V posledných dňoch je verejnosť masírovaná nenávistnou dezinformačnou kampaňou neziskovej organizácie Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava (DPOH), ktorá prostredníctvom billboardov, plagátov a upútaviek na inscenáciu Hitlerov prezident primitívne útočí na prvého prezidenta Slovenskej republiky a tým aj na česť a dobré meno slovenského národa i katolíckej cirkvi.
DPOH šíri nenávisť, polarizuje spoločnosť a účelovo sa snaží vyvolať nepokoje a destabilizovať spoločnosť. Takúto zákernú činnosť, financovanú navyše zo štátnych prostriedkov, nevidíme nikde v Európe – iba v Slovenskej republike, ktorej existencia leží istým vplyvným kruhom v žalúdku už vyše 30 rokov. Cieľom DPOH je vykresliť prvého prezidenta SR v čo najhorších farbách a presvedčiť verejnosť, že jeho odsúdenie a poprava vtedajším režimom boli spravodlivé. Ústav pamäti národa ale uvádza: „Obdobie rokov 1945 – 1948 bolo akýmsi prechodným obdobím, ktoré bolo ukončené komunistickým prevratom. Sovietsky vplyv v štáte bol už veľmi silný a politický systém obsahoval závažné demokratické deficity. Napríklad, jeho súčasťou mohli byť len strany, ktoré boli členmi Národného frontu, čím bola vylúčená existencia politickej opozície. Represívne zložky štátu sa dopúšťali porušovania ľudských a občianskych práv a tisícky občanov boli protiprávne odvlečené do sovietskych gulagov. Dočasný parlament (Dočasné národné zhromaždenie) i nové orgány miestnej správy (národné výbory) boli ustanovené bez riadnych volieb…“
Nezisková organizácia DPOH je známa svojim progresívnym ideologickým nastavením a z predchádzajúceho obdobia tiež odpornou dúhovo-ukrajinskou grafikou s preškrtnutým slovenským dvojkrížom – teda našim štátnym znakom (!) – a odrezanou hlavou barda Hviezdoslava. Podobné organizácie pracujú dlhodobo na rozvrate spoločnosti a samotnej Slovenskej republiky bez vyvodenia zodpovednosti kompetentnými inštitúciami v SR. Otázka tiež znie, či na toto osočovanie katolíckeho kňaza necíti potrebu zareagovať i Konferencia biskupov Slovenska? Alebo aj ona ide s „prúdom doby“?
Inscenácia Hitlerov prezident je spracovaná na motívy knihy americkej historičky Madeline Vadkertyovej – manažérky Nadácie Milana Šimečku (politickej mimovládky platenej vládou SŠA), ktorá prišla na Slovensko začiatkom 90. rokov (pravdepodobne z politických dôvodov). Autorkou inscenácie je Ľuba Lesná, propagandistka v progresívnych oligarchických médiách – Denník N, Aktuality, SME a aktuálne asistentkou poslanca KDH. Inscenáciu režíruje Valeria Schulczová – samotná riaditeľka neziskovej organizácie DPOH, ktorá tvrdí, že „ministerka kultúry otrávila našu studňu“ a nastala normalizácia. Má na mysli činnosť Martiny Šimkovičovej, ktorá sa snaží zastaviť finančnú podporu politickým mimovládnym organizáciám rozvracajúcim spoločnosť zo štátneho rozpočtu. Sami si urobte názor, čo sa dá čakať od týchto ľudí a aké je ich ideologické nastavenie.
Niekto by mohol vidieť nádej v podaní podnetu voči DPOH za ohováranie a šírenie nenávisti na generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra je však v posledných rokoch zbytočnou inštitúciou a podnety bežných občanov doslova ignoruje. Verejnosť sa o tom presviedča každý deň. Za posledné roky obdržala stovky opodstatnených podnetov týkajúcich sa ohrozovania mieru, porušovania ľudských práv a nezákonných postupov štátnych inštitúcií…, no všetky boli odmietnuté. Dôveryhodnosť celej justície v SR je na úrovni 30 % a je medzi poslednými v rebríčku dôveryhodnosti spomedzi štátov EÚ.
Politické mimovládne organizácie si robia rovnako ako propagandistické denníky (nástroje zahraničných záujmov) len svoju prácu, za ktorú majú štedro zaplatené. Rozvracajú štát zvnútra s láskavým požehnaním našich zodpovedných predstaviteľov. Občania sú bezmocní…
Ak by Slovenská republika bola skutočne suverénnym štátom, nová vláda by medzi prvými prijala zákon o mimovládnych organizáciách (analogický k zákonu FARA v SŠA), ktorý by chránil národnoštátne záujmy SR. Keďže však zostávame len kolóniou Bruselu, pravdepodobne bude schválená len vypitvaná verzia zákona, ktorá nijako neobmedzí zahraničných agentov vo financovaní likvidácie nášho štátu. Súčasná koalícia si tak formálne „splní“ svoj sľub a ešte bude očakávať potlesk od svojich voličov.
