Covid in terris ako maska démona

24.11.2021, Peter Grečo

„Strašný a múdry duch, duch sebazničenia a nebytia.“

(F. M. Dostojevskij: Veľký Inkvizítor)

V dramaticky meniacej sa realite vnímane, že plány veľkého resetu, vytvorenia tzv. hlbokého štátu a cirkvi, nie sú výplodom kabinetných konšpirátorov, ale výsledkom desaťročia tvorených zámerov svetových ekonomických elít na nastolenie všeobecnej diktatúry. Výnimky niekoľkých krajín, ktoré nemajú drakonické opatrenia voči vlastným obyvateľom, nie sú proti tejto téze. Hoci bojiská druhej svetovej vojny nepostihli všetky krajiny Európy, predsa hovoríme o globálnom konflikte a nacistickom úsilí o svetovládu. Ani zločinecká mašinéria sionisticko-trockistického boľševizmu nepostihla celú civilizáciu a hovoríme o komunistickej svetovláde.

Arcibiskup Carlo M. Viganò komplexne ukázal (Libera nos a malo) na sociálnych inžinierov Nového svetového poriadku (NWO) v súvzťažnosti na pandemický fenomén ako tých, ktorí už od povojnového obdobia pracujú na globálnej totalite. Kalergiho, Rothschildovcov, Rockefellerovcov, Klausa Schwaba, Jaccquesa Attaliho a Billa Gatesa obvinil zo sprisahania voči ľudstvu a spriahnutia sa so zlým duchom. Ich cieľom je prostredníctvom pandémie a následným vakcinovaním redukovať údajne premnoženú civilizáciu – z podstatnej časti len neužitočnou biomasou. Zvyšok bude prostredníctvom molekulárnej biológie tvoriť poslušné stádo.

Finálne „pandemické“ popieranie človeka a konečný úpadok Západu z veľkej časti zapríčinil duchovný neutralizmus. Je to buď ateizmom popieranie inej ako viditeľnej reality alebo skepsa nad možnosťou poznania pravdy, dobra a krásy. Táto skepsa je predpokladom relativizmu a rovná sa samovražde civilizácie. Ak je „Boh mŕtvy“, človeku je naozaj všetko dovolené.

Zlo vo svete nie je nadstavbou ani subjektívnym stavom. Pripustiť existenciu zla a odmietnuť osobnú existenciu zlého ducha je typické pre moderného človeka. Zaiste osvietenský rozum odmietol deformované ľudové predstavy o diablovi z predchádzajúcej stredovekej mentality. Tie vystihol v Bratoch Karamazových Dostojevskij na postave mnícha Feraponta. V jeho ponímaní diabol je postava s hnedým tučným chvostom uviaznutým v dverách. Mních mu chvost privrel a trojnásobným prežehnávaním ho zlikvidoval. Dostojevskij tvrdo pranieruje aj opačný extrém – popierateľov sveta neviditeľného v mene vzdelania, a to dialógom Ivana a Aljošu: „Myslím, že pokiaľ diabol neexistuje a stvoril ho teda človek, stvoril ho k svojmu obrazu a podobenstvu.“ Druhý dodal: „Podľa toho teda rovnako ako Boha.“ Príznačne končí film Diablov advokát triumfálnym konštatovaním diabla: „Mojím najväčším víťazstvom je, že som presvedčil ľudí dvadsiateho storočia o tom, že neexistujem. Dvadsiate storočie je mojím storočím“.

