Carissimi,
z kedysi katolíckeho Horného Bavorska, v ktorom sa ešte v rokoch mojej mladosti ľudia lúčili so slovami „Bleib brav und katholisch!”, teda „Zostaň dobrý a katolícky!”, som včera dostala sviatočný pozdrav. Vysoko dekorovaní akademickí organizátori vedeckej konferencie o pápežovi Piovi XII. (!) mi – po anglicky – zaželali „a wonderful winter break”, teda „úžasnú zimnú prestávku”. Hoci je to zdanlivá maličkosť, pri ktorej netečú potoky krvi, ako na mnohých iných miestach okolo nás, predsa jasne svedčí o tragédii, v ktorej sme sa ocitli. Európa stratila svoju identitu, svoju dušu, pretože stratila Boha. Pred našimi očami sa napĺňujú prorocké slová, ktoré tak často spomínal Ján Chryzostom kardinál Korec, ktorého nedožitú storočnicu si onedlho pripomenieme: Keď svet vyženie Boha, premení sa na temnú čiernu džungľu plnú násilia a nenávisti, ktorá sa zrúti pod ťarchou ľudského preklínania.
Prajem Vám, aby ste aj v temnote okolo nás dokázali nájsť a rozdávať svetlo, radosť a lásku, aby ste ani v labyrintoch hmly nezablúdili, aby ste sa ani v najväčších protivenstvách nevzdali pravdy, aj keď sa za ňu nebude odmeňovať, ale trestať, a aby ste vždy zostali verní Bohu a národu, teda Božiemu a prirodzenému zákonu.
Milostiplné a požehnané vianočné sviatky, naplnené radosťou z narodenia nášho Spasiteľa a pokojom, ktorý všetci tak veľmi potrebujeme, ale ktorý nám len On môže dať.
Emília Hrabovec
P.S.: Prikladám básnické vianočné pohladenie – verše vzácneho človeka Júliusa Homolu, ktorý sa pre lásku k pravde a k slovenskému národu už ako sedemnásťročný študent siedmeho ročníka gymnázia ocitol na Vianoce 1947 vo Väznici Krajského súdu v Bratislave, aby sa tam stretol s mnohými ďalšími jemu podobnými, medzi nimi aj s básnikom Andrejom Žarnovom:
Vianoce za mrežami
Nie sme hrdinovia, veru nie sme.
Štyri kroky ku stene, štyri ku dverám.
Žiaľ lomcuje v srdciach ako búrky besné,
slza oči priviera.
Na stenu ktosi morzeovkou ťuká
raz šťastnú správu a zas krutý chýr,
že po Vianociach chystajú nám putá
a odvlečú na Sibír.
Z plesnivej fazule sa kriví huba
večeru aj väzeň Andrej Žarnov roznáša.
Lež Štedrý večer od básnika rodoľuba,
to vzácnejší dar ako kotlík guláša.
Ó, zem ty krásna, šumia chodbou jeho verše,
horúca láska k vlasti plná nádeje.
Zúrivý strážnik nadávky nám breše,
náš veľký básnik sa len usmeje.
Nadarmo bachar na okienko búcha,
odvahu žiari viera ako vatra v tme.
Verš o Slovensku k nebu dvíha ducha.
Za Boha, za práva ľudu verne trpíme.
Július Homola, 24. decembra 1947
