pondelok, 5 decembra, 2022
spot_img
ÚvodBásnePrešustrovávanie sa...

Prešustrovávanie sa…

Postačia prázdne sľuby

netreba dýku ani bič…

V kožuchoch novosmotánky

na vlci medzi baránky

ako – posvätené nič

votrú a

– potichu „sa vžijú“

Chce to len

hlúposť, zbabelosť, čas…

a už nikomu z nás

nevadí

keď namiesto slov

– vyjú…

*

Chorý čas temna

opäť raz dozrel

– na vred

keď čvarga, zberba, háveď…

na stoloch moci

pretransformovaná

na spodinu

ako páchnuci ocot

– vládne voňavému vínu.

*

V mútnej tme na dne

vždy víťazí

– vadné

vavríny falše nosia

vždy a zásadne

– hriešne nádoby…

Čestní a čistí zákonite hynú

buď

na všežravú špinu

alebo

na mor chudoby

*

Zločin zas vládne

hrdzavým tupým nožom

vo svete ľudí

dávno už nie božom…

vrahovia vzťahov

cti otvárajú rany

sklady a sýpky budúcnosti

„sa zverili“

– na potkany…

*

Supy na výsostiach

v kokpite

pýchou na zobák

slávou opité

– vytrvalo krúžia

svorkám susedov

chute na lúpež

oči úžia

– až do bezočivosti

a od chamtivosti

im tečú besné sliny

– po papuli…

*

Zradený vlastnými

sa národ

inštinktívne chúli

v poslednom útočisku

– už iba sám do seba…

Z takejto pasce

bez priezoru do neba

– nieto úniku!

Strach ako bolesť

predzvesť zániku

mu srdce ľadom zviera

chveje sa ako

– stádo bez pastiera

*

Zatiaľ si zhavranelí bratia

krákaním krátia

vzácne chvíle

a reči

od podstaty hnilé

ledabolo trúsia

– aby sa nepovedalo!

*

Už sa aj

vlastným slovám hnusia

za tu úbohú almužnu

nemužnú

ktorá je ešte

– menej ako málo!

Ďalší sa hryzú ako besní psi

a elita národa?!

– spí!!

Ľahla si na vavríny

čo krvou

– zaplatili iní…

*

Národ a vlasť?

tie vôbec netušia

– o nej

sladučkospiacej

šípkoruženkovej…

nadutej prázdnom

čo nevie ani o cti

ani čine ráznom

– už ani len snívať!

Zato sa kochať

v zrkadielku slávy

– to vie dokonale…!

*

V nárokoch – veľké papule

v daroch – dušičky malé

kasta

čo rada tituly ráta

s obľubou do rýdzeho zlata

dáva liať svoje slová

sama rypákom vžratá

až po dno do válova

– samoľúbosti!

Prisahajúca verne

iba na kosti

a kódex – svätého Ega…

*

Jeho prikázanie prvé:

– vážiť si len sám seba!

druhé: mať len seba rád!

ďalšie:

– len svoju pravdu uznávať!

chrániť len svoj dom – svoj hrad

– národ nech si živorí…!

Vrch tohto „desatora hnoja“

nech tvorí

ešte aj po smrti

– pyramída moja!!

*

Pre túto zvrhlosť

hovie na vrchole slávy

krivonos supí

holokrkohlavý

globálne znesväcuje svet!

Ako vša dotieravý

prilepený na lož

ako hnida

len kydá, kydá, kydá…

nenávistný jed

rozosieva skazu a smrť

kultúry aj Zeme

a my?

– lamentujeme!

Vraj takej sily niet

čo by sa zlu tmy

postavila v boji

a zachránila svet…

*

Hoci sme všetci

v jednom vreci

a až po dôstojnosť

– v hnoji

každý sa radšej doma

osamote bojí

– len sa nespojiť s vlastnými!

Radšej velebiť bludy

a namýšľať si

plané nádeje

zaprisahávať sa

svätosväte

– veď sa vlastne nič nedeje!

*

Pritom každý z nás vie

a až priveľmi dobre

ako sa doma

z vlastného

od cudzích pánov

suchá kôrka žobre!

A aj to

že sa drzí cudzí

vycierajú nám

čo sme im s úctou a slávou

ale s prázdnou hlavou

na zboje u nás dali

– agremán

Za to nám  oni

na vysokom koni

bez štipky bontónu

a pansky pohŕdavo

pľujú do tváre

– a kadia na hlavu!

Takto sme už raz

presne takto, bratia!!

prešustrovali ríšu

– Veľkú Moravu!!!

*

Len takto, bratia

v zbabelosti ďalej

pohŕdať sebou

ako bez pamäte…

Dosť bolo takých

v našom šírom svete

iba bolo!

– už ich niet…

Už sa ich Život

na nič neopýta

sú víno bez slnka

sú pena bez piva

mŕtvi už za živa

zbytoční a smiešni

– ako šuster bez kopyta

*

Za naše činy

nečestné

zo smrtných dolín

zlovestne

mŕtve ticho vanie

Ťahajme rýchlo z bahna

zapadnuté kolesá!

Zastavme, bratia

vlastné zanikanie

to naše vlastné

osudové

– prešustrovávanie sa!!!

Viliam Hornáček 1.2.2005

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň