Bratislava, 7.2.2021
Prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc. – člen o.z. Rastic
Pohľad amatérskeho politológa
Na spoločnom vystúpení slovenského premiéra a francúzskeho prezidenta v Paríži najprv prehovoril Emmanuel MACRON, ktorý Matovičovho predchodcu a Slovákov na čele s Matovičovým predchodcom pred dvoma rokmi poctil návštevou pri príležitosti (citujem) “storočnice získania nezávislosti Slovákov a Čechov”. Vyzdvihol solidaritu, partnerstvo, efektivitu, zodpovednosť, spoločné hodnoty, integráciu, nevyhnutnosť spoločného postupu v aktuálnych oblastiach: boj proti pandémii (testovanie, očkovanie, opatrenia na hraniciach), posilnenie Európskej únie vnútri aj na medzinárodnom poli, ambicióznejšie riešenia v boji proti klimatickému prehrievaniu a v oblasti zelenej planéty. Uviedol aj “viaceré konkrétne francúzsko-slovenské priemyselné a technologické projekty, osobitne v oblasti energetiky a zelených transportov. Nechcem to rozvádzať širšie,” povedal. Čo bolo zmyslom MACRONOVHO príhovoru? Nečudujem sa, že šéf francúzskej exekutívy zazerá na talianske, nemecké, holandské či americké peňazovody zo Slovenska (Enel, Telecom, intenzívne poľnohospodárstvo či US Steel), a tak presadzuje francúzske priemyselné a technologické projekty v oblasti energetiky a zelených transportov u nás. Možno predpokladať, že to bude Électricité de France, Gaz de France, doprava TGV a ďalšie projekty, ktoré naznačil francúzskej verejnosti. Možno predpokladať, že presadí export francúzskeho know-how, export výrobkov, prípadne podporí oblasť vzdelávania či oblasť bezpečnostnej spolupráce. Francúzi tak dostali jasné zameranie úsilia svojho prezidenta.
Potom prehovoril Igor MATOVIČ. Vyzdvihol slobodu, rovnosť a bratstvo (poplietol si ich poradie), informoval Francúzov, že “my sme taký menší európsky brat a chceli by sme byť majákom odvahy, spoľahlivosti” a zachovávania “našej histórie a našich tradícií”. Tu bezpochyby hovoril o sebe, a nie o slovenskom národe. To on je menší európsky politik a chcel by byť majákom odvahy, spoľahlivosti a zachovávania tradície, lebo doma má skôr nelichotivý imidž presne opačných atribútov. Na záver francúzskemu premiérovi, ktorý nemá deti, porozprával svoje bezprostredné zážitky s dcérkou Klárikou. Sám svoje faux-pas vysvetlil tak, že on je “taký netypický”, rozumej: človek bez empatie. Čo by však malo by byť zmyslom MATOVIČOVEJ cesty, sme sa z jeho príhovoru nedozvedeli, slovenský premiér nenaznačil nič.
Vyjednávanie medzi Slovákmi a Francúzmi isto nie je jednoduché. V zmysle tradícií, ktoré by si premiér chcel ctiť, tu jednajú zástupcovia dvoch významných historických európskych národov: Slovenov a Západných Frankov. “Drang nach Osten” nie je nemecká špecialita, spomeňme si na Napoleona a vydrancovanie Slovenska a na likvidáciu všetkého, čo sa nedalo odniesť, vrátane symbolu slovenskej histórie – hradu Devín, ktorý dal vyhodiť do vzduchu.
Zatiaľ sa naprieč Slovenskom vozíme vlakom na taliansku elektrinu, po americkom železe, voláme si cez nemeckú sieť a dívame sa z okna na holandské špargľové polia a na dánske kravíny. Vymenia nám Francúzi storočné vagóny, kde ako záchod dosiaľ slúži otvor v toaletnej mise, za perfektné, zelené TGV? Za akú cenu? Ktorým smerom potečú eurá? Isto, nebudeme dnes vyhadzovať do vzduchu Cluny či Versailles. Ale čo také by mal Matovič priniesť z Louvru do Slovenskej národnej galérie, aby sa učinilo za dosť rovnosti? Nemal by Macron zvesiť Monu Lízu alebo zabaliť dvadsať obrovských Rubensových obrazov a venovať ich slávnym Slovenom? Po celom Slovensku si kedykoľvek v ktoromkoľvek supermarkete kúpite syr Camembert z Normandie. Kedy bude severoslovenská bryndza v obchodných reťazcoch po celom Francúzsku? V Košiciach si ľahko zadovážite francúzske vína. Kedy bude v Burgundsku dostupné Tokajské trojputňové z Malej Tŕne? Mon cher Igor, priviezol si z Paríža objednávku na desať miliónov patentovaných germicídnch žiaričov z Košíc, aby sme z francúzskych rodín a nemocníc povymetali koronavírus? Alebo si priniesol megaobjednávku na slovenské biodegradovateľné plasty? Alebo už hľadajú francúzski experti na svojom vyľudnenom vidieku nejaký hektárik na uskladnenie toxických PCB-látok zo Zemplína?
To by bol odvážny obrat v medzištátnej politike, to by bolo naozajstné bratstvo, i rovnosť, i sloboda! A zapísal by si sa, cher Igor, zlatými písmenami do histórie vzťahov medzi Slovenmi a Západnými Frankami.