Občianska obrana proti činnosti politickej neziskovej organizácie DPOH by mohla spočívať v dôslednom bojkote jej predstavení, zamestnancov a takisto všetkých organizácií, partnerov a jednotlivcov, ktorí ju podporujú. Rovnako musíme vyzývať historikov, ktorí ešte nestratili česť, aby nepodľahli korupcii grantového systému, neohli chrbát pred mediálnym nátlakom a mali odvahu hovoriť pravdu o dejinách Slovákov. Tých, ktorí sa nezlomili, je dnes už žalostne málo a prístup do médií majú zamedzený.
V antike sa zrodila demokracia. Jej základné piliere, podobne ako Desatoro nezmenilo v podstate morálny kódex ľudskej civilizácie, sú a budú večné, pretože sú stavané na prírodných zákonoch. Ak chce štát existovať,musí ich inštalovať do spoločenských zákonov. Nie je to úloha ľahká, ale je nezbytná. Podobne ako vo výchove musí byť používaný register pochvál, odmien i trestov. V antike štát podporoval iba tých umelcov, ktorí slúžili štátu. Štátnici museli byť a mali by byť aj dnes bezúhonní. Ak to má v tomto súkolí fungovať, musia byť mozgy na správnych miestach.Stvoriteľ nám ich poskytuje v potrebnom počte a potrebnej kvalie. Dostať ich tam majú voliči, ktorých musí vychovávať vlajková loď – š k o l s t v o , osveta, kultúra, médiá….
Napred chcem poďakovať ZSI za spoločenské informácie o dianí v spoločnosti. Môj pocit z diania je, že veľa ľudí nechce piť čistú vodu, ale skôr cestnú kalužu, lebo za čistou vodou treba zájsť ku prameňu a kalužu majú hneď poruke, stačí sa zohnúť. V niektorých ľuďoch vyhasla túžba po pravde a spravodlivosti. Je to stopa po komunizme, keď vládli ateisti. Tí čo hľadajú pravdu a spravodlivosť (počúvajú hlas Krista) sú často ako baránkovia medzi vlkmi, šíria pravdu a lásku navzdory nenávisti. Sú teraz v menšine. Je dobre, že nemlčia. Vďaka ich vyjadreniam sa šírin dobro majú ľudia prístup k pravde. Čo sa týka Tisu ja ho z podania rodičov a jeho súčasníkov poznám ako človeka horlivého kresťana usilujúceho o všeobecné dobro, tiež o pozdvihnutie vlastného národa, no nie cez krivdu iným ale cez spravodlivú a poctivú prácu. Politicky pracoval v zložitých podmienkach, bol proti vojne, ale pre ochranu vlastného národa nešiel priamo proti Hitlerovi, ale snažil sa tlmiť vojnové požiadavky a chrániť životy ľudí. Nestál o politickú moc chcel sa jej vzdať. Na naliehanie ohrozených vojnou však zotrval v politike, čo zaplatil životom. Pre lojálnosť voči vládnym kolegom sa mu nepodarilo zabrániť vypuknutiu SNP, čo zavinilo poškodenie Slovenska a krviprelievanie, ktoré sa tiež snažil zmierniť. Po r.1989 Slovensko nemalo vládu, ktorá by ho viedla k neutralite a k samostatnosti a vzájomné výhodnej medzištátnej spolupráci ale volili cestu nevýhodnej spolupráce a politickej podriadenosti, čo poškodilo Slovensko hospodársky a morálne. Hospodársky ako hovorí svetový ekonóm Stigliotz sme prišli minimálne o polovicu svojho produktu a morálne úpadok sa dá pozorovať v úpadku výchovy, vzdelania a dobročinnosti.C To čo presadzujú progresívne sily na Slovensku poklonkovanie západu, je úmyselné ničenie Slovenska, otvorená kolaborácia. Jediné správne riešenie vidím v úsilí o kresťanské Slovensko politicky neutrálne, v ktorom sa udelí moc morálne akreditovaným odborníkom z obdobia covidu a genderu. Tak ako sa to stalo v USA. Život je to najcennejšie čo máme. Treba preto podporiť tých, čo neochvejne usilujú a pracujú pre všeobecné dobro života. Tiež prosiť Boha, aby nám takých ukázal .