Veľký reset sveta v luciferiánskom kontexte

Historicky sa začalo s pokusmi preformátovať našu civilizáciu už francúzskou revolúciou, ktorá vzišla z človekobožských nárokov „voľnosti, bratstva a rovnosti“. Filozofi kresťanského personalizmu, Berďajev azda najviac, dôsledne demaskovali osvietenské ambície človeka postaviť sa do pozície Boha, čo sa nakoniec otočilo proti dôstojnosti človeka.  Ako poukázal Walter Nigg, tieto heslá boli postavené na klamstve a teda zmysluprázdne vo svojom základe sa v každodennom živote nijako neprejavovali. V situácii, keď bol národ opojený krvou, už nebolo možné jasne uvažovať. Rovnako ako dnes, keď je obnažená ilúzia o delení štátnej moci, právnom štáte, či účasti ľudu na tvorbe moci skrze všeobecné a rovné hlasovacie právo alebo zásady „bŕzd a protiváh“ kontroly moci a iných klamstiev, či v lepšom prípade povier racionalistickej sociálnej a politickej filozofie. Závoj umelo vytvorenej pandémie zbavuje mnohých normálneho uvažovania.

Čo je však vážnejšie, uvedený znalec dejín teológie v politických súvislostiach, a nie je jediný, dáva besnenie francúzskej revolúcie do súvisu spriahnutia človeka so zlým duchom, a to nie v metaforickej podobe, ale v reálnej: „Snáď nikdy predtým na seba diabol nevzal tak viditeľnú podobu, ako v oných šialených mesiacoch. Aj hlúpym ľuďom sa museli otvoriť oči“ (Diabol a jeho služobníci). Už Charles Dickens v románe Príbeh dvoch miest (1859) uvažuje o satanskom vplyve na sadistické besnenia revolučných davov. Opis tanca karmaňola (la Carmagnole) krvilačného „ľudu“ okolo gilotíny nás nenecháva na pochybnostiach, že tu ide o príznaky démonickej obsedancie. Dickensom inšpirovaná expresionistická maliarka Käthe Kollwitz v roku 1901 vytvorila dielo Karmaňola a svojím typickým realizmom vystihla diabolskú povahu deja. 

Ľudia, ktorých myslenie sa točí okolo moci a peňazí, sú obvyklým poľom pôsobnosti diabla. Ruskí religiózni filozofi vystihli, že princípy modernej politiky – vládnuť ľuďom pomocou klamstva a konať proti ľudskosti – o čom svedčí temné XX. storočie – majú do činenia s tým, ktorého Ježiš označuje ako vraha a klamára od počiatku (Jn 8,44). V komentároch k známemu príbehu pokúšania Krista na púšti v kontexte Dostojevského Veľkého inkvizítora, unisono filozofi tvrdia, že nositelia moci neodolali pokušeniu diabla a prijali jeho hru. V poslednom pokúšaní diabol ukázal Kristovi slávu kráľovstiev sveta, ktoré mu patria a drzo predniesol svoju lživú ponuku: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať“ (Mt 4, 9). Berďajev vo viacerých svojich dielach na označenie politickej činnosti používa výraz satanokracia. Noví vládcovia vedia, že miliónové stádo nezvládne slobodu, úbohí buriči budú na posmech, hračkou v ich rukách. Inkvizítor jasne hovorí Kristovi, že už dávno nie sú na jeho strane. „Prijali sme od Neho (Satana) Rím a cisárov meč a prehlásili sme sa za jediných vládcov, hoci sa nám ani dnes nepodarilo svoje dielo úplne vykonať.“ Satan berie podobu anjela svetla, raz zneužitím chlebovej otázky, inokedy národa, vôle ľudu a teraz zneužitím pojmov ochrany zdravia, života. No vždy narába so strachom, ktorý je hlavným vektorom protikladnej sily ku opravdivej slobode, ktorú nám priniesol Boží Syn. On „smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2, 14 – 15).

Veľký reset a budovanie NWO, ako aj iné besnenie politiky proti ľudskosti, spočíva nielen na nejakom zákulisnom pôsobení Zlého, ale v priamom osobnom zasvätení Satanovi. Diablovi ide o deštrukciu nielen vzťahov, ale aj samotnej osoby človeka, ako nás učia púštni otcovia a učitelia Cirkvi. Aj evanjelický teológ Paul Tillich, vysvetľuje, že poznanie znamená lásku, zjednotenie s predmetom tohto poznania. Avšak s démonom sa dá zjednotiť iba za cenu sebazničenia. Divokosť, prázdnota alebo aj oboje sú toho sprievodnými znakmi. Znetvorenie Božieho plánu a zničenie osoby ako ikony Boha Stvoriteľa – to je obraz dnešného sveta v krútňave kultúrno-politických revolúcií, až sme sa dopracovali k tej poslednej.

Zasvätenie tvorcov NWO osobnému zlu – satanovi indikuje citát z knihy Úvahy o Kristovi (1978) od Davida Spangleho, riaditeľa projektu Planetárnej iniciatívy OSN: „Nikto nebude súčasťou Nového svetového poriadku, pokiaľ nevykoná akt bohopocty Luciferovi. Nikto nevstúpi do Nového veku, pokiaľ nevykoná luciferské zasvätenie.“

Na stránkach tradicionalistických katolíkov Lumen de Lumine, či na portáli Lifenews Slovakia, sa podobne dočítame o slobodomurárskych štruktúrach svetovládnej politiky, ktorej špičky sa zasväcujú zlému duchu. Jedna z novších odhalení, aféra „pizzagate“, ktorej súčasťou je aj pedofília a zabíjanie, zrejme tvorí špičku ľadovca tohto politického satanizmu. Eliáš Dohnal, patriarcha „samozvaného“ Byzantského katolíckeho patriarchátu, nielen odkrýva satanistické pozadie NWO, ale poukazuje, ako ľudia prostredníctvom experimentálnej vakcíny participujú na tomto zasvätení. Podobne biskup Atanáz Schneider usvedčuje pôvodcov tejto globálnej krízy zo svetovlády, pretože ich pán – Satan chce vládu nad svetom. Arcibiskup Viganò tento bankársko-farmaceutický kartel jednoducho nazýva zločincami, ktorí svoju moc nedvodzujú ani od Boha, ani od ľudí. Štruktúry EÚ, hlavne samotná Komisia, je rukolapným príkladom.

Albert Pike, ideológ slobodomurárstva, uviedol v roku 1889 v prejave k ich lóži: „Slobodomurárske náboženstvo by malo byť dodržiavané všetkými zasvätencami najvyšších stupňov v čistote luciferskej náuky. Áno, Lucifer je Boh a Adonai – Boh kresťanov, je bohužiaľ taktiež Boh. Pravé filozofické náboženstvo je viera v Lucifera, rovnoprávneho s Adonaiom; ale Lucifer je boh svetla a boh dobra, bojuje za ľudstvo proti Adonaiovi“ (časopis The Freemason, 1935). V liste kolegovi Mazzinimu z roku 1871 píše o tom, ako je nevyhnutné do sveta i cirkvi vypustiť nihilistov a ateistov, čím „vyprovokujeme hrozivú spoločenskú katastrofu, ktorá v celej svojej hrôze jasne ukáže národom účinok absolútneho ateizmu, pôvod barbarstva a krvavého podvracania. Tak občania sa budú brániť proti svetovej menšine revolucionárov. Prostredníctvom všeobecného zjavenia prijmú čistú Luciferovu doktrínu.“

Nemýli sa W. Nigg, keď rezultuje, že „v skutočnosti diabol na seba vzal v modernej dobe podobu nihilizmu. Za pomoci tisícov prostriedkov sú ľudia lákaní do ľahostajnej mnohonázorovosti. A diabol pritom dúfa, že si nevšimnú, ako sa stále viac a viac utápajú v nihilizme“ (Diabol a jeho služobníci). Siete zlého ducha zasahujú rovnako filozofický a spoločenský diskurz, ktorý charakterizujú pluralistické diskusie bez začiatku a konca. Masmediálna diverzita informácií už utopila nejedno hľadenie pravdy. Osobný charakter a metafyzické ukotvenie pravdy predsa novovek zavrhol.

Popieranie Boha, resp. bohorúhačstvo zo strany strojcov nového svetového poriadku, patrí v zmysle cirkevnej tradície (sv. Ján Damašský) k najhoršiemu zlu, do ktorého môže upadnúť človek, a ktoré sa rovná večnému zatrateniu. Tých, ktorí tak činia, už nemôžeme považovať za oklamaných zlomyseľnosťou Zlého, ale za jeho priamych spolupracovníkov. Slová sv. apoštola Jána, že svet je v moci Zlého (1Jn 5,19), máme vidieť v aktívnom zmysle, totiž spoluprácu establishmentu so Zlým a pasívnom, umlčané davy zo strachu pred covidom sa nielenže pozbavujú svojej ľudskej dôstojnosti, ale skrze ošiaľ zdravie ničiacej „vakcíny“ idú na vlastnú popravu. Toto je ten tanec okolo gilotíny, tá démonom infikovaná súčasná covidová karmaňola. Kedy sa tento revolučný ľud spamätá? Nezačínajú už padať hlavy dnešných sanitárnych jakobínov a vakcinačných zbesilých sansculótov? Dostojevského román Diablom posadnutí možno s hrôzou čítať v dnešnom revolučnom ošiali. 

Prečo elity sveta slúžia z neba zvrhnutému Luciferovi, tomu starému hadovi – diablovi a satanovi (Zjv 12, 9)? Pre jeho pýchu, inteligenciu, ktorou prevyšuje človeka, a jeho schopnosť klamať. Jeho veľká moc – ktorá je však dočasná – pre kniežatá tohto sveta je opiátom. Niekoľko rokov kooperácie so Zlým vymenili za večné zatratenie. Zakúšať drámu priepastnej hĺbky tajomstva slobody človeka, ktorú rešpektuje aj Stvoriteľ, je hrádzou rôznych gnostických učení dualizmu dobra a zla.

Rukopis Antikrista u cirkevných potentátov

Diablove masky v cirkvi sú početné a neprehľadné. Poukazuje na to  jedna stredoveká legenda, ako sa diabol zamiešal medzi robotníkov, ktorí nosili kamene na stavbu katedrály. Pápeži predminulého a minulého storočia až do doby Pia XII. vykonali veľké úsilie, aby poukázali na jeho pôsobenie prostredníctvom infiltrácie modernistických bludov a osôb so slobodomurárskym pozadím do cirkvi. Prielom sa udial tzv. aggiornamentom – prispôsobením sa cirkvi svetu od II. vatikánskeho snemu (1962 – l965), čo je skutočná revolúcia, ako píše prof. Roberto Mattei. Výroky Písma, že Kristových učeníkov svet nenávidí, alebo že nemáme milovať svet s jeho žiadostivosťou a pýchou, prestali platiť a hybaj do dialogizmu so samotným biblickým zvodcom!

Zakladateľ svetového ekonomického fóra a teoretik Veľkého resetu Klaus Schwab vo videu „Davos v katakombách“ potvrdil, že skladaná mozaika kamienkov – spolupráca katolicizmu zmeneného v jeho vieroučnej a mravoučnej paradigme, je správna. Naplnenie tohto plánu je v pontifikáte Jorge Maria Bergoglia. Arcibiskup Viganò uvádza, že svetové ekonomické fórum ako kľúčová inštitúcia NWO, je ruka v ruke s hlavou katolíckej cirkvi. „Preto bolo od počiatočnej fázy globalistického plánu nevyhnutné skorumpovať hierarchiu v morálke a doktríne, infiltrovať ju piatymi kolónami a spiacimi bunkami, zbaviť ju akejkoľvek nadprirodzenej túžby, učiniť ju vydierateľnou vďaka finančným a sexuálnym škandálom; s cieľom vylúčiť a odstrániť ju, akonáhle splní svoje poslanie, v súlade so zavedenou praxou“, uvádza arcibiskup. Zvolenie za pápeža zvolávateľa Koncilu Roncalliho a jeho nástupcu Montiniho bolo podľa plánu. V tomto smere filozof Vladimír Gregor rieši otázku svätorečenia Pavla VI., za ktorého sa etablovala rozsiahla, dovtedy v katolíckej cirkvi nevídaná homosexuálna trieda duchovných, postupne obsadzujúca mocenské pozície nielen vo Vatikáne, ale aj v diecézach.

Referenčnou osobou pre Bergogliovo politikum bezvýhradnej spolupráce s NWO bol biskup Enrique Angelelli, ktorý ho zasvätil do cieľov tzv. Paktu z katakomb. Tesne pred skončením Koncilu v roku 1965 sa skupina asi 50 prevažne latinskoamerických biskupov stretla v Domiciliných katakombách, kde sa dohodli na implementácii ľavicových ideí „za cirkev slúžiacu a trpiacu“ do praxe. Hýbateľom bol známy marxistický biskup Helder Camara z Brazílie. Mladý K. Schwab pozval Camaru na Fórum do Davosu na Svetové obchodné fórum. Jeho účasť bola dôležitá vzhľadom na zapojenie prelátov do projektu Nového poriadku. Počas Bergogliom organizovanej modloslužobnej amazonskej Synody o Amazónii v októbri 2019, ktorá intronizovala Pachamamu, sa zišlo 150 prelátov, aby obnovilo Pakt z katakomb. Neunikne našej pozornosti, že prisudzované mariánske konotácie Pachamame, siahajú k Helene Blavatskej, uctievateľke Lucifera, ktorá prehlásila, že „nebeská Panna je zároveň matkou bohov i démonov, pretože je vždy milujúcou a prospešnou Božstvu“. Matka zem – Pachamama je jednou z ideí NWO prijatých do katolicizmu. „Orientovať naše deti na globálne občianstvo, presvedčenia zamerané na Zem, socialistické hodnoty a kolektívne myslenie, ktoré sa stavajú požiadavkou pre pracovnú silu dvadsiatehoprvého storočia“, prehlásil činovník OSN Robert Müller, ktorý sa hrdo hlási k ideám luciferiánky Alice A. Baileyovej.

Neprekvapí zverejnená korešpondencia Johna Podesty a Hillary Clintonovej o spôsoboch, ako vyštvať Benedikta XVI. z úradu pápeža a začať „globalistickú jar cirkvi“. Oprávnene sudca Giorgianni obviňuje pseudopápeža Bergoglia, že je morálnym sponzorom Nového svetového poriadku. Sám Bergoglio uviedol 15. marca 2021 novinám La Stampa: „Nesmieme premárniť pandémiu, ale musíme ju využiť k vybudovaniu nového svetového poriadku.“ Najnovšie pápež pritvrdil pranierovaním všetkých, ktorí odmietajú vakcináciu, že sa dopúšťajú samovraždy. Biskupi majú zákaz angažovať sa proti vakcinácii.

Bergoglio neustále rozširuje témy medzináboženského dialógu, až vzbudzuje podozrenie, akoby kresťanstvo bolo chybné a nedomyslené. Aj v tomto prípade je jeho angažmán v schémach synkretizmu, ktorý slúži ako zámienka k vyhladeniu katolíckej identity a k tomu, aby sa cirkev stala nádobou nového rúhačského globalistického náboženstva. Celkom opačný proces vzhľadom k jedinečnosti Kristovho Zjavenia.

Pozrime sa s arcibiskupom Viganòm na koreň ekumenizmu v podaní A. Pikeho, ktorý bol implementovaný do dokumentov Koncilu: „Kresťan, Žid, moslim, budhista, nasledovník Konfucia a Zoroastra, môžu sa spojiť ako bratia i spojiť sa v modlitbe k jedinému bohu, ktorý je nad všetkými ostatnými bohmi“ (Morálka a Dogma). Pri tejto synkretickej jednote, „ani na milimeter od Koncilu“, ako sa ohradzuje Bergoglio, je Kristus zarovnaný s inými náboženskými vodcami iluzórnou a nefunkčnou jednotou.

Opakom skutočnej jednoty s Kristom je fragmentácia, roztrieštenosť, nerozum a bezcieľnosť, konštatuje pravoslávny teológ Václav Ježek (Kontextová fundamentálna teológia). Čím viac politicko-náboženský kartel pracuje na zjednocovaní v jednom univerzálnom náboženstve, tým je väčšia ľudská fragmentácia a diverzita vzťahov. Aj v tejto maske pôsobí rozkolníctvo Satana.

Démon svojvôle a nihilizmu, ktorý ovláda masonériu, je znovu a znovu mutujúci vírus v čoraz chatrnejšom organizme Cirkvi. Pápež Benedikt systematicky vystupoval proti relativizmu a subjektivizmu. V učení jeho nástupcu je však subjektivizmus a relativizmus základnou a východiskovou „dogmou“, ktorú viackrát potvrdil: „Každý má svoju predstavu dobra a zla a má sa rozhodnúť nasledovať dobro a bojovať proti zlu, ako to on cíti. To by stačilo, aby bol svet lepší.“ Dobro je to, čo chcem a robím, čo chcem, v tomto je podstata démona svojvôle, liberalizmu.

Dnešný stav manipulácie a kontroly ľudí (tzv. zelený covid pas) je v súlade s apokalyptickou víziou sveta v zmysle 13. kapitoly Zjavenia sv. Jána. V tejto hrôze sprisahania proti Kristovi a jeho Cirkvi, aj z jej z vlastných radov, nás Písmo pripravuje na epochálnu bitku. Uzurpovaný pontifikát Bergoglia naplňuje víziu Legendy o Antikristovi Vladimíra Solovjova. Antikristus príde ako ekumenický dialogista, ekológ a pacifista. Slobodomurárski preláti Koncilu a pokoncilovej éry podľa arcibiskupa Vigana neúprosnou demoláciou kresťanstva vytvorili predpoklady „nového veku – veku Vodnára – v ktorom je náš Pán vyhnaný zo spoločnosti, aby privítala Antikrista“.

Hypnóza Zlého podľa biskupa Schneidera sa prejavuje aj v tom, že proti Bergoglianskej dekonštrukcii sa zatiaľ postavilo len 0,11 % prelátov katolíckej cirkvi. To svedčí podľa neho o hlbokom úpadku cirkvi, ktorý pokladá za jeden zo štyroch najväčších v dejinách. „Nevystúpili ste na odpor, ani ste nepostavili múr okolo domu Izraela, aby ste v Pánov deň pevne stáli v boji“, píše Ezechiel (13,5) a sv. pápež Gregor Veľký upresňuje: „Vystúpiť na odpor znamená ísť priamym slovom na obranu stáda proti mocnostiam tohto sveta. A pevne stáť v boji v Pánov deň znamená z lásky k spravodlivosti odporovať zvrhlým protivníkom“ (Pastoračné pravidlá, kniha 2,4).

Kto nie je so mnou, je proti mne

Nikolaj Berďajev vo viacerých svojich dielach povedal elementárnu pravdu, že voči Kristovmu kráľovstvo nestojí nejaké neutrálne. Naskutku: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje“, učí sám Božský Majster (Lk 11, 23). Ako všetci pravoverní kresťania, sme v boji nie s protivníkom z mäsa, ale s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach (Ef 6, 12). Nie sme predsa ani na strane „nemých psov, ktorí nemôžu štekať“ (Iz 56,10), predstierajúcich, že nevedia, kto stojí za tými, čo spôsobujú tento globálny kolaps a podlo sa skrývajú za ochranu zdravia.

Biskup Schneider upozorňuje, že nikdy predtým neboli démoni tak aktívni ako teraz. Diabol vedie vopred prehratú vojnu, neobstál v nebeskom boji s archanjelom Michalom (Zjv 12,7), hoci víťazí v kadejakých parciálnych bitkách na Zemi. Jednota s Kristom nám dáva zmysel a silu. Pravoverní vodcovia cirkvi nás vyzývajú k dennej modlitbe exorcizmu: „Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských vojsk, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.“

- Podporte nás -