streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodNa zamyslenieAko je to s cenami?

Ako je to s cenami?

K napísaniu týchto základných ekonomických faktov o cenách ma podnietil príspevok

Míny po SNS zostali z 10.07.2020 v SME od E. Žitňanského, ktorý prebral aj Monitoring médií od siacplus, ktorý vydáva aj SPPK.. Pozrime si podstatu  úvahy p. Žitňanského:

Je to absurdný zákon, je to doslova výplod ekonomického nacionalizmu, ktorý by vo vyspelej Európe nemal mať miesto,“ povedala pred vyše rokom poslankyňa za SaS Jana Kiššová o dvoch normách, ktoré prijala minulá koalícia. Napríklad o ustanovení, že v letákoch musia obchodníci ponúkať najmenej polovicu slovenských výrobkov. Európska komisia nedávno poslala na Slovensko výzvu, v ktorej okrem iného povedala, že má s týmto ustanovením problém.

Najlepšie by bolo vytvoriť stav v súlade s európskym právom. Opatrenia v zákonoch sú podľa Komisie v rozpore s pravidlami EÚ o voľnom pohybe tovaru a slobody usadiť sa. Od novej vlády obchodníci očakávali rýchlu reakciu, a najmä odvahu meniť nezmysly predchádzajúcej vlády. Opatrenia v slovenskej legislatíve v oblasti marketingu zvýhodňujú domáce výrobky a obmedzujú obchodníkov pri rozhodovaní, čo a ako zaradia do sortimentu a ponuky v predajni. To, že sa v letáku môžu objaviť slovenské výrobky, ktoré budú v porovnaní so zahraničnými trochu drahšie, nevylúčila ani vtedajšia predkladateľka návrhu Eva Antošová (SNS). No tvrdila, že ak zákazník slovenský jogurt uvidí, siahne po ňom. „Som presvedčená, že keby mal spotrebiteľ na letáku nielen zahraničný jogurt, ale aj slovenský, možno aj o pár centov drahší, rozhodne sa pre ten drahší – domáci,“ povedala. Toto pomýlené myslenie predpokladá, že zákazník sa rozhoduje podľa „národnosti“ výrobku. Nie je to pravda. Nateraz má významný vplyv najmä cena. Ozaj vážne tvrdenie.“

Ja som robil v roku 1964 skúšku z diela G. J. Stigler The Theory ov Price, teda teória cien. Bola to veľmi náročná skúška, a aj dnes stojí viac ako 78USD. Problém cien riešil vedecky ďalší americký ekonóm Ch. Yan v diele Introduction ti Input-Output Economics,(1969), ktorého základnou rovnicou o cenách je tento maticový zápis (je z mojich skrípt):

                        P = (I – AT – rI)-1 pLl                                                                         (4.9)

Nič samozrejmé, Žiada to poznatky. Ďalší matematický postup čitateľ nemusí čítať, je vhodný iba pre ekonometra. Avšak dokazuje vedecky hlboký vhľad do problémov cien. Stačí, aby pokračoval po matematických zápisoch.

Čiže, ak máme zadanú  mzdu a mieru zisku, množinu rovnovážnych cien môžeme získať tak, že si vypočítame inverznú maticu (I – AT – rI)-1 a výpočet urobíme podľa vzorca (4.9). Ak budeme vychádzať z toho, že sa nevytvára zisk, rovnica (4.9) sa redukuje na tvar:

                        P = (I – AT )-1 pLl                                                                               (4.9a)

Efekty zmien v cenách faktorov

Už vieme, ako input-output analýza umožňuje vypočítať rovnovážnu štruktúru cien ako aj rovnovážnu štruktúru outputu. V otvorenom systéme sa mzdy aj miery zisku pokladajú za autonómne a rovnovážna štruktúra cien sa vypočítava podľa výrazu v (4.9). Teraz si vysvetlíme ako sa zmení rovnovážna štruktúra cien, ak sa zmenia mzdy, alebo zisk. Úvahy sa opierajú o Yanov model. Ako už vieme, za predpokladu konštantných technológií, prvky matice AT sú fixné. Zmeny v mzde (DpL) a  v miere zisku (Dr) majú za následok zmeny v cenách (DP). Doplňme túto úvahu do rovnice (4.9):

                        P +  DP =  [I – AT – (r + Dr) I]-1 (p+ DpL)l                                      (4.10)

Odpočítajme (4.9) od (4.10). Získame tento matematický vzťah:

            D=  (I – AT – rI – Dr)-1(pL + DpL)l – (I – AT – rI)-1pLl                    (4.11)

Ak by sa zmenili iba mzdy, tak by platil tento vzťah:

                        D=  (I – AT – rI)-1(pL + DpL)l – (I – AT – rI)-1pLl

                              = (I – AT – rI)-1 DpLl                     

A ďalej, ak by sa vyskytli iba zmeny v miere zisku, tak

                        D=  (I – AT – rI – Dr)-1pL l – (I – AT – rI)-1pLl

Ak sa teda mzda zvýši o korunu, tak

                        D=  (I – AT – rI)-1l

Ak sa miera zisku zvýši o 1%, tak

                        D=  (I – AT – rI – 0,01)-1pL l – (I – AT – rI)-1pLl

Asi čitateľ zistil, že je to ozaj náročná oblasť.

Preto ma prekvapujú pravidelné !Správne voľby“ z letáku obchodov Lidla. Napr. v najnovšom, ktorý nude platiť od 13. júla sa čitateľ dozvie, že cena Jacob Velvet bude lacnejšia o 51%, losos o 40%,cibuľa o 43%, pizzová taštička o 35%,, či rump steak o 23%. Ako to zistili? Ako môžu urobiť také zníženie ceny? A vedia aké to bude mať následky na ekonomiku? To ich nezaujíma, hlavne, že oni zhrabnú kopu peňazí. Oni nepotrebujú teóriu cien, ani input-output analýzu. Potrebujú voľný pohyb tovarov, kapitálu a pracovnej sily. Ako to rozhádže ekonomiku, to nie je ich problém. Ľudia to znesú. Pozná pán Žitňaský teóriu, ktorú som uviedol vyššie? Jeho záver je totiž ozaj divný a preto som ho zvýraznil.

A na záver ešte predsa musím uviesť jeden významný fakt. USA mal American Office of Price Control, Americký úrad pre kontrolu cien.  Kde je? Viedol ho prof. J. K Galbraith, ktorý napísal veľké dielo The Affluent Society a na prvej strane je fotka časti fľaše zo šampanského vína so štupľom, čo vyjadruje podstatu jeho diela.

Hlavná vec, že máme šampanské, bieda ľudí nás nezaujíma! Po kom zostali míny? Po kontaminovaných ekonómoch, ktorí nemajú zvládnuté základné poznatky ekonomických vied. Kĺžu sa iba po povrchu, či skáču ako vodná blcha po hladine jazera. Zato máme ľudí, ktorí opisovali do svojich diplomových prác a riešenia nedali.

Prof. J. Husár

Bratislava 10/7/2020

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň