nedeľa, 14 apríla, 2024
spot_img
ÚvodBlogAko sa z RUSOFÓBA stáva RUSOFIL..

Ako sa z RUSOFÓBA stáva RUSOFIL..

S podnadpisom : „Pán Škrovina vráťte sa čo najskôr domov, vaša manželka je veľmi chorá, zomiera, treba jej pomôcť..

Tento nadpis nechce byť iba plytkou upútavkou pre čitateľa. Vychádza z reálií dneška, ktorých sme sa stali nežiadanou súčasťou. 

Väčšina z vás si bude iste pamätať slávny Golianov výrok, spúšťajúci na Slovensku historickú udalosť, ktorá sa zapísala do dejín Slovenska zlatými písmenami. Do našich novodobých dejín ako výraz prekročenia latky s niečím, čo už nejde akceptovať. V záujme dobovej požiadavky, ktorá bola výsledkom vzdoru tých, ktorí si už nechceli dať cudzou mocou diktovať noty ako fungovať „na svojom“ – vtedy v dôsledku nemeckého mocenského diktátu. 

A to deja vu sa nám vrátilo v istom zmysle v ešte nečistejšej, vo falošnejšej a zakuklenejšej podobe ako tomu bolo vtedy. Preto ten parafrázovaný podnadpis. Lebo táto asociácia na „potrebu doby“ ožíva opäť. Asociácia na stav núdze, na jej príčinu, ale aj ako príklad hodný nasledovania – ako sa jej brániť. 

LEBO ten parafrázovaný výrok Goliana dnes nenesie význam šifry, ale niečo oveľa vážnejšie, zmysluplnejšie. Svojím nezamýšľaným obsahom už ako vizionársky odkaz pre nás Slovákov, upozornenie na vážnosť stavu spoločnosti, na choré orgány, spolu s výzvou pre obnovenie jej životaschopnosti, pre udržanie základných vitálnych funkcií tohto spoločenského organizmu pri živote.    

A tým najaktuálnejším podnetom na toto zamyslenie, na alarm bol ostatný výrok niekoho iného, vyslovený v inom čase, s iným obsahom, s iným prvoplánovým úmyslom, ktorý je vážnou hrozbou, hroziacim symptómom chorobného „refluxu“ po dni „D,“ ku ktorému sa tak úpenlivo utiekame. Symptómu, ktorý rovnako velí oznámiť v éteri historickú výzvu s leitmotívom – pomôcť ozdraviť chorú, umierajúcu spoločnosť. 

S upozornením, že nová generácia „lekárov“ majúca ambíciu spoločnosť liečiť  a prevziať zodpovednosť za „metodiku liečby“ je na 95 % v zhode s doposiaľ uplatňovanou metodikou západného typu.  

Výrok pána Kmeca KMEC-a ešte v roli zahraničného tajomníka strany HLAS, ktorý sa nechal počuť – už nemôže nikoho súdneho presvedčiť o tom viac.. 

Pripomeniem ešte raz pripravovanú staronovú metodiku liečby :  

„Myslím, že je to aj generačný problém, že ono to postupne bude odchádzať, ten optimistický pohľad na Rusko. A budeme musieť budovať nejaké bariéry nie spolupráce, nie otvorenej konfrontácie, ale do iných spôsobov komunikácie“

Nuž žiada sa tomu diplomatovi – bez citu pre poznanie, pre rozpoznanie bieleho od čierne – pripomenúť jeho neznalosť elementu, ktorý nás Slovákov zdobí. A to je duša slovenského človeka. 

Majúc na mysli – kontraproduktívny účinok masívneho propagandistického masírovania, nevediac a nepoznajúc onú druhú stranu jeho vnútra. Lebo Slovák sa vie nielen nadchnúť a zahorieť hnevom pri (účelovo) podsúvanej informácií, ale vie mať aj opačný efekt. Vie človeka priviesť k opačnému cieľu, než s akým táto obludná propagandistická mašinéria kalkuluje. Vie meniť svetonázorové postoje tam, kde by k nim nedošlo. Možno vôbec alebo len poskromne.  

Spomínate si ešte na šťavnaté, niekedy až nechutné výroky pána Zemana ešte z čias národného prebúdzania sa po roku 1989 – na účet Slovenska ? Ako sa dosiahol presne opačný efekt na slovenskej strane. Majúc na mysli nie až tak veľmi nadsadenú iróniu, že s každým jeho vystúpením sa zvýšil počet členov a sympatizantov SNS o 5 %..  

A to, čoho sme svedkami dnes – to je to samé. Každodenné nehorázne snahy o amerikanizáciu verejného priestoru – s úmyslom ovplyvniť verejnú mienku. Prilievať olej na oheň voči Rusku a už aj voči všetkým Rusom bez rozdielu. S vrcholným číslom – už nielen tým živým, ale aj voči dielu tých už nežijúcich ruských velikánov svojej doby.      

Niet lepšieho príkladu ako sústredený, účelovo vedený propagandistický atak na citlivé miesta slovenského človeka v prípade vojny na Ukrajine. Atak vedený bez škrupúľ, bez hanby a bez akýkoľvek vyvážených informácií z tohto neuralgického miesta sveta. A čo horšie, v tomto kontexte aj bez akejkoľvek empatie k vlastným ľuďom.. 

Všetko pritom pod „zástavou“ boja proti všetkému ruskému, na všetkých frontoch, aj tam, kde sa už stráca zdravý rozum, búrajúc nosné civilizačné princípy, vydávané za falošné axiómy slobodného demokratického sveta. Tie, ktoré už dávno stratili svoj pôvodný význam. 

A spoločným menovateľom nie je nič iné – ako len vzbudiť v ľuďoch odpor hraničiaci až s nenávisťou. Tou, voči ktorej sa dnes tak farizejsky vyhraňujú tí, ktorí ju vyvolávajú vedome – podnecovaním slovom, písmom i skutkom každodenným. A bez rozdielu, či ide o ľudí alebo ich produkty. Idúc už aj do beckettovskej absurdity, lebo si to musela odniesť ešte aj „ruská zmrzlina“..

Dá sa to chápať zdravým, opakujem zdravým rozumom..?  

I.

LEBO sa to všetko robí s úmyslom rovnakým, ako pod kopirákom – odsudzovaním a už aj násilným vyvolávaním pocitov odporu, ako sme ho zažili. Vtedy voči všetkému západnému. A dnes v istom zmysle ešte vypuklejšie, nehoráznejšie, odpornejšie voči protiľahlej svetovej strane. Lebo sa pridal STRACH z verejného odsúdenia, ingrediencia, ktorá je natoľko zvrhlá, že mení charaktery ľudí, napáda zdravý rozum, robí z ľudí bezduché prázdne telá, figúrky na šachovnici, bojace sa povedať verejne svoj názor. Všade, na každom poste, v každej profesii, na každej úrovni ľudskej činnosti. 

Veď možno zdravým rozumom pochopiť správanie sa celej lekárskej obce v čase kovidu, v čase iného spomínaného celoslovenského povstania, testovania a najmä očkovania látkou, ktorá nielen že  neprešla klinickými skúškami, ale tie skúšky sa diali na ľuďoch ako na laboratórnych zvieratách, za pochodu, s rizikom, ktoré iba čakalo na príležitosť akcelerácie vedľajších účinkov. Štúdia o nad úmrtí 20 000 (slovom dvadsať tisíc) hovorí za všetko. Len nie (zatiaľ) za právnu zodpovednosť..

A celá lekárska obec bola ticho, morbídne ticho porušiac im svätú Hyppokratovu prísahu. S VRCHOLOM – keď boli prakticky všetci zalezení v kúte, keď sa unisono neozvali v čase keď lynčovali (mediálni paraziti a najatí profesijní aktivisti) takých ako je prof. Hrušovský, keď ho dokonca –  za názor, za upozornenie na  možné dôsledky na životoch a zdraví ľudí vytesnili z práce. Ako kedysi.. 

KDE nechali etiku, profesijnú mravnú podstatu lekára, kde podeli to vzácne, čo zdobí človeka  lekára..? 

A rovnako tak odpudzujúco (ticho) konajúci hokejisti, porušujúci elementárnu ľudskú i profesijnú česť, keď sa nepostavili za 7-mich  (slovom siedmych) svojich elitných „kolegov“, hokejistov hrajúcich v KHL. Všetci do nohy, aby dali vedieť NAHLAS, v prvom rade  ako ľudia – tej znôške, čo nám riadia životy v protismere doby – čo je prvoradé. Rovnako v hokeji ako v živote..

A nie sa zachovať ako „chrapúni“, nezastanúc sa kolegov, nepostaviac sa za nich, s odkazom pre „mocných nemocných“ – že ide o ŠPORT a nie o politiku. Vediac veľmi dobre o čo „kráča“, vediac viac ako dobre, že tu ide o iné, špinavé záujmy. A navyše ešte motivované z vonka. PRETO to vaše strčenie hláv do piesku neberieme, pokrytci..

Na čele so smutným hrdinom HANDZUŠOM, farizejskou slovenskou verziou českého Hašeka. Falošnou nemorálnou karikatúrou doby, ktorý primárne moralizuje dnes. A VTEDY na ZÁPADE – keď tam hral – prečo mu jeho morálne JA bránilo žiadať to samé – čo žiada dnes ? Len z inej svetovej strany. Žeby na účet nabiehajúce doláre..?

Lebo aj vtedy vtrhli agresori do bývalej Juhošky v rozpore s medzinárodným právom. Len sa volali vojská NATO, pod vedením USA. A v IRAKU – ešte obludnejšie, s oklamaním svetovej verejnosti, dokonca aj na pôde samotnej OSN –  s výsledkom súhrnne 500 00 mŕtvych (ľudí, nie kg..). 

A na dôvažok, aj vo Vietname ešte hádam vtedy ani nevyhasli ohne od napalmu. A v dedine My Lai, v ktorej povraždili STOVKY žien, detí, starcov a ženy ešte aj znásilnili. Len tam ich už vtedy – na rozdiel od Iraku – hádam aj stihli pochovať. Tých, čo nezhoreli..

Nemajúci  ohľad na nič. Ani len na zrkadlo, do ktorého sa musia títo vinníci doby každé ráno pozerať. Aj vo Fínsku či v Lotyšsku (na MS).. 

A to všetko len a len v zrejmej snahe postaviť proti sebe Slovanov, vyprovokovať vášne a na ich báze dotiahnuť dávnu myšlienku prejudikovanú tento postup ešte pred takmer 150-timi rokmi. A je historicky neskutočné, že práve prostredníctvom UA…  

A tak možno pozorovať ojedinelý jav na Slovensku, úkaz, s akým ani vysoká škola propagandy nepočítala. 

S účelovo narastajúcim mediálnym tlakom na ľudí – narastá aj počet tých, ktorým sa zásluhou, vďaka tejto mašinérií začali otvárať oči a uši. Otvárať ich v nazeraní na Rusko a Rusov spôsobom – ktorý sa už neriadi iba  „spomienkami na minulosť“ – ale čoraz viac nechávajú prehovoriť aj vlastný rozum pri nazeraní na dnešné reálie polarizovaného sveta. Sveta, ktorej tá ekonomicky vyspelá západná časť zacítila príležitosť – aká sa mu opakovane v histórií (priamym) vojenským spôsobom nikdy voči Rusku nepodarila – že to tentoraz voči Rusku vyjde. 

Nič sa nezmenilo od starého Egypta. Pravdaže ľudia a nové technológie vrátane tej, určenej na propagandistické ciele.  

A možno predsa len. Sme múdrejší o skúsenosť, ktorú je možné v dobe – oproti tej minulej  – rýchlejšie a akčnejšie pochopiť, násobne sa poučiť a hlavne aj vyvodiť z toho konzekvencie, ktoré nám umožnia byť sami sebou. A príležitosť k tomu práve leží pred nami.. 

PS :

Vrátiac sa tak na začiatok, na parafrázovaný Goliánov rozkaz v onej historickej chvíli a od neho sa odvíjajúcej asociácie  je namieste malé veľké zamyslenie k tomu, prečo je tak potrebné prevziať opraty do vlastných rúk.

LEBO je smutnou ľudskou osobnou i národnou tragédiou ako sa z verejného priestoru už načisto vytratila hodnota slova, intelektuálna úroveň, potreba zmysluplných verejných diskusií, to obohacujúce žriedlo národa. Ako bola nahradená jalovým, účelovým vajataním, vazalsky motivovaným, bez štipky hrdosti na vlastnú štátnosť, na pôvod, na ľudí, ktorí stáli pri jej zrode. Ako sme sa ako národ i jednotlivci scvrkli na kolonizovanú entitu, nemajúcu národné ambície, ba už ani vlastnú dôstojnosť. 

Toto musí skončiť, ak nechceme ako jednotlivec, ako národ, ako štát robiť pajáca svojim novým pánom stamodtiaľ. Ak nechceme skončiť ako prázdne nádoby – nemajúce pre svoju malosť, pre bezvýznamnosť a nebotyčnú servilnosť figúr na čele štátu – úctu druhých a čo horšie už ani sami pred sebou…

LEBO nám to už nehrozí – MY už s týmto jarmom žijeme dnes…

Preto je dnes o to viac treba aby sa (nie) pán Škrovina vrátil do  Bratislavy, lebo mu je manželka ťažko chorá („lebo mu zomrela manželka“), ale aby sa vrátili do Bratislavy (na Slovensko) HODNOTY, akými sú najmä mravnosť, česť, hrdosť, úroveň vedenia štátu, prepotrebné intelektuálne zázemie, úcta k pravde, k národným tradíciám, symbolom, k osobnej a národnej identite, ku koreňom, z ktorých sme vzišli… 

LEBO práve umierajú pán Škrovina…   

Laco Kopál     

- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň