Vážení a milí priatelia!
Tak ako každý rok v tomto čase, v posledných dňoch končiaceho leta, sa mi vynára pred očami ubolená tvár mojej matky, vidím jej slzy a počujem slová ktorými mi opisuje najtragickejšiu udalosť jej života: beštiálne zavraždenie jej prvého manžela Františka Šandrika, ktorého v prvých dňoch povstania odvliekli partizáni pod velením Antona Sedláčka z Rajeckých Teplíc a bez akýchkoľvek dôvodov zastrelili.
Hlboko sa mi vryli do pamäti slová, ktorými mi opisovala ako si po zlikvidovaní povstania hľadala manžela v masových i jednotlivých hroboch partizánskeho vraždenia. Napokon si ho našla zahádzaného len troškou zeme, okradnutého, bez šiat a topánok, zato s odrezaným prstom na ktorom nosil obrúčku a tiež s vybitou zlatou korunkou. Ako sa dopočula, musel si sám vykopať hrob, a keď sa potom ešte pokúsil ujsť, skosila ho dávka z automatu nemilosrdného vraha.
František Šandrik mal iba 29 rokov, jeho manželka, vtedy vlastne už vdova Eliška, 24 rokov. Politicky sa nikdy neangažovali, neboli členmi žiadnej strany, alebo nejakého zoskupenia. Patrili do katolíckej cirkvi, hlboko verili v Pána Boha a boli humánne založení. Moja matka sa po prežitej tragédii vrátila do Bratislavy do rodičovského domu, v ktorom potom spolu s rodičmi schovávali jednu židovskú rodinu pred odvlečením do nemeckého koncentračného tábora.
Nikto nikdy nevysvetlil túto nezmyselnú vraždu, partizáni jednoducho vraždili svojich rodákov a nevysvetľovali dôvody na zabíjanie. Keďže komunisti nedovoľovali svojím servilným historikom seriózne bádanie, nevie sa presný počet obetí partizánskych represálií. Posledné výskumy však dokladajú, že ich bolo minimálne 1.500, ale mohlo ich byť až 2.000. Ani terajšia slovenská vládna vrchnosť nemá záujem o pravdivé historické bádanie, ba práve naopak. Na jej popud sa o serióznych historikov „stará“ protiteroristická NAKA!
Keď budú na Vás v týchto dňoch chrlené ódy na vrahov Františka Šandrika a v televízii uvidíte oslavné orgie z Banskej Bystrice, myslite prosím na príbeh mojej matky…
S úctivým a priateľským pozdravom
Váš Juraj
P.S.
Prípad mojej matky, je tragickým príbehom jednej slovenskej ženy, o ktorom mi povedal jeden môj anglický kamarát, kolega z opery, židovského pôvodu, že keby taký príbeh (story) mali oni, už dávno by bol sfilmovaný. Nuž, na Slovensku niet záujmu! Pritom to je iba prvé dejstvo, lebo keď sa moja matka po vojne vydala za môjho otca, Juraja Hurného, režim ho nespravodlivo zavrel na desať rokov do jáchymovského koncentračného tábora. Ale to je už druhé dejstvo našej rodinnej tragédie, režírovanej i zrealizovanej československými komunistami…
28. 8. 2020 Juraj Hurný
Inu, Pán Bůh trestá svých nejmilejších. Netřeba plakat, je třeba se radovat a děkovat Pánu Bohu.