Vážený a milý pán profesor Danišovič,
hoci som o Vás mnoho počul, videl som Vás v televízii a viem aké ste vytvorili dielo… zažil som Vás však iba raz osobne – pri podpise listu na podporu Ing. Júliusa Bindera. Tá krátka chvíľa zanechala vo mne nezmazateľný silný a krásny dojem. Ďakujem Vám za to a verím, že moje vyznanie Vás poteší rovnako ako mňa potešilo a nadchlo stretnutie s Vami.
Sto rokov na kríži
za čisté úmysly
sto rokov na kríži
za čistý štít…
Kto sa to rozhodol
potrestať človeka
za to, že dokázal
– statočne žiť ..?
Koho vyhnal bičom
na vrch pýchy moci
– na Golgotu
pre čestných povinnú!
slávu iných zlátiť
hriechy iných platiť
potupným výkupným
– za vlastnú nevinu.?!
*
Ako málokomu
vzácne skutky svedčia
že sa vybral svetom
– bojovník bez meča…
Šiel s posvätnou túžbou
umom a rukami
pomôcť dobrým ľuďom
– česť pravdy ubrániť!
S čistým srdcom detí
s vierou v svojho Boha
bez pocitov strachu
jeho smelá noha
učila sa kráčať
po zákernom hrachu
ktorým Krivá Podlosť
– macocha Čistote!
podsypala cesty
po čestnom živote
*
V úcte ku hodnotám
svoju tvár si chránil
vždy, keď šiel do boja
s temnými silami …
Plytká závisť žlče
ktorou oplývali
– najmä tí podradní!
skrížila mu neraz
najskvelejšie plány …
*
Náročný ku práci
ku sebe ešte viac
nemusí ako tí
– vyhnanci svedomia!
za bezsenných nocí
zavýjať na mesiac…
Teší sa zo svetla
čo aj vďaka nemu
toľkým ľuďom svieti
na krídlach anjelov
ponad nevďak letí
prácou požehnaný čas
aby znovu vzkriesil
– to vznešené v nás…
*
Ponižovali ho
skúšali aj zradu
vznešenú fasádu
dotĺkli päsťami
však hrdému hradu
– nedobyli brány!
Ubránil si seba
ochránil si dielo
príkorie od hlúpych
– dávno prebolelo…
*
Nezískal ho lesk slávy
– tá pasca malých mušiek
preto vidno až na dno
veľkej a múdrej duše
Aká je priezračná
taká je hlboká
úprimná statočnosť
dobrého človeka …
*
V tichu jesenných chvíľ
netúži po zlate
nechápe sveta zhon
žije si ako žil…
Za oknom bez záclon
nechce nič tajiť pred svetom
ani sa pred ním schovať
svoj život môže – s hrdosťou!
pred každým zopakovať…
Storočný mladý muž
verný syn národa
statočný bojovník
čo sa zlu nepoddá…
S múdrymi očami
a s iskrou pravdy v hlase
tak ako vzácne víno
je plný slnka v čase
– keď vonku vládne mráz
Pokojný v dnešnom cvale
čo nám chcel povedať
– premenil na odkaz
čo nás bude hriať stále…
*
Svoj život venoval
sile a kráse vody
cez hrádze ľudskosti
– neprejde kvapka zloby
Pred majestátom cti
sa hady v prachu plazia…
Statočný človek
bol a bude vždy
– tá najpevnejšia hrádza!
S úprimnou a hlbokou úctou za príklad statočného života a obdivuhodnej práce pre dobro ľudí
Viliam Hornáček 13. 11. 2007
