Je to už dávno
čo sme boli slávni…
to pre ten
neslávny a dávny
našský zvyk
– odmietať rady skúsených!
Potom sa ukrivdene
dusiť plačom
poučiť sa však – načo?
*
Nad pstruhy ceniť hláčov
nad vlastných orlov
cudzie havrany
choroby vpúšťať za brány…
Akoby nebolo dosť rán
otvárať cudzím dokorán
hranice, sýpky, hrady…
Pritom sa nebáť svedomia
ani zločinu – vlastizrady!
*
Naopak – vôbec neklamú
smotánka – ctení, bohatí…
keď radia ako reklamu:
– kradnite, to sa vyplatí!
Zoberte vlasti – dajte cudzím
ty, mláďa – háďa
ži na max – svet si uži!
Že ďalej budeme
vo vlastnom – cudzím slúžiť
ako zdroj sily, krvi, semena…?
Bez symbolov a bez mena
ako dobytok ponižovaní
večne špinaví ako
– svine…?
*
Nás – momentálne zas
mátoží celkom iné!
Až po dno našej
– preto vždy prázdnej
hoci maľovanej – misy
musíme nežne s lupičmi
vytvárať kompromisy
My – bez nároku
oni – bez viny
nám kosti a im – slaniny!
Taký je dnes čas
a my musíme zas
správať sa k zberbe
– gentlemansky úctivo!
Namiesto súdov
sudy na pivo
núkať im celé pivovary
nech o nás dobre hovoria
nech sa im u nás
dobre darí
– za naše
Skrátka – tolerantní byť
a vodu piť…!
*
Čo nám to velí?
núkať im – biele mäská
do postelí
vyvárať chutné guláše
do džbánu vrchom
na noc – do fľaše
najlepšie moky lievať
hrať pre ich zábavu
tancovať im aj spievať?
Nech sú aj hoci pedofili!
Kým vlastných neznášame
cudzí sú – všetci milí…
*
Kedy nás to tak
celkom naopak
hore nohami – obrátili…?
Podobáme sa
zlému zázraku
ktorému rozum neuverí!
Skúsenosť z dejín
máme – na háku
ako svetoví frajeri
Pritom…
len ona všetko vie
a vôľa – smie
Tak kedy – kedy konečne
sa nám už v hlavách – rozvidnie?!
*
Alebo sa nám už
navždy zapáčilo tak
– všetko naopak…?
Viliam Hornáček 20.6.2004
