Do seba zamilovaní
presvedčení mnoho razy
že nás nikto neporazí
prekročili sme Rubikon
svojej vlastnej hlúposti
Teraz ako pokorení
kľačíme na Matke Zemi
prosíme od Najvyššieho
– štedrosť Božích Milostí…
Že každý Život má koniec
-všetci veľmi dobre vieme
Pritom ako malé deti
bojíme sa vlastnej smrti
napriek tomu ju kosiť nás
– sústavne provokujeme!
Poučený dejinami
vlastnými skúsenosťami
– normálny si život chráni
My s ním hazardujeme!
Múdri nás vždy včas varujú
-my ich za to vysmejeme!
Lebo my sme na svoj rozklad
namyslení, pyšní, hrdí
vychvaľujeme čo smrdí
uctievame vlastné vredy…
Zabudli sme na vždy platné
-„Kto sa smeje naposledy…“?!
P.S.
Napúšťali sme si mnohé
cudzie hady do záhrady…
Zabudli sme múdrosť dejín
-čo s tým „Komu niet rady…“?!
24. marec 2020 Viliam Hornáček
