utorok, 17 septembra, 2024
spot_img

Vianoce 2023

Carissimi,

z kedysi katolíckeho Horného Bavorska, v ktorom sa ešte v rokoch mojej mladosti ľudia lúčili so slovami „Bleib brav und katholisch!”, teda „Zostaň dobrý a katolícky!”,  som včera dostala sviatočný pozdrav. Vysoko dekorovaní akademickí organizátori vedeckej konferencie o pápežovi Piovi XII. (!) mi – po anglicky – zaželali „a wonderful winter break”, teda „úžasnú zimnú prestávku”. Hoci je to zdanlivá maličkosť, pri ktorej netečú potoky krvi, ako na mnohých iných miestach okolo nás, predsa jasne svedčí o tragédii, v ktorej sme sa ocitli. Európa stratila svoju identitu, svoju dušu, pretože stratila Boha. Pred našimi očami sa napĺňujú prorocké slová, ktoré tak často spomínal Ján Chryzostom kardinál Korec, ktorého nedožitú storočnicu si onedlho pripomenieme: Keď svet vyženie Boha, premení sa na temnú čiernu džungľu plnú násilia a nenávisti, ktorá sa zrúti pod ťarchou ľudského preklínania.

Prajem Vám, aby ste aj v temnote okolo nás dokázali nájsť a rozdávať svetlo, radosť a lásku, aby ste ani v labyrintoch hmly nezablúdili, aby ste sa ani v najväčších protivenstvách nevzdali pravdy, aj keď sa za ňu nebude odmeňovať, ale trestať, a aby ste vždy zostali verní Bohu a národu, teda Božiemu a prirodzenému zákonu.

Milostiplné a požehnané vianočné sviatky, naplnené radosťou z narodenia nášho Spasiteľa a pokojom, ktorý všetci tak veľmi potrebujeme, ale ktorý nám len On môže dať.

Emília Hrabovec

P.S.: Prikladám básnické vianočné pohladenie – verše vzácneho človeka Júliusa Homolu, ktorý sa pre lásku k pravde a k slovenskému národu už ako sedemnásťročný študent siedmeho ročníka gymnázia ocitol na Vianoce 1947 vo Väznici Krajského súdu v Bratislave, aby sa tam stretol s mnohými ďalšími jemu podobnými, medzi nimi aj s básnikom Andrejom Žarnovom:

Vianoce za mrežami

Nie sme hrdinovia, veru nie sme.

Štyri kroky ku stene, štyri ku dverám.

Žiaľ lomcuje v srdciach ako búrky besné,

slza oči priviera.

Na stenu ktosi morzeovkou ťuká

raz šťastnú správu a zas krutý chýr,

že po Vianociach chystajú nám putá

a odvlečú na Sibír.

Z plesnivej fazule sa kriví huba

večeru aj väzeň Andrej Žarnov roznáša.

Lež Štedrý večer od básnika rodoľuba,

to vzácnejší dar ako kotlík guláša.

Ó, zem ty krásna, šumia chodbou jeho verše,

horúca láska k vlasti plná nádeje.

Zúrivý strážnik nadávky nám breše,

náš veľký básnik sa len usmeje.

Nadarmo bachar na okienko búcha,

odvahu žiari viera ako vatra v tme.

Verš o Slovensku k nebu dvíha ducha.

Za Boha, za práva ľudu verne trpíme.

Július Homola, 24. decembra 1947

Emília Hrabovec, Prof. Dr. phil.
Emília Hrabovec, Prof. Dr. phil.
Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec (* 23. júl 1964, Bratislava) je slovenská historička, vatikanistka, autorka dvoch stoviek vedeckých publikácií v šiestich jazykoch a členka Pápežského výboru pre historické vedy, ktorá vo vatikánskych archívoch systematicky výskumne pracuje už dve desiatky rokov. Je profesorkou cirkevných dejín, vedúcou Katedry cirkevných dejín, do roku 2017 bola prodekankou pre vedeckú činnosť, medzinárodné vzťahy a rozvoj fakulty Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako jediná Slovenka je členkou Pápežského výboru pre historické vedy.Jej výskum sa sústreďuje na dva hlavné a najbohatšie vatikánske archívy: Historický archív Druhej sekcie Štátneho sekretariátu Svätej stolice (zjednodušene povedané „zahraničnopolitický archív“ Vatikánu) a na Vatikánsky apoštolský archív, ktorý uchováva okrem iného všeobecnú dokumentáciu Štátneho sekretariátu, archívy apoštolských nunciatúr, viacerých kongregácií a archívne pozostalosti rôznych cirkevných osobností. Cieľom jej práce je porozumieť, ako reagovala najvyššia autorita Katolíckej cirkvi na výzvy čias, na nové medzinárodné usporiadanie po prvej svetovej vojne, na postupný sklz moderny do totality, nástup Cirkvi nepriateľských konkurenčných politických systémov a ideológií, sekularizáciu a postupný rozpad kompaktného katolíckeho prostredia, ale aj na pozitívne emancipačné procesy národné, politické či sociálne, ktoré nové usporiadanie európskeho poriadku po vojne prinieslo, v čom videl pápež príčiny kríz a aké východiská a vízie do budúcnosti ponúkal Cirkvi a ľudstvu. Prvé ťažisko svojho výskumu sústredila prof. Hrabovec na otázky vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou v štvoruholníku medzi Vatikánom, miestnou Cirkvou, československým štátom a slovenskými aktérmi. Osvetľuje konfliktné vzťahy medzi Vatikánom a Prahou, postoj najvyššej cirkevnej autority ku charakteru a vnútorným problémom štátu a spoločnosti, k politickým elitám, k priebehu zložitej emancipácie Slovenska z Uhorska, k zápasom o autonómiu Slovenska a k miestnej Cirkvi a duchovnej a náboženskej situácii na Slovensku. Charitatívnej činnosti je venovaná ďalšia oblasť výskumu, ktorý je sústredený na roky druhej svetovej vojny. Tento výskum čerpá najmä z bohatého fondu „Ufficio Informazioni Vaticano“ (Vatikánsky informačný úrad), ktorý je uložený vo Vatikánskom apoštolskom archíve. Hoci pochádza z obdobia dosiaľ pre výskum uzavretého pontifikátu Pia XII., bol v roku 2004 z rozhodnutia Jána Pavla II. sprístupnený bádateľom. Fond uchováva dokumentáciu o činnosti inštitúcie, ktorú zriadil Pius XII. hneď v prvé dni po vypuknutí vojny a ktorá pod vedením Giovanni Battistu Montiniho, neskoršieho Pavla VI. a ruského katolíckeho arcibiskupa a polyglota Mons. Evreinova narástla z maličkého oddelenia pri Štátnom sekretariáte na obrovskú inštitúciu umiestnenú v Paláci sv. Karola a zamestnávajúcu tisícku spolupracovníkov. Za osem rokov svojho pôsobenia spracovala vyše dvadsať miliónov žiadostí o pomoc pri hľadaní nezvestných a sprostredkovaní správ, materiálnej pomoci a duchovnej útechy vojnovým zajatcom, internovaným civilom a rasovo či inak prenasledovaným zo všetkých končín sveta. Profesorka Hrabovec je členkou rôznych medzinárodných výskumných a akademických sietí, venujúcich sa výskumu pontifikátov dvadsiateho storočia a výsledky svojej práce prezentovala ako prednášateľka alebo hosťujúca profesorka na vedeckých a akademických inštitúciách po celej Európe. Na zahraničnej pôde sa podieľala na organizovaní viacerých vedeckých konferencií a samostatnú sekciu na svetovom kongrese historikov v Amsterdame v lete 2010. Vo Vydavateľstve Univerzity Komenského vyšla v decembri 2012 jej monografia a zbierka prameňov Slovensko a Svätá stolica očami vatikánskych prameňov, ktorá bola prezentovaná ako na pôde RKCMBF UK, tak i na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky pri Svätej stolici v priestoroch veľvyslanectva v Ríme. V decembri 2015 prezentovala knihu o Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme v rokoch 1963-2013. V júni 2016 bola vydaná vo Vydavateľstve Univerzity Komenského jej ďalšia monografia Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 - 1989). Údaje sú použité z https://sk.wikipedia.org/wiki/Em%C3%ADlia_Hrabovec
SÚVISIACE ČLÁNKY

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)