nedeľa, 28 mája, 2023
spot_img
ÚvodNa zamyslenieZamyslenie sa nad doktrínou Slovenskej republiky

Zamyslenie sa nad doktrínou Slovenskej republiky

Vieme ako ďalej? Chceme vôbec a môžeme?

„Definícia šialenstva je robiť stále to isté dokola a vždy očakávať iný výsledok“

Benjamin Franklin

Vážení spoluobčania, nenachádza sa naše milované Slovensko v tejto polohe?

Ak sa pozrieme na vyjadrenia niektorých rozhľadených ľudí, ktorí sa v bezmocnosti života v našej spoločnosti snažia kričať so svojimi príspevkami, aby sme boli stále v strehu, aby sme rozmýšľali, aby sme začali konať. Žiaľ, krok za krokom plynutím času, upadá úroveň nášho štátu a jeho daňových poplatníkov. Pomaly – rýchlosťou voľného pádu. Lepšie už bolo. A to budujeme krajšie zajtrajšky v „demokratickej“ spoločnosti. Alebo aj nie? V akej spoločnosti to žijeme? Chceme v tom, v čom v súčasnosti sme ďalej rozvíjať? Kde je chyba a prečo je tak veľká a významná?

Každý zdravo rozmýšľajúci človek chce zmeniť toto šialenstvo, v ktorom žijeme. Každý, kto sa nebojí zodpovednosti a vie, že dar jeho života je tvoriť v prospech spoločnosti. Súčasný stav života v našom štáte určite nie je to, čo sme chceli koncom roka 1989, čo sme chceli dosiahnuť spôsobom života do r. 1998, čo sme falošne nastaveným tzv. pozitívnym „resetom“ začali negatívne rozvíjať po roku 1998 a čo trvá doteraz. Toto je objektívna skutočnosť, ktorú musíme konštatovať v živote jednej aktívnej generácie 25 rokov.

Kto chce, hľadá odpovede a musí posúdiť obdobie rozvoja celej spoločnosti v prechádzajúcom spoločenskom systéme – čo sa dosiahlo u občanov v mentálnej kvalite a aké celospoločenské hmotné a sociálne prínosy sa vybudovali pre spoločnosť v danom čase a aj do budúcnosti. Výsledok treba porovnať merateľnými parametrami fyzických a demografických výstupov s „tvorivou“ aktivitou života po roku 1990 do súčasnosti. Ak sme to doteraz nevykonali, ten čas na posúdenie prichádza. Bez toho, aby sme uprednostňovali spoločenské usporiadanie. Musíme posudzovať občanov a ľudí vytvárajúcich celospoločenské hodnoty v štáte. To, ako štát napreduje v prospech svojich ľudí – daňových poplatníkov.

Neobstojí tvrdenie, že analýzu nemožno vykonať. Ale áno, možno a mali by sme. Inak platí poučenie, že ak nepoznáme naše dejiny, jednogeneračnú blízku minulosť, neporovnáme predchádzajúce obdobie so súčasnosťou, dobou v ktorej žijeme, nevieme definovať, kam chceme ísť ďalej. A rozhodne potrebujeme definovať kam chceme dospieť, aby sme menili súčasný stav. Konštatujeme, že matematicko-štatistická väčšina občanov v našej spoločnosti nechce to, v čom teraz žijeme. Rozhranie pre nový prístup nastáva práve teraz. Je to vzácne obdobie, aj keď nie je najlepšie.

Chceli by sme lepšie zajtrajšky, len ich nik v prospech Slovenka nedefinoval. Alebo nezáujem definovať ich bol účelový. Zodpovedne a zbabelo sme začali prijímať falošnú pridanú hodnotu z cudziny bez toho, aby sme kvalifikovane posúdili, čo bude prospešné pre našich občanov o 10-15 rokov. Preto sme v súčasnosti tam, kde sme a zdravá časť občanov SR (najmä duševne – používajúca šedú mozgovú kôru na to, na čo je pôvodne určená – na bezhraničné premýšľanie a tvorivú činnosť) hľadá svoje miesto, aby mohlo pomôcť a nájsť riešenia. O túto časť obyvateľstva nášho štátu však politici nemajú záujem. Dnes už vieme, že to, v čom žijeme, sme žiť nechceli. Títo vzácni ľudia vedia, prečo sme sa tam dostali a objektívne hľadajú cestu ako z tohto marazmu von. Navyše je našou povinnosťou vytvoriť zásady pre ďalšiu generáciu. Za 30 rokov skromne konštatujeme, že politici nemajú záujem prinášať prospech pre väčšinu, ale iste vieme že vedia ako priniesť prospech pre seba samého. A prečo? Lebo jednoducho nemajú zodpovednosť.

Analyzovať vývin spoločnosti sme mali vykonať dávno práve preto, že sme malý štát v strede Európy. Vždy sme tu boli a určite chceme, aby sme tu zostali a svojich občanov ako aj územie kvalifikovane rozvíjali. V akej životnej úrovni, v akých hraniciach možností ľudskej tvorivosti a zodpovednosti, to je práve odpoveď, ktorá mala byť dávno známa. Aby sme sa vedeli poučiť z nevhodných riešení.

Chceme situáciu vyriešiť?

Začnime konečne s odborníkmi a špecialistami, ktorých máme, nie len konštatačne opisovať súčasný stav, v ktorom žijeme. Chceme tvoriť alebo kopírovať, len preberať to, čo nám nie je vlastné a cudzie perie na seba lepiť? Ak by sme sa pozreli do zrkadla, asi by sme aj pukli od smiechu. Objektívne sa pozrime na to, čo sme v skutočnosti dosiahli. Môžeme začať s hodnotou kultúry, sociálneho zázemia a jazykom národa. To však podrobnejšie opíšeme neskôr. Tieto základné piliere sa musia riešiť ako prvé, aby bolo jasné, že na prvom mieste je zoón politikon – občan – človek a až potom ostatná nadstavba.

Otázkou je, prečo aj tí otvorení mysľou, pri svojich komentároch málokedy hľadajú riešenia, opisujú len stav, vytvárajú prehľady zrútenia sa rôznych hodnôt sveta, niekedy s premietnutím na naše podmienky, nastoľujú len otázky, na ktoré asi nechcú odpovedať. Prečo?

Chceme byť „na vlastnom“ pasívni, len so spotrebou alebo byť aktívni so zodpovednosťou?

Smutno a objektívne musíme konštatovať, že niet spoločenskej sily v súčasnom ústavnom systéme, ktorá by vykonala zásadné zmeny v prospech spoločenskej väčšiny. Začať skutočne treba od volebného systému a najmä zásadne sprísniť pravidlá života v parlamente, ktorý má reprezentovať väčšinový spôsob vedenia života v našom štáte. Vychádzajme z premisy, že vrchol degradácie slobodného väčšinového vládnutia zažívame práve v tomto čase. Nazývame to klamstvom využívajúc falošne slová – demokratický, slobodný, slušný, ktorým sme zásadne zmenili ich význam.

Určite sa nestane to, že právny systém SR vyznačujúci sa demokratickými zásadami, aký si želajú všetci občania (alebo aký si všetci želáme), sa zmení v prospech väčšiny aj s následkami pre menšinu, ktorá ho práve v tomto období tak zdeformovala. Nezmení sa, ak ponecháme súčasný systém života v parlamente bez zmeny. Ryba smrdí od hlavy.

Náprava, ak bude vôľa, bude trvať niekoľko rokov. Ale ani nemusí. Stačí jedna ucelená dôkladná zmena základných pravidiel a rozbehneme sa z novej štartovacej čiary. Takto to vždy priamo robili všetky novodobé zoskupenia, ktoré sa dostali do najvyššej našej „demokratickej“ inštitúcie, tak prečo už nie raz v prospech občanov. V spoločnosti možno zničiť vždy veľmi rýchlo skoro všetko, ale zázemie s pridanou hodnotou sa tvorí veľmi dlho. Najmä z hľadiska zabetónovanej 4-ročnej etapy súčasného systému „demokracie“.

Je súčasný systém správny alebo má nedostatky? Prečo sa falošne tvrdí, že máme zabezpečený výkvet spoločnosti na vrchole demokratického systému riadenia štátu? Ako a prečo sme dopustili tento zmätok v zvislom reze celej verejnej spoločnosti?

Prečo už teraz nekričia všetci tí správni a odhodlaní, ktorí chcú byť znova „na barikáde demokracie hore a s mocou“, nanovo položiť vlastné životy (s ich vlastnou zodpovednosťou) v prospech občanov – daňových poplatníkov v našom štáte? Prečo sme im dovolili, aby vždy a stále mysleli len sa svoj prospech a ten zaobalili do „demokratickej slušnosti“? Ako im slušne (t.j. so základnými parametrami morálky a mravnosti) definovať, že ak sa dostanú hore a nenaplnia to, čo sami definovali a s hodnotou „človečenstva“ dodržiavali, tak budú musieť priamo a demonštratívne na barikáde demokratickej moci aj „umrieť“. V priamom prenose.

Slovenská republika a my občania v nej sme dostatočne chudobní, ekonomicky úplne závislí od rôznych iných štátov a celosvetových korporácií (čo inak vôbec nie je demokratické), ktoré vôbec nemajú záujem, aby sme boli samostatní a tvoriví – čo znamená: „demokratickí u seba doma“. Alebo inak svojprávny na svojom území! Sme na niekoľko generácii zadlžení, navyše často preukazujeme našimi zástupcami „demokracie“ navonok, že sme už aj dostatočne nesvojprávni, nevzdelaní, pohodlní, alibisticky sebavedomí a zbabelí. Navyše sami sme si „slobodne“ zničili viaceré výhody, ktoré sme náročne vytvorili v minulosti. Preto aj výsledok posledných volieb a ich reprezentantov dotiahli náš štát tam, kde sa momentálne nachádza. Ak chceme hľadať vinníka, treba sa pozrieť každý deň niekoľko krát do zrkadla. Odtiaľ treba začať. Inak zmena nenastane. A to rýchlo. A sme svedkami v priamom prenose, že máme ľudí, ktorí sa stále pozerajú do zrkadla a navyše sú presvedčení, že oni sú tí najvhodnejší. Bez kontroly a najmä bez dialógu.

Pravidlá, do ktorých sme sa dostali v čase posledných 30 rokov a s ľuďmi, ktorým sme dali dôveru (do jedného nás oklamali) a musíme ich uznávať (?!), lebo platia zásady, ktoré v postupnosti času, naši „demokraticky“ zvolení zástupcovia likvidujú v prospech rozvoja diktatúry a anarchie zakryté vo falošnej slušnosti a bez morálky a mravnosti. Tú rafinovane balia do „demokracie menšiny“. Možno ide o vytvorenie dokonalého Absurdistanu. To je pohľad na celok, ktorý nás reprezentuje navonok – Slovenská republika. Môžeme veľmi stroho konštatovať – určite nenastane žiaden zázrak po najbližších voľbách, ak to necháme plynúť ďalej, bez zmien.

Alebo nedobodaj nastane zázrak? Máme v rôznych tímoch rôznych politických zoskupení štátnikov? Vidia dopredu na 20-30 rokov? Sú títo „Naj-ľudia“ profesionálne skutoční ťahúni ekonomiky a spoločenského zázemia na rozvoj štátu? Kde ich majú schovaných, prečo s nimi nechcú navonok spolupracovať? Alebo ich zázemie je úplne prázdne? Súčasní politici to nedokážu. Nových nepoznáme a starí – skúsení, ukázali že na to nemajú. Aj keby tento malý krok nastal, ihneď by spoločnosť videla, že:

1. nie sú skutoční a zodpovední zástupcovia občanov,

2. dokážu len s falošnou hrdosťou stáť pred kamerami a viesť monológy,

3. účelovo sa všetci vyhýbajú odbornému dialógu,

4. oni pri moci sami potrebujú odborných zástupcov, lebo inak nedokážu vziať zodpovednosť na seba,

5. nie sú dostatočne múdri a skúsení a

6. všetci sú nahí.

Nikto – aj z tých, ktorých si budeme chcieť zvoliť a v komentároch hľadáme na nich niečo objektívne, mysliac si, že napravia situáciu a že nás budú skutočne zastupovať – pred voľbami nedá žiadnu záruku. Už máme empirické skúsenosti, že po voľbách, na druhý deň, nepoznajú niekedy ani vlastných rodinných príslušníkov. Nie, že by mali povinne vykonávať pravidelný odpočet tým, s ktorými sa „bratríčkujú“ v spolkoch, ktoré sami egoisticky neuznávajú len trpia a už vôbec ignorujú tých najdôležitejších, ktorí ich vytiahli na „výslnie“ našej spoločnosti – občanov. Svetový systém je tak prešpekulovaný, že sa to nedá vykonať nárazovo. To je istá smrť a zánik národa a štátu.

1. Ako ďalej?

2. Čo treba urobiť, aby sa postupne riešili administratívne kroky v našej spoločnosti v prospech záchrany nášho štátu, národa a národnostných menšín – občanov platiacich dane?

3. Ako určiť priority, aby sme sa nezrútili, neskolabovali a nezanikli?

4. Ako procesy riešiť strategicky, v hierarchii a v systéme, ktoré chceme nastoliť pre naše územie, ktoré zatiaľ spravujeme, ale už o ňom nerozhodujeme? A nechceli by sme o ňom znova s plnou vážnosťou rozhodovať? Čo preto urobiť?

5. Možno vôbec zachrániť Slovenskú republiku alebo sme presvedčení, že systém hodnôt, ktoré sme nevytvárali pre seba, ale hlúpo preberali zvonka, je správny?

6. Ak áno, prečo a v čom? Ak nie, taktiež prečo?

Pokúsime sa predložiť návrhy na riešenia ako von z tohto bitúnku, ktorý momentálne máme na našom území Slovenskej republiky?

Skúsime predostrieť, že vieme ako na to, že máme svoju hrdosť a máme zodpovednosť?

Pokúsime sa z nášho kruhu ľudí so svojimi skúsenosťami z reálneho života nastoliť zásady, z ktorých by mala vzniknúť doktrína Slovenskej republiky? Musí to byť tímová práca.

Pokúsme sa spoločne predložiť tieto zásady rozvoja našej republiky a žiadať o záväzné vyjadrenie tých, ktorí nás chcú zastupovať. Ak to neurobia, je ihneď jasné či sú to tí správni, zodpovední ľudia. Či sú to skutočne odborníci, ktorí nás budú politicky zastupovať a vyvedú nás z tohto šialenstva a niektorí z nich majú na to, že budú aj správnymi štátnikmi. Že to budú tí, ktorí budú zodpovední, nezradia, nezutekajú, nezhodia svoju hadiu kožu a s novou sa budú pretŕčať v tej istej miestnosti, že sú znova noví a obrodení a tí jediní slušní. Zakážme im to!

Záver – vieme teda definovať Doktrínu SR a chceme si zvoliť cestu ako ďalej?

Kolektív ZSI

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

1 KOMENTÁR

  1. Život občanov riadi zbor poslancov v NRSR. Moje pokusy otvoriť diskusiu o zmene tejto nezodpovednej spoločnosti nenachádzajú priestor. Preto by sme sa mali zamyslieť aspoň nad podmienkami ktoré musí kandidát splniť, aby mohol do zákonodarnej lavice položiť svoj zadok. Rozhodne nestačí iba občianstvo a vek.

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň