani kacírskou..

Keď tej elitárskej spoločnosti tak veľmi vadí NETREBKO na scéne opery, nepomysleli tí súkromníci, čo si práve sprivatizovávajú kultúrne inštitúcie na Slovensku – že práve tých nám NETREBA k životu. Že otravujú čoraz častejšie a čoraz NEPOTREBNEJŠIE životy ľudí ako dotieravé a štípajúce ovady..?

Presnejšie, ktoré tie kultúrne inštitúcie už dávnejšie potichu, za našimi chrbtami sprivatizovali títo súkromníci a Ministerstvo kultúry sa ich len dnes snaží vrátiť štátu späť.. 

V zastúpení občianskej iniciatívy

JUDr. Ladislav Kopál

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň