Hrýzli sme s tebou z kôry bučín trpký chlieb
vbíjali do nás poníženia krívd a bied
práce na cudzie blaho bolo viac než dosť – navždy dosť!
musíme vrátiť späť – národu dôstojnosť
*
Už by bol zločin mlčať – spusťme paľbu slov
aby sme nemreli pod cudzou zástavou
aby sme obnovili slávu Slávov a ich hrdý hrad
slobodný národ a jeho zvrchovaný štát!
*
Túžobná, túžobná, túžobná…
posledná noc – prvé ráno – tvoje áno
dávna láska – srdce v dlani
posvätný cit verne chráni
náš zvon v hrudi – svetlo zobudí!
*
Tým, ktorí s vlkmi vyli vlastným bratom smrť
poprajme na dno pekiel najšťastnejšiu púť
zbavme ich zubov hadích – svornosť nech nám srdcia ladí
zrady vlastných – nech viac nie sú kliatbou nám!
*
Nech krv a práca otcov – cit a slzy mám
otvoria zablúdeným srdcia do korán
aby ctili vlastný jazyk, kultúru a svoju vlasť
a boli schopní pre ne hoc aj život klásť!
*
Nádherná, nádherná, nádherná…
slovenská zem – jazyk matky – spevom sladký
číry prameň – pestrá dúha
krása šťastím samodruhá
možnosť k výškam rásť – je naša vlasť!
*
S túžbou čo po stáročia zrela v lone hôr
sa v šťastnom okamihu spojil meteor
vytryskli iskry z ľadu na krv vzdoru mladú
proti tým – čo práva berú nám!
*
Po dlhej noci padá z teba závoj tmy
do našich očí vchádza pohľad závratný
zo snov o slnku sa nám narodil náš deň – veľký deň
jeho nádej nesme ako pochodeň!
*
Víťazná, víťazná, víťazná…
zo tmy strmá cesta hore – budí zore
stretá hviezdy – slnko víta
radosť žiari roky skrytá
nech jej čistý jas – vždy vedie nás!
*
Po dlhej noci padá z teba závoj tmy
do našich očí vchádza pohľad závratný
zo snov o slnku sa nám narodil náš deň – veľký deň
jeho nádej nesme ako pochodeň!
Viliam Hornáček 1.1.1993
