18 .1. 2021 PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD.
„Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lk 21,28)
K fyziológii novej totality
Udalosti okolo politikmi vyhlásenej pandémie s následnými sanitárnymi opatreniami počnúc marcom 2020 spustili proces kreovania novej totality. Na rozdiel od klasickej „tvrdej“ totality známe monsterprocesy päťdesiatych rokoch nahradí v „pružno-mäkkej“ totalite preventívne zastrašovanie oponentov tak, ako to dnes už robí NAKA (ostentatívne domové prehliadky) v korelácii s prepracovaným mediálnym lynčovaním.
Prechod od organickej k prísne organizovanej spoločnosti naberie kolosálne rozmery, čo vystihol Berďajev. Vládna moc na pokyny svetovládneho prediktora bude používať pružné regulačné nástroje správania sa ľudí v korelácii s flexibilnou úpravou zákonov. Obvyklé stanné právo nahradia zákazy vychádzania, určí sa akčný rádius pohybu, regulovanie otvárania a zatvárania prevádzok, počty a oblečenie, úpravy zovňajšku budú na spôsob pružného regulovania, podľa chute maniackeho establišmentu. Človek, teda už nie občan, neskoršie degradovaný na biorobota sa stane „opičkou na gumičke“ alebo hračkárskym „jojom“ v rukách mocných. Výbor pre verejné blaho a výbor pre bezpečnosť totalitnej francúzskej revolúcie máme už zlúčený v tzv. Ústrednom krízovom štábe, ktorý je zložený z podstatnej časti skazenými politikmi a poplatnými „odborníkmi“.
Zriadi sa sanitárna polícia, ktorej funkciu nateraz uskutočňujú prevažne zamestnanci úradov verejného zdravotníctva. Metódy Gestapa, NKVD, ŠTB avšak v jemnejšej, mäkkej podobe budú uplatňované na malej skupine slobodných ľudí na výstrahu ustrašenej väčšiny. Bežné flexibilné kontroly napr. testovacích preukazov, potom tzv. vakcinačné karty sa stanú životodarnou vstupenkou do obchodu. Až teraz máme odkrytý význam metafory o šelme z pera svätopisca: „Všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena“ (Zjv 13, 16 – 17).
Dnešní tvorcovia nových poriadkov už nepotrebujú systém Gulagov, pretože celá masová spoločnosť sa stala väzením, čo vystihol filozof Ortega Y. Gasset. V tejto počítačovej sieti vedia o nás všetko dôležité. Nepotrebujú popravy ani likvidáciu ľudí prepracovaním na gigantických stavbách, či vo vyhladzovacích táboroch, ani deportovať a presídľovať, veď majú prírodu v svojich službách. Použiť biologickú zbraň hromadného ničenia a nastaviť ju na isté parametre nie je ťažké. Už dlho hovoria o premnoženej planéte a dokonca si niektorí myslia, že človek nie je vhodným obyvateľom Zeme. Neomaltuziánske praktiky už ovládali predsa nacisti. A manipulácia s číslami je v dobe kybernetickej nadvlády a masmediálnej supremácii asi najľahšia. Stalinova téza: „Nie je dôležité, ako sa hlasuje, ale ako sa hlasy spočítavajú“ (Andrej Zubov a kol.: Dejiny Ruska), by v súčasnej epoche prekvapila aj jeho tvorcu. Umberto Eco v Babylonských hovoroch príznačne ohodnotil výpovednú hodnotu hry čísel: „Vtipné prirovnanie hovorí, že štatistika je veda, podľa ktorej ak jeden človek zje denne dve kurčatá a druhý ani jedno, každý z nich zje denne jedno kurča; pre človeka, ktorý kurča nemal, je aj polovica kurčaťa denne niečo pozitívne, niečo o čo treba bojovať. Dosiahnuť priemer znamená nedosiahnuť nič.“ Takto máme vymyslenou technológiou Frankfurtskej školy „konštrukcia sociálnej reality“ servírované „mediálne fakty“: imaginárne čísla nakazených, zomrelých, nedostatočné kapacity nemocníc, cintorínov a krematórií a hlavne ustrašené tváre zamaskovaných ľudí.
Nikolaj Berďajev rezultuje: „Dokázali ste zviesť mnohých, pritiahli ste si srdcia pod maskou dobra. Toto prevracanie hodnôt, tento podvod a klam, začali ešte pred vznikom socialistického internacionalizmu vo vašom humanistickom pacifizme, liberálnom kozmopolitizme a slobodomurárstve“ (Filozofia nerovnosti). Satanokracia – filozofom zavedené označenie na to, čo urobili a robia ideológovia komunizmu s degradovaním človeka. „Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Ján 8,44).
Mutujúca mentalita – likvidácia vzdelania
Zatvorenie škôl a vedeckých pracovísk a prechod vyučovania na neosobný a neefektívny spôsob, predtým zrušenie ústnej maturity, je šikovný počin nastupujúceho režimu. Pod rúškom pandémie dochádza k likvidovaniu osvedčeného vzdelávacieho systému v našej krajine.
Ani tento krok nemožno považovať za šibnutie čarovným prútikom. Najprv bolo potrebné vytvoriť za desaťročia liberalizmu nový antropologický typ človeka, zbavený kritického myslenia. Tento typ človeka je mutujúca mentalita. Ide o človeka odchovaného v „klietke“ masovej spoločnosti vykŕmeného konštruktmi vyššie kultúrneho marxizmu. Človek už nie je stvorený na Boží obraz, naopak je produktom prírody, čo hlása darwinizmus, tiež je produktom spoločenských síl, čo hlása marxizmus a napokon je produktom sexuálnych síl, čo hlása freudizmus.
Táto jednorozmerná bytosť, žijúca v akejsi simulácii reality, v spoločnosti identických prefabrikovaných osôb. Tento davový človek nemá v sebe „kompas“, aby si sám riadil cestu životom, takže nutne potrebuje druhých, aby ho viedli. Zmieta sa od jedného pôžitku k druhému, no ani v jednom nenájde stále uspokojenie, výsledkom je zvláštny nepokoj a nechuť k životu (A. De Tocqueville). Psychiater Viktor Frankl hovorí o epidémii neuróz a psychóz, ktorých príčinou je práve strata alebo nedostatok zmyslu život. Zmysel, rozum nahradil bezbrehý konzum a drsné zážitky. Výsledok: „Váš životný ideál je ideál zvierat“, volá Berďajev.
Charakteristikou pre mutujúcu mentalitu je okrem konzumu aj strach. Hypochondria predstavuje skôr životný štýl ako systémovú poruchu mysle. Muž stráca svoju mužnosť a schopnosť jednať rytiersky. Ideálom je zoženštenosť pre muža a zmužilosť pre ženu, podľa kritérií blúznenia feminizmu a ideológií nepriateľských prirodzenosti. Ustráchaná myseľ sa chytá ako topiaci sa stebla každej zdanlivej autority, ktorá ponúka riešenia hlavne pri zveľaďovaní starostlivosti o telo. Mutujúca mentalita je život vo virtuálnej realite počítačových hier a simulácii reality, vo svete masmediálneho preinformovania a uzabávania sa až na smrť. Človek je skrytý za obrazovku svojho počítača v prítmí svojej izby. Vzťahy nahradili neosobné informačné kanály. Cieľom tejto sociálnej pavučiny je znovu ten istý neomarxistický princíp: disociácia osoby a rozvrat sociálnych vzťahov postavených na prirodzenom zákone. Takto vnútorne – osobnostne rozložený jedinec sa stáva ľahko ovládateľným objektom elít. Preto tvorcovia sociálnych sietí po ich masovom rozšírení bez škrupúľ deklarujú: „Aj tak ťa nakoniec dostaneme!“ Potvrdzuje sa ďalšia predtucha Berďajeva, že čoskoro sa definitívne prejaví magická povaha techniky. Opäť sa dostávame do ovzdušia zázrakov, novoveku tak cudziemu, opäť príde doba bielej a čiernej mágie. Technika naberie povahu totalitnej moci.
Simulácia života – „života z druhej ruky“ ponúka možnosti pre masmédiá, ktoré sa neraz stávajú jediným prostriedkom kontaktu s osobami a udalosťami. Šablónovitosť námetov kultúrnej stoky je procesom postupnej straty identity človeka. „Stačí si zapnúť rozličné televízne kanály, aby sme zistili, že sa opakujú tie isté typy programov. Vytvára sa masovo akýsi individualistický, egoistický človek, ktorého len ťažko inkarnovať do nejakej trvalej kultúrnej identity (Róbert Sarka). Sprievodným úkazom tejto straty pre realitu je mimetizmus – schopnosť masmédií vytvárať umelé vzorce správania a vzory. Naozaj herci, ktorých antika mala za pajácov, alebo Arthur Schopenhauer za šialencov, majú určovať spoločenské trendy?
Prechod vzdelávania na spôsob on-line výučby „posvätil“ tento postmoderný pád človeka do virtuálnej reality. Zápas mnohých rodičov za to, aby svoje deti odtrhli od večnej pupočnej šnúry počítačovej simulácie reality, sa skončil ich prehrou. Rozpoltenosť duše mladého človeka medzi dvoma svetmi dostala schválenie štátnymi orgánmi. Ak k tejto neosobnej výučbe pripočítame, že dochádza k nemožnosti overovania školských úloh, tak kreujeme ohlúpenú civilizáciu a mutujúca mentalita môže bujnieť. Oddeľovanie, izolovanie ľudí novou totalitou aj likvidáciou normálneho školského procesu je hrozný sociálny experiment, ktorý vo formujúcej sa duši mladého človeka môže dospieť až k zničeniu antropologickej konštanty – človeka ako sociálneho tvora, v ktorého podstate je od Boha schopnosť vytvárať regulárne vzťahy. Nastáva tak proces: od človeka rozumného, ktorý sa dostal do poslednej fázy úpadku, k človeku poddajnému a poddanému. Na konci tejto involúcie bude biologický robot: individualita s vymazanou pamäťou bez kritického myslenia, bez citov, avšak natoľko ustráchaná o svoje zdravie a bezpečnosť, že bude bez zaváhania plniť pokyny zvonku. Nejde aj tu o analógiu s komunistickými metódami tridsiatych rokoch: „Útok na ľudskú myseľ a svedomie bol prevádzaný dôsledne a energicky“ (Dejiny Ruska).
Podiel cirkevných štruktúr na nástupe novej totality
Pri štúdiu genealógie komunistickej a dnešnej totality vidíme rovnaký princíp: „Cirkev bolo potrebné najprv rozložiť, potom zastrašiť a nakoniec skompromitovať v očiach všetkého ľudu lojalitou voči boľševickej moci“, píše Andrej Zubov. Cirkev je prirodzeným a najsilnejším protivníkom každej totality. Ak to zoberieme výslovne politologicky, tak rečou Jozefa Tischnera, ideológa poľskej Solidarity, obom systémom ide o ovládnutie celého človeka, o „ulovenie“ jeho duše. Cirkev ako celok tvorí voči každej totalite prirodzenú hať. Hierarchia spočiatku ako celok, neskoršie osve biskupi sa postavili na rázny odpor diktatúre. Máme aj u nás veľa mučeníkov a vyznávačov voči totalite: biskupi Vojtaššák, Buzalka, Gojdič. V ich šľapajach zástupy kňazov, mníšok a mníchov a členov božieho ľudu. Zlomenie cirkevného establismetu stálo systém veľa úsilia a času.
Biskupa Teofana Govorova, významnú osobnosť pravoslávia v závere IXX. storočia, ktorý vydal obľúbenú knihu Rozprávania ruského pútnika, trápila situácia v náboženstve, mlčanie a nečinnosť cirkevných úradov, chladnosť Synodu. Prorocky napísal v jednom súkromnom liste: „Človek sa pozerá a viera nikde, ani v spoločnosti, ani medzi ľudom. Kňazi všade spia.“
Nástup novej totality v marci 2020 nesprevádzal žiaden odpor kléru. Kolaborácia slovenských biskupov s novým totalitarizmom prišla rýchlo a efektívne. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na rozdiel od zahraničných biskupských zborov vystupuje zatiaľ v zdaní jednoty, priam jednomyseľne. Po podivnej spolupráci arcibiskupa Zvolenského s bývalým premiérom na eliminácii Božieho kultu na Slovensku udalosti nabrali spád. Biskupi šokujúco podporili násilné celoplošné testovanie. Arcibiskup Babjak sa dokonca vyhrážal neotestovaným kňazom sankciami. K zdeseniu zdravej mysle prišla následná podpora vakcinácie. Nie je známe, aby niekde vo svete tak promptne podporila niektorá biskupská konferencia vakcináciu ako naša, ba naopak. No KBS poslušne podporuje politiku pápeža. V TV Lux bola blasfemicky prirovnaná vakcína k narodeniu Ježiša Krista a v Katolíckych novinách č. 49/2020 sa dokonca odvolali na amerických biskupov, že nová vakcína je prijateľná. „Či ja šaľená, abo še švet zošalel!“, zvolala v šarišskom nárečí vdova Lautmanová vo filme Obchod na korze.
Kolaborácia KBS môže byť len z dvoch príčin: nevedomosť alebo zámer. Tretej cesty niet. „Ale vaša reč nech je “áno – áno,” “nie – nie”. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5, 37). Biskupi to dobre vedia. Najprv sa zamerajme na prvú príčinu – spolupráca z nevedomosti? Pri dnešnej informačnej diaľnici, verifikovateľnosti správ nielen vo vecnej, ale aj personálnej rovine a s poradcami, ktorých majú, je to prakticky vylúčené. V cirkvi je toľko kredibilných organizácii a duchovných osobností, ktoré poukazujú na pôvod vakcíny z plodov potratených detí. Nehovoriac o publikovaných medicínskych výhradách. Farmaceutické spoločnosti to ani netaja. Biskupov má pochopiteľne zaujímať primárne duchovné pozadie vakcíny. Spomedzi varovných hlasov biskup Schneider varuje: „Toto je pre mňa posledný krok satanizmu a slobodomurárov, ako prinútiť celý svet vrátane Cirkvi akceptovať potraty, a preto musíme sa proti tomuto postaviť jasne a odvážne, ak to nastane.“ Aj tu vidíme naplnenie proroctva sv. Jána, keď píše, že iná šelma preberá moc prvej: „Vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený“ (Zjv 13,15). Môže takú organizáciu ako KBS, činiacu si nárok hovoriť v mene apoštolov či Boha, zasiahnuť hromadná halucinácia, ošiaľ nevedomosti? Pripusťme na okamih zásadu, že nevedomosť v cirkevnej praxi ospravedlňuje, tak ako sv. Peter povedal v turíčnej kázni tým, čo vydali Ježiša na smrť: „A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži“ (Sk 3,17). Vtedy ten, kto z biskupov dospeje k pravde musí omyl napraviť pokáním, aby Boh prehliadol tento čas nevedomosti (Sk 17,30).
Pozrieme sa na druhú príčinu. V tomto prípade biskupi Slovenska, podobne ako ich hlava vo Vatikáne, zámerne presadzujú satanov zámer: dostať veriacich skrze vakcináciu do područia, pod priamy vplyv Zlého ducha. Na programe je satanizácia veriacich. A oni vedia dobre, aké je politicko-duchovné pozadie americkej vakcíny od firiem Pfizer a Moderna, ako aj duchovné zázemie strojcov vakcinácie. Nič nie je také skryté, aby sa neprezvedelo, hovorí Ježiš. V tomto prípade KBS vystupuje v zdaní jednoty, ale nie s Kristom ani s Cirkvou. Nezatvárajme si oči pred realitou, končí sa éra pohodlného, buržoázneho kresťanstva. „Alea iacta est!“ Sme naozaj uprostred zápasu s mocami temného sveta, o ktorých píše bez alegórie apoštol Pavol: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6,12).
Rozpoznajme k čomu nás varuje sv. Irenej: „Aj keď hovoria podobne ako veriaci, chápu pod tým nielenže niečo vskutku nepodobné, ale priam protichodné“ (Adversus haereses III, 17). Tu predsa nejde o obvyklú cirkevnú politiku kompromisov. So zlým nerado činiť kompromisy. Máme tu znaky, keď sa plní Jánovo videnie, v ktorom anjel zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!“ (Zjv 14, 8n). Preto „nechceme na beštiu len poukázať, my ju chceme zo všetkých strán poraniť“ (Adversus haereses, 1,31). Aj tu sa vyplňuje intuícia Berďajeva: „Oficiálni cirkevní hodnostári, moderní zákonníci a farizeji, veľkňazi mníšskych rádov žehnajúci zločincom tohto sveta, keď sa ich dopúšťajú mocní; byrokratickí klerikáli ako Pobedonoscev, všetci tí malí inkvizítori – agenti Veľkého inkvizítora zapreli vo svojom srdci Krista a rúhajú sa proti Duchu.“
V čom je záchrana?
V tomto prípade niet inej cesty, len počúvať Boha viacej ako ľudí (Sk 4,19; 5,29). Počúvať Boha zanemená „in fuga salus“: „A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti“ (Zjv 18, 1 – 5). Nesmieme dovoliť, aby na nás padla moc tých, ktorí slúžia služobníkom Satana a majú na nich svoj podiel. Biskup Schneider a iní pravoverní pastieri vyzývajú, že aj za cenu mučeníctva musíme odmietnuť satanizáciu skrze vakcináciu. Rozkol v katolíckej cirkvi už jestvuje. Nemá zatiaľ povahu právnu, ale duchovno-vieroučnú. Na ktorú stranu sa pridáme?
Sme v situácii podobnej za prvotného prenasledovania. Obraz šelmy, ktorý ožil a ktorému sa veštci pod hrozbou smrti klaňali (Zjv 13,14 – 15) nás dostane do veľkej tiesne. Evanjelista Ján si uvedomuje úspech, ktorý tento kult dosiahol vďaka vonkajšiemu nátlaku na kresťanov, a ktorý ešte v dejinách dosiahne. Miestodržiteľ Plínius mladší cisárovi Trajánovi podal správu, že prepustil na slobodu tých, ktorí popierali, že sú alebo boli kresťanmi, nakoľko vzývali pohanských bohov a obetovali pred cisárskym obrazom kadidlo a víno. „Uznal som za vhodné prepustiť tých, ktorí popierali, že sú alebo boli kresťanmi, pokiaľ vyznávali bohov podľa formuly, ktorú som im predriekával, obetovali kadidlo a víno pred tvojim portrétom (ten som dal kvôli tomu priniesť zároveň so sochami bohov) a okrem toho preklínali Krista, pretože sa hovorí, že žiadneho skutočného kresťana nemožno k ničomu prinútiť“ (Epištoly X,96). Tento nový cisársky totalitný kult, kult znetvorenia tváre maskou, kult zdravia, testovania a vakcinácie si žiada celých ľudí.
Ten, ktorý povedal „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8,32), nás pozýva k dôvere, že sa nám neskriví ani vlas bez vedomia Nebeského Otca. Nesmieme stratiť vieru, keď príde Syn človeka a pripraviť sa o Božie kráľovstvo, ktoré je už aj v nás a medzi nami. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa udržuje primárne skrze osobnú modlitbu a kontemplovanie Kristovej Božsko-ľudskej tváre. Takto „v milosti, ktorá k nám prichádza od Syna, pôsobí nielen božská, ale aj ľudská energia absolútneho Človeka. A vzťahy medzi Bohom a človekom majú riešenie iba vo Svätom Duchu, ktorým je uskutočnená láska. Kráľovstvo lásky v slobode je kráľovstvom trojjedinosti“ (Berďajev: Filozofia slobodného ducha I.).
V tejto energii božsko-ľudského v bežnom živote, potrebujeme zjednodušiť životný štýl, umenšovať materiálnu kultúru a pestovať kultúru ducha, uskutočňovať naozajstnú masmediálnu askézu, selektovať správy, resp. ich celkom vynechať v záujme duševnej rovnováhy a slobody. Učiť sa aj prekonávať strach: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba Otče!“ (Rim 8,15). Nenosíme predsa pečať šelmy, ale pečať Živého Boha (Zjv 9,4).
Dobry den
Prosim posielat info