Materialistická lekárska veda hľadí s hlbokou nedôverou a podceňovaním na vieru a jej vplyv na zdravie človeka.
Avšak nie je správne, ak všetko, čo si nevieme vysvetliť, ignorujeme. Kedysi si ľudia nevedeli vysvetliť meteorologické javy ako blesk a hrom.
Považovali ich za nadprirodzené. Sú to však reálne javy a to, že sa mýlili v chápaní ich povahy, neznamená, že blesky a hromy neexistovali.
Podobne je to aj s pôsobením viery na uzdravenie človeka. Vieme o mnohých prípadoch, ktoré si nevieme racionálne a materialisticky vysvetliť. To však neznamená, že pôsobenie viery nie je reálne.
Viera je dar i zápas. Je to je niečo veľmi hlboké, zvnútornené, veľmi otvorené.
Každý človek v niečo potrebuje veriť, čo je myslím zdravý stav aj z psychiatrického hľadiska.
V posledných rokoch rastie záujem veľkého počtu laikov o spiritualitu ako takú.
Stáva sa prirodzenou súčasťou sebauvedomovania a osobného rozvoja človeka a zaoberajú sa ňou aj odborníci na duševné zdravie.
Pre mnohých je spiritualita spôsob života a pohľad na svet alebo cesta k múdrosti a k pokoju duše.
Neurovedecký výskum však ukazuje, že silné náboženské alebo duchovné presvedčenie sa spája s takými časťami mozgu, ktoré poskytujú neurónové rezervy – niečo ako nárazníky proti depresii a zúfalstvu.
V tomto kontexte by som odporučil výskum vedcov ako je napríklad Dean Radin, ktorý sa na interakciu vedomie – hmota dívajú viac z vedeckého uhla pohľadu.
Údajne hlbšie procesy ktoré za tým stoja nemajú s formálnymi náboženstvami a rôznymi spirituálnymi filozofiami príliš veľa spoločné.
Aj keď samozrejme, ako barlička, tiež môžu niekomu pomôcť.
Sila presvedčenia naozaj dokáže obrovské veci, ale osobne si myslím, že sú za tým len nejaké procesy ktorým síce zatiaľ nerozumieme, ale raz ich veda vysvetlí.
No a samozrejme, existuje celý rad psychiatrických a psychosomatických stavov a porúch, kde hrá viera ešte väčšiu a bezprostrednejšiu rolu, ako pri iných typoch ochorení, kde sa psychika prejavuje napríklad cez svoj vplyv na hormóny a imunitný systém.
Každá myseľ je jedinečná, ale svoju nepovažujem za natoľko odolnú, aby sa s tým dokázala vysporiadať len tak. Vždy tam pomohol ten externý faktor – viera v to, že riešenie existuje a v pravý čas sa ukáže.
Možno nejde o žiadne nadprirodzené sily. Musíme si pripustiť, že môže existovať veľa javov, o ktorých ešte nevieme.
Ak ich aj nedokážeme vysvetliť, neznamená to, že nemôžeme skúmať ich pôsobenie a využívať ich pozitívne.
Ja samozrejme verím v oficiálnu a na vedeckých dôkazoch podloženú medicínu . Nelieči však len samotná chémia, ale aj viera v ten liek i v toho, kto ten liek podá, predpíše, nariadi užívať.
Kto sa teda sťažuje na neúčinnú liečbu, mal by si spytovať svedomie, či verí dostatočne a či je dosť blízko. Vyliečenie nezávisí teda nie len od liekov, ale aj od pevnej viery.
Toto si uvedomujeme aj v našom IPR a preto okrem komplexnej rehabilitácie náš odborný personál vštepuje našim žiakom a klientom aj istú dávku viery v terapeutický efekt.
Chce to však mimoriadne citlivú sociálnu prácu . To je obsahom spirituálnej paradigmy.
A to nás robí šťastnými, spokojnými a slobodnými.
Médiá, škola ani kultúrne podujatia dnes ľudí nevedú k tomu, aby vnímali hĺbku a viacvrstevnosť sociálnych vzťahov.
Paradoxne, ľuďom, s ktorými pracujeme nič iného neostáva a v istom zmysle je ich život obohatený o tú pestrejšiu sociálnu dimenziu.
PhDr. Dušan Piršel
