streda, 29 júna, 2022
spot_img

Hrádza

Vážený a milý pán profesor Danišovič,

hoci som o Vás mnoho počul, videl som Vás v televízii a viem aké ste vytvorili dielo… zažil som Vás však iba raz osobne – pri podpise listu na podporu Ing. Júliusa Bindera.  Tá krátka chvíľa zanechala vo mne nezmazateľný silný a krásny dojem. Ďakujem Vám za to a verím, že moje vyznanie Vás poteší rovnako ako mňa potešilo a nadchlo stretnutie s Vami.

Sto rokov na kríži

- Podporte nás -

za čisté úmysly

sto rokov na kríži

za čistý štít…

Kto sa to rozhodol

potrestať človeka

za to, že dokázal

– statočne žiť ..?

Koho vyhnal bičom

na vrch pýchy moci

– na Golgotu

pre čestných povinnú!

slávu iných zlátiť

hriechy iných platiť

potupným výkupným

– za vlastnú nevinu.?!

               *

Ako málokomu

vzácne skutky svedčia

že sa vybral svetom

– bojovník bez meča…

Šiel s posvätnou túžbou

umom a rukami

pomôcť dobrým ľuďom

– česť pravdy ubrániť!

S čistým srdcom detí

s vierou v svojho Boha

bez pocitov strachu

jeho smelá noha

učila sa kráčať

po zákernom hrachu

ktorým Krivá Podlosť

– macocha Čistote!

podsypala cesty

po čestnom živote

               *

V úcte ku hodnotám

svoju tvár si chránil

vždy, keď šiel do boja

s temnými silami …

Plytká závisť žlče

ktorou oplývali

– najmä tí podradní!

skrížila mu neraz

najskvelejšie plány …

             *

Náročný ku práci

ku sebe ešte viac

nemusí ako tí

– vyhnanci svedomia!

za bezsenných nocí

zavýjať na mesiac…

Teší sa zo svetla

čo aj vďaka nemu

toľkým ľuďom svieti

na krídlach anjelov

ponad nevďak letí

prácou požehnaný čas

aby znovu vzkriesil

– to vznešené v nás…

           *

Ponižovali ho

skúšali aj zradu

vznešenú fasádu

dotĺkli päsťami

však hrdému hradu

– nedobyli brány!

Ubránil si seba

ochránil si dielo

príkorie od hlúpych

– dávno prebolelo…

                  *

Nezískal ho lesk slávy

– tá pasca malých mušiek

preto vidno až na dno

veľkej a múdrej duše

Aká je priezračná

taká je hlboká

úprimná statočnosť

dobrého človeka …

                *

V tichu jesenných chvíľ

netúži po zlate

nechápe sveta zhon

žije si ako žil…

Za oknom bez záclon

nechce nič tajiť pred svetom

ani sa pred ním schovať

svoj život môže – s hrdosťou!

pred každým zopakovať…

Storočný mladý muž

verný syn národa

statočný bojovník

čo sa zlu nepoddá…

S múdrymi očami

a s iskrou pravdy v hlase

tak ako vzácne víno

je plný slnka v čase

– keď vonku vládne mráz

Pokojný v dnešnom cvale

čo nám chcel povedať

– premenil na odkaz

čo nás bude hriať stále…

                 *

Svoj život venoval

sile a kráse vody

cez hrádze ľudskosti

– neprejde kvapka zloby

Pred majestátom cti

sa hady v prachu plazia…

Statočný človek

bol a bude vždy

– tá najpevnejšia hrádza!

S úprimnou a hlbokou úctou za príklad statočného života a obdivuhodnej práce pre dobro ľudí

Viliam Hornáček 13. 11. 2007

image_printTlačiť článok
Predchádzajúci článokDo boja
Ďalší článokHurá!

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň