Na výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady a vzniku Slovenskej republiky Nadácia pro Patria ocenila aj tento rok v septembri významé osobnosti z oblasti kultúry, vedy, umenia, vzdelávania či pronárodnej politiky.
S veľkou radosťou a zároveň pokorou oznamujeme, že medzi ocenenými osobnosťami bola aj naša členka Mgr. Margaréta Vyšná, podpredsedníčka ZSI. Gratulujeme!
Program nadácie Pro Patria slúži na vlastivedné, charitatívne, sociálne, kultúrne a vzdelávacie účely, pripomenul v príhovore jeden z jej zakladateľov, Igor Laciak.
Cieľovou skupinou pre výber ocenenia sú osobnosti, ktoré predstavujú významný prínos v oblasti vedy, politiky a kultúry. Nadácia, ojedinelá svojim proslovenským, národným a konzervatívnym zameraním udeľuje výročné ceny za dlhodobý významný vklad v týchto oblastiach, či v inej oblasti s celospoločenským dosahom.
Podľa Laciaka aktivity nadácie kompenzujú morálne povinnosti slovenských vlád, ktoré už roky neformulujú dostatočne národnoštátne záujmy a neponúkajú svojim pronárodné príbehy, príklady, ani žiadnu víziu, na ktorej by sa dal postaviť národný konsenzus.
Máme tri desaťročia politickú slobodu, máme tri desaťročia vlastnú republiku, napriek tomu značná časť národa necíti zodpovednosť a úctu k vlastnému štátu
skonštatoval.
V podobnom kritickom duchu sa vyjadril aj spoluzakladateľ nadácie, historik a expolitik Anton Hrnko.
Ten poukázal aj na hazardovanie kompetentných s dosiahnutou štátnosťou načúvaním čoraz silnejšieho rinčania zbraní a ošiaľom militarizácie a konfrontácie s Ruskou federáciou.
Pripomenul výrok prezidenta prvej Slovenskej republiky, dr. Jozefa Tisa, ktorý dokonca v čase besnenia Druhej svetovej vojny upresnil, že slovenskí vojaci na východnom fronte nebojujú proti bratskému ruskému národu, ale proti hydre boľševizmu a jej ideológii. Preto ho prekvapuje aj irituje súčasná povrchná a nebezpečná rusofóbia, pretože nad jadrovou veľmocou sa vojna vyhrať nedá.
Organizátori tiež poukázali na rozširujúci sa negatívny jav, keď vyznať sa k pozitívnemu vzťahu k vlasti či k svojmu štátu je dnes „nemoderné“.
Medzi príčiny zaradili aj nedostatočnú rodinnú výchovu, nekvalitnú školskú pripravenosť alebo vnútropolitickú atmosféru…
K absencii národnoštátneho povedomia účinne prispievajú rôzne masmédiá, ktoré dnes otvorene odrádzajú občanov od vlastenectva
Práve preto pred štyrmi rokmi sa začala nadácia konštituovať ako platforma, ktorej cieľom je identifikovať na Slovensku mravných, schopných a obetavých ľudí a predstaviť ich ako spoločenské a kultúrne vzory…
Ak chceme zlepšiť situáciu, treba nám siahať po symboloch a momentoch spojenými s významnými míľnikmi našej histórie, osobitne so zrodom Slovenskej republiky, ktoré nás môžu inšpirovať a ktoré dávajú našim iniciatívam zmysel
Snahou podujatia, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Bratislavského hradu je prispieť k tomu, aby sa z nášho kolektívneho povedomia nevytrácali osobnosti, ktorých spoločnosť nedoceňuje a mainstream prehliada.
Tu je zoznam a profily ocenených osobností
ktorá každá po svojom tvorili základy našej vlasti a našej modernej spoločnosti a ktorí si zaslúžia náš rešpekt a našu úctu :
Ivan Mrva
Slovenský historik, vysokoškolský pedagóg, docent, publicista. Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými a stredoeurópskymi novovekými a modernými dejinami. Je autorom viac ako troch desiatok monografií a množstva štúdií, článkov či recenzií. Je tiež členom viacerých vedeckých a redakčných rád. Venuje sa aj popularizovaniu histórie, v rámci ktorého vytvoril množstvo televíznych scenárov.
Za zásluhy o rozvoj kultúry, za zásluhy o rozvoj slovenského národa, a za vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti.
Marián Servátka
Filológ, pedagóg, publicista a diplomat. Odborne sa venoval výskumu slovenského jazyka na Spiši v Poľsku, a aktívne spolupracoval s predstaviteľmi tamojšej slovenskej menšiny. Založil lektorát slovenského jazyka na Varšavskej univerzite. Veľvyslanec v Poľsku, Bielorusku a v Svätej stolici. Je nositeľom viacerých zahraničných vyznamenaní a rádov…
Za zásluhy o rozvoj slovenského národa, propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí a za vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti.
Jana Blublová
Vyštudovaná pedagogička, dlhoročná aktívna členka Matici slovenskej. Celý profesijný život sa zapájala do spoločenskej činnosti, pripravovala žiakov na rôzne literárne súťaže a viedla ich k vnímaniu krásy nášho jazyka, láske k vlasti a k hrdosti na našu kultúru a tradície. Organizovala prednášky a besedy s významnými osobnosťami nášho národa.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Ján Doruľa
Jazykovedec, slavista, organizátor zjazdov slavistov. Vo funkcii predsedu Slovenského komitétu slavistov vypracoval koncepciu dlhodobých slavistických výskumov .Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí historického vývinu slovenského etnika. Osobitnú pozornosť venuje jazyku ľudovej slovesnosti a staršieho slovenského písomníctva. Zaoberal sa otázkami vývinu spisovného jazyka.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Štefan Zelník
Lekár, dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Už roku 1990 sa zapojil do emancipačného procesu slovenského národa a prispel k vzniku jeho štátnosti. Angažoval sa v komunálnej politike, bol roky poslancom Žilinského samosprávneho kraja. Ako člen Stálej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy roku 2006- 2010 a vedúci Stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve sa významne pričinil o nadväzovanie politických, obchodných a priateľských vzťahov s európskymi krajinami.
Za zásluhy o rozvoj slovenského národa, a za vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti.
Lenka Mayerová
Novinárka a vydavateľka. Venuje sa žurnalistike, vo svojej publicistike prispieva k popularizácii slovenských národných a historických tém.
V januári 2020 jej Únia slovenských novinárov udelila cenu Gabriela Zelenaya za 20 ročnú tvorivú novinársku prácu v prospech zvyšovania úrovne slovenskej žurnalistiky, šírenia objektívnych informácií a posilňovania postavenia Slovenska doma i v zahraničí.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Pavol Stano
Vydavateľ, redaktor, bibliograf. Založil vydavateľstvo Post Scriptum, ktoré sa venuje vydávaniu kníh so zameraním na národnú, historickú, náboženskú a všeobecne kultúrnu problematiku. Je predsedom Spoločnosti Andreja Hlinku, ktorá prispieva k pestovaniu pamäti o tomto velikánovi slovenských dejín, najmä organizovaním spomienkových podujatí a k sprítomňovaniu jeho odkazu v širšej verejnosti.
Za zásluhy o rozvoj kultúry, za zásluhy o rozvoj slovenského národa, a za vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti.
Margaréta Vyšná
Kulturologička, redaktorka, dlhoročná pracovníčka Matice slovenskej. V Matici slovenskej pracovala ako výskumno-vývojová pracovníčka a neskôr ako riaditeľka Strediska národnostných vzťahov. Viac ako dvadsať rokov sa venuje slovensko-maďarským vzťahom a skúmaniu národnej identity Slovákov. V tejto oblasti vytvorila niekoľko definícií a koncepcií.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Anton Gábrik
Akademický sochár, medailér, ilustrátor. Absolvent figurálneho a reliéfneho sochárstva, študoval pod vedením profesora Snopeka a profesora Kulicha. Je autorom mincí, sôch a súsoší, portrétov, medailí, plakiet. Venoval sa aj Ilustrácii kníh. Je laureátom Ceny Martina Benku. Je tvorcom trojsúsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré bolo slávnostne nainštalované v lete tohto roku na bratislavskom hradnom návrší.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Marián Polonský
Sochár, medailér, keramikár. Dlhé roky sa venoval umeniu realizovanému v keramike, neskôr drobnej plastike a medailérstvu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa začal intenzívnejšie venovať aj medailérskej tvorbe, v ktorej našiel nové impulzy pre svoju umeleckú činnosť.
Jeho medaily patria k umeleckým skvostom a bývajú oceňované v mnohých odvetviach kultúry, vedy, ale aj spoločenského diania medzinárodného významu.
Za zásluhy o rozvoj kultúry a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Michal Zoldy
Novinár, prekladateľ, tlmočník. Prekladal vedeckú literatúru i vedecké práce do angličtiny. Publikoval v renomovaných časopisoch. Po roku 1991 a aj po vzniku Slovenskej republiky pravidelne čítal a monitoroval zahraničnú tlač a snažil sa reagovať na neobjektívne a skreslené informácie a články v zahraničných médiách. Pravidelne adresoval otvorené listy o stave našej spoločnosti v anglickom jazyku americkým a európskym médiám, tlačovým agentúram a inštitúciám pôsobiacim v Bruseli, ako aj Zastupiteľským úradom pôsobiacim v Slovenskej republike.
Za zásluhy o rozvoj kultúry, za propagáciu Slovenskej republiky v zahraničí a za zásluhy o rozvoj slovenského národa.
Gustáv Valach
Herec, dlhoročný člen Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý patril do éry zlatej generácie hercov na Slovensku. Počas kariéry stvárnil desiatky nezabudnuteľných divadelných a filmových postáv. Vynikol v rázovitých, psychologicky zložitých a životom poznačených rolách…Gustáv Valach sa ani počas obdobia socializmu netajil svojím hlbokým mravným a kresťanským presvedčením. Veľký klenot slovenskej kultúry.
Za výnimočný prínos v oblasti slovenskej kultúry, za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti.
Podujatie hrou na fujare obohatil fujarista Štefan Suchý z občianskeho združenia CYRILOMETODIADA
Autorkou fotografií z podujatia je Daniela Suchá, predsedníčka občianskeho združenia CYRILOMETODIADA.
Článok prebratý z skspravy.sk zo dňa 20.septembra 2024. Upravené.
