* 13. august 1925, Krivany – † 25. január 2024, Bratislava
25. januára 2024 nás navždy opustil významný slovenský historik profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho celoživotné dielo sa hlboko zapísalo do kultúrneho života slovenského národa a národných dejín. Nezlomný duchom, silný charakterom, inšpirujúci myšlienkami i odvahou.
Slovenská historička a vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovcová uviedla: „Na prestížnych západoeurópskych univerzitách získal to najlepšie vzdelanie, teoretickú a metodologickú prípravu, jazykové znalosti a medzinárodnú skúsenosť, ktoré mu umožnili formulovať správne otázky a hľadať na ne odpovede systematickým, disciplinovaným a široko rozvetveným štúdiom prameňov a literatúry, kontextualizovať, skúmať slovenské dejiny so všetkou vernosťou vedeckej historickej metóde z nich samých, teda slobodne, bez politických tlakov a závislostí najrozličnejšieho druhu, bez spätných projekcií neskorších mimohistorických kritérií, iba na základne prameňov a historických súvislostí.“
Na kľúčový aspekt jeho historickej práce upozornila historička Anna Magdolenová: „Ďurica patrí k tým Slovákom, ktorí v politickom exile vedecky zdôvodňovali, obhajovali a živili ideu našej národnej nezávislosti a štátnej samostatnosti aj vtedy, keď celé desaťročia hodnotenie súčasných dejín v marxistickej historiografii vopred determinovali tvrdá cenzúra, politické premisy komunistickej teórie triedneho a revolučného boja a ideologická fikcia proletárskeho internacionalizmu.“
Profesor Ďurica bol osobnosťou, ktorá svojím vplyvom – no i dlhým životom – premosťovala nielen slovenský exil a ponovembrové Slovensko, ale aj niekoľko generácií. Jeden z historikov mladšej generácie Peter Sokolovič: „Je málo historikov, ktorí na pomyselnom poli slovenskej historiografie vyryli takú hlbokú brázdu ako profesor Milan Stanislav Ďurica. Jeho dielo patrí nielen k tomu najrozsiahlejšiemu, ale aj najkvalitnejšiemu, čo dokázala slovenská historiografia 20. storočia vyprodukovať.“
A napokon, ako to už pri veľkých osobnostiach histórie býva, tým, že svojich súčasníkov prerástli, vyvolávali proti sebe neraz útoky, podozrievanie či závisť. Vo svojom živote si to užil nepochybne aj prof. Ďurica. Znalec exilovej problematiky a historik staršej generácie doc. František Bielik to zhodnotil nasledovne: „Myslím si, že zásluha prof. M. S. Ďuricu pri zapĺňaní bielych miest slovenskej histórie je obrovská … Výpady proti prof. M. S. Ďuricovi robia skupiny tých slovenských historikov, ktorých vedecké práce za ostatných štyridsať rokov sú ukážkami deformácií dejín nášho národa.“
Česť jeho pamiatke!
Peter Repka
Profesorovi histórie
(Milanovi S. Ďuricovi)
(Offenbach, Nemecko, 1991)
Už dávno
pred profesorom Barnardom
vyšívali v Krivanoch srdcia
Božské srdce
na stenách drevených
Slabšie svetlo
prestáva byť viditeľné
v svetle jasnejšom
Stavitelia tratí
strážcovia hatí
Čo si vybrať z potomstva
ktorého je jak hviezd
a každá svieti
Historik vysvetlil nám
nemôže si vybrať
čo by chcel
Ako rybár v člne času
na hladine archívov
večer namáhavo skladá siete
opäť prázdne
Nikdy sa nevzdáva
modlitby k Pánovi úlovkov
Láska
to zväčšovacie sklo
na drobné dobrá
K prameňom živej vody
na ceste k úrodám
krajina sa rozširuje
Ako hrnčiar pokoja
ako učiteľ reči obraznej
Koľkým rozviazal jazyky
Koľkým srdcia
Už dávno nepočuje
zvuky zbytočné
A predsa čas pre radosť
Tá veslá istota
Toho kto koná v nás
Semeno krásy
Plod života plného
Zázrak náš každodenný
daj nám dnes
Vlastne oblúk
medzi krikom
Plot života môjho
a šepotom
Plod Života Tvojho
Ako spomienku pripájame film, ktorý sme nakrútili v roku 2015 pri príležitosti okrúhleho jubilea pána prof. Dr. Milana Stanislava Ďuricu.
Jeho osobnosť žije naďalej v jeho diele.
