Vážená pani ministerka, pani Šimkovičová
Som Váš volič. Obdivujem Vašu vytrvalosť, dôslednosť, odvahu, najmä však odolnosť s akou bojujete proti nekončiacej snahe nechutnej a zákernej časti spektra našich a dokonca aj zahraničných obdivovateľov dekadentnej kultúry zániku a zmaru.
V spleti rôznych historických deformácií hľadám pravdu o našej minulosti. Vo svojich blogoch, na stránkach Hlavných správ, poukazujem na účelové deformácie cielene vytvorené historikmi minulých rokov aj dnešných dní často iba na základe politickej objednávky. Ich vplyv, nezanikol ani po roku 1993, keď bola druhý krát Slovákmi obnovená správa vecí verejných v našom štáte, v Slovenskej republike. Dokazujú to učebnice dejepisu vyrobené pre dnešných politikov. Tu vidím prameň občianskej neistoty.
Je charakteristické pre náš národ, že zmeny riešime váhavo, ťažkopádne, neochotne, najmä však polovičato. Nedôslednosť dokorán otvorila brány k moci osobnostiam z rôznych sfér spoločenského života, ktoré pod zámienkou tzv. politickej korektnosti podrývali zdravý vývoj štátu. Sabotovali nie len hospodársku, ale aj duševnú zvrchovanosť národa. Všetky prostriedky využívali k tomu, aby oslabili hrdosť Slovákov na vlastnú minulosť. Žiaľ, vo svojej činnosti pokračujú, ba majú aj nasledovníkov. To sa hneď od prvopočiatku prejavilo pri domácej (jazykový zákon), ale aj zahraničnej činnosti štátu (vlastizradné zmluvy a záväzky). Do diplomatických služieb nastúpili aj kovaní odporcovia štátnosti.
Dôkazom nedôslednosti môže byť štátny znak – vlajka, ktorý pri delení spoločnej štátnosti s Čechmi, najvyšší orgán – Federálne zhromaždenie ČSR zrušilo. Napriek tomu ho česká strana nie len používa, ale ho bez prerušenia využíva v celom spektre politických, obchodných, hospodárskych aj reprezentačných príležitostí. S pohľadu zahraničia Československá republika nezanikla, iba vznikol akýsi štátik, ktorý so sedemdesiat ročnou tradíciou nemá nič spoločné. Že sa to udialo bez odporu z našej strany a akejkoľvek kompenzácie z tej Českej je zbytočné dodávať.
Dospeli sme do stavu, keď mnohí predstavitelia štátu masívne substituovali názov štátu „Slovenská republika“ výrazom „Tátokrajina“. Je smutné, že sa to deje (dokonca z úst prezidenta) aj teraz, po voľbách, ktoré nám najmä v predvolebných sľuboch dávali nádej na zmenu aj v tejto oblasti.
Prítomnosť, predovšetkým však budúcnosť Slovenska a Slovákov mi leží na srdci rovnako ako Vám, pani ministerka. Napriek všetkému som presvedčený, že nastávajúce obdobie dáva šancu vstúpiť do politického priestoru s cieľom budovať Slovensko slovenské, kresťanské, aby bolo bezpečnou domovinou pre všetkých jeho obyvateľov. Aby Národná rada bola skutočne národnou radou Slovenskej republiky, aby národ zostal národom, aby sa rozvíjal ako hrdý národ a nie ako ustráchaná Popoluška. Považujem to za veľmi dôležité tým skôr, že geopolitická situácia neveští nič dobré.
Preto reagujem na Vašu výzvu a ponúkam niekoľko podnetov a možných riešení v citlivých sférach spoločenského a kultúrneho života Slovákov.
Návrh podnetov a riešení.
(príloha k listu)
Štátne znaky
Na Devínskom brale kde Dunaj vstupuje a pod Štúrovom kde republiku opúšťa, umiestniť vlajku na výraznom stožiari.
Celoročne povinne označovať vlajkou všetky budovy na celom území republiky v ktorých sídli inštitúcia štátu. Dohliadať nad jej dôstojnosťou (umiestnenie, kvalita, čistota).
Brániť propagačnému používaniu štátnych symbolov iných štátov a to aj mimo kultúrnych, športových spoločenských podujatiach. (Dunajská Streda – Trianon).
Žiadať odstránenie vlajky Maďarska a Rakúska zo striech ich zastupiteľstiev. Sú umiestnené nad Prezidentskou štandardou na jeho sídle.
Matica slovenská
Matica by mala byť funkčne aj personálne povýšená na garanta slovenskej literárnej vedy a kultúry. Mala by mať dozor nad jazykovou čistotou v slovenských masovo komunikačných inštitúciách a nad obsahom slovenskej zložky zahraničných produkcií v prípade, že sú finančne podporované štátom. Napríklad v prípade zájazdov hudobných telies by úvodná skladba a aspoň 10% programu malo obsahovať diela slovenských autorov.
Mala by sledovať dodržiavanie jazykovej čistoty vo všetkých štátnych inštitúciách. V prípade potreby zriadiť na jej pôde orgán vybavený sankčnými právomocami. Je evidentné, že iné orgány (napr. SAV) túto funkciu nevykonávajú. Čistotu jazyka je potrebné vrátiť do štátneho rozhlasu a televízie a do všetkých kultúrnych zložiek so štátnou ingredienciou. Ovládanie štátneho (úradného) jazyka slovom aj písmom je potrebné zaradiť do prijímacieho procesu pre každého vyššieho štátneho úradníka.
Plánovite, cielene a intenzívne podporovať slovenské spolky a menšiny v zahraničí napríklad podľa vzoru Maďarska. Všade, kde je to možné žiadať reciprocitu! Hľadať spôsob ako sa to dá a nie prečo sa to nedá.
Školstvo
V spolupráci s ministerstvom školstva zabezpečiť dokonalé ovládanie jazyka pre absolventov všetkých, štátom podporovaných, stredných a vysokých škôl bez výnimky.
Škola vychováva našu budúcnosť. Bez lásky k vlasti to nie je možné. Čo nepoznáme, to nemôžeme milovať. Tak musia byť koncipované učebnice aj školská vzdelávacia činnosť. Znalosť osobností z oblasti kultúry, vedy a vynálezcovstva musí škola garantovať. Školy musia mať jasne a taxatívne dané ciele v informovaní o slovenských osobnostiach od najbližšieho okolia školy až po osobnosti svetovej úrovne.
Je bezpodmienečne nutné otvoriť odbornú diskusiu o našej prvej novodobej štátnosti a tým dať jednak bodku za nekonečnými často až trestnoprávnymi nejasnosťami. Je nemysliteľné, aby šesťročná existencia vlastného štátu nadobudnutá po tridsať ročnom úsilí v spoločnom štáte Čechov a Slovákov tvorila čiernu machuľu histórie nášho národa. Je to prejav nevďačnosti voči tým, čo ju vytvárali a v záujme prežitia národa vybojovali. Nie je spravodlivé nepriznať popri negatívach aj pozitíva tohto úseku našich dejín. Základnou podmienkou úspechu musí byť otvorená diskusia historikov režimových, aj politicky diskriminovaných (odporcov aj obrancov), založená na striktnom predložení faktov. Musia diskutovať dovtedy, kým pravda nebude nahá bez toho, aby sa diskutéri museli obávať o vlastnú existenciu. Vzhľadom na dôležitosť témy by stálo za úvahu zákonom zaručiť diskutérom výrokovú imunitu.
Kultúrne produkcie
Každé umelecké teleso podporované štátom by malo vo svojich prezentáciách mať aj dielo, ktorým bude propagovať okrem vlastnej virtuozity aj tvorbu slovenského autora. Máme obrovský dlh voči hudobným skladateľom, autorom opier a popularizácii ich diel. To sa týka nie len tvorby, ale aj priblíženia vážnej hudby mladej generácii. Vzorom by mohol byť cyklus Leonarda Bernsteina.
Popularizácia významných, najmä však zabudnutých osobností by sa mala objaviť v literárnej, filmovej, sochárskej, medailérskej, filatelistickej aj numizmatickej tvorbe.
Osobitou kapitolou je navrátenie umeleckých diel pod najrôznejšími zámienkami vyvezených a nikdy nevrátených. Ležia v zahraničných múzeách a galériách najmä v Budapešti a Prahe. (Milan Vároš –Stratené slovenské poklady I. II.). Tento účel by si zaslúžil aj zriadenie špeciálneho odboru pri ministerstve kultúry. To sa týka aj osobností, ktoré si privlastňuje najmä maďarská strana (Francz Liszt) a i.
12. augusta 2024
Brezová pod Bradlom
René Pavlík,
