Rád by som sa v mojej krátkej úvahe zmienil o veľmi ťažkej, strategickej a aj vizionárskej téme, ktorá nemá jednoduchú odpoveď a nie je často manifestovaná. Ide o celostný pohľad, ktorý prináša novú definíciu choroby a liečenia pacienta. Na pacienta sa nemožno pozerať ako na biologický preparát a uzlíček bolestí. Preto je aj liečba v mnohých prípadoch mechanickej povahy ( syntetické lieky na báze chémie, liečba symptómov a ignorovanie príčin chorôb). Ja som v medicíne jednoznačne za holistický prístup, tak ako v bežnom živote. Veci treba aj merať, ale zmeraná veličina je len číslo, napríklad TK 120 / 80 a čo stým. Ak chceme dať číslu zmysel, hodnotu atď. tak k tomu potrebujeme jednoznačne komplexný pohľad.
Okrem fyzického tela máme predsa vitálne, čiže energetické telo a mentálne telo, čiže myseľ. Pacienta teda treba liečiť i na ďalších úrovniach jeho vedomia, teda v dimenzii vitálnej, mentálnej a intuitívnej. Ak sa medicíne nedarí plne implementovať celostné náhľady na človeka, tak je mi to zvláštne. V reálnom živote nič nie je len čierno-biele, reálny život je šedá zóna na mieste stretu redukcionistického a holisitického prístupu a to zo všetkých aspektov: astronomického, fyzikálneho, chemického, biologického, sociologického, historického a to robí život jednak možným a jednak zaujímavým.
To najprv sa musí zmeniť forma kapitalizmu na humanistickú, ale tým pádom by farmaceutické korporácie znížili výrazne profit. Je súčasná forma korporátneho kapitalizmu ochotná stratiť profit, alebo i celé odvetvie výmenou za zvýšenie zdravotnej úrovne obyvateľstva? Stretol som sa s názorom, že na druhej strane tento korporátny model ženie a motivuje dopredu pokrok a inovácie. Ľudia definitívne žijú dlhšie a zlepšuje sa im kvalita života. Zdanlivo sa nám síce až tak nedarí predlžovať mladosť, iba starobu, no nemyslím si že aj toto je celkom tak. Toľko názor z inej strany. Ja osobne budem neustále zdôrazňovať (k prístupu k pacientovi) ideu humánneho kapitalizmu, ktorý by mal vyústiť v humanisticky systém. Spoločnosť kde všetko úsilie je zamerané skutočne na ľudí. Veľa ľudí si to nevie predstaviť, ja áno. No a v súčasnej dobe samozrejme, že korporátny kapitalizmus nie je ochotný stratiť ani cent zo svojho zisku výmenou za zdravie ľudí. Prečo by to robil, veď ľudí je dostatok.
Momentálne treba reálne vnímať stav spoločnosti, aby človek v súčasných podmienkach sa vedel kompromisne správať adekvátne. V minulosti, prítomnosti aj v budúcnosti človek bol, je a bude určitá komodita, na ktorej sa dá celkom slušne zarobiť pri zohľadnení jeho momentálnej neschopnosti účinne sa brániť proti vydieračským praktikám. Žiaľ, to sú negatíva súčasnej doby – príliš veľa povrchných informácií, ich ľahká dostupnosť a absencia skutočnej múdrosti a rozhľadu. Vytváranie falošnej nádeje u ťažko chorých pacientov, oberanie ich o peniaze za nezmyselné úkony a služby a prípadné navádzanie len na alternatívnu liečbu je neetické a ľudsky odporné. Myslím si, že medicínu je potrebné zakomponovať do spoločenského vývoja, ako povinnosť štátu, ako humánnu bezpečnosť spoločnosti. Taktiež bude potrebné prekopať všetky vedné obory a identifikovať novú krv, ktorá bude mentálne ohybná.
PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Názor prof. Hrušovského
Zaujímavý komentár. Je v ňom množstvo tém, ktoré by sa mohli prediskutovať podrobnejšie, než umožňuje tento priestor. Ja sa zameriam iba na niekoľko detailov a poskytnem iný pohľad na zdravie a na zdravotnú starostlivosť. Nie je to medicínsky traktát, je to veľmi zjednodušené.
Preventívne prehliadky sú v zákone. Preventívna prehliadka by mala trvať hodinu. Zahŕňa štruktúrovaný rozhovor a dôkladnú anamnézu. Ďalej fyzikálne vyšetrenie od hlavy po päty pomocou fyzikálnych postupov: pohľad, poklep, pohmat, počúvanie fonendoskopom a iné postupy, vyšetrenie výšky, hmotnosti, krvného tlaku, jednotlivých orgánov a systémov (srdcovocievny, dýchací, tráviaci, močový, endokrínny…). Treťou časťou sú pomocné vyšetrenia: odber krvi, vyšetrenie moču, EKG.
Preventívne prehliadky sú zamerané na rizikové faktory chorôb (dedičnosť, fajčenie, alkohol…), na časté choroby, napr. civilizačné (vysoký tlak, obezitu, cholesterol, cukrovku…) a na začínajúce sa choroby. Pacient si má uvedomiť, aké má riziká, aké má začínajúce choroby a aké choroby už uňho prebiehajú. Má sa začať starať o seba tak, aby bol dlho mladý, alebo aspoň dlho živý (dlho starý).
V mojej praxi sa stretávam s tým, že v prvom rade pacienti nechcú holistický prístup, ale tabletky. Pacient nemá čas na lekára. Často kreslím obrázok s kruhmi, nižšie je jeden príklad. Pacient chce lieky na vysoký krvný tlak, na cukrovku, na cholesterol, na bolesti v kĺboch, na chrbticu, na pečeň. Ak mu chce lekár vyhovieť, predpíše mu 7-10 liekov, na každú chorobu jeden-dva lieky. Keby pacient schudol, zlepšili by sa mnohé choroby. Potreboval by menej liekov na tlak, na cukrovku, na tuky, na kĺby i na pečeň. Keby sme všetci Slováci schudli na normálnu váhu (starý princíp hmotnosť [kg] = výška [cm] – 100, čiže 175 cm / 75 kg alebo 162 cm / 62 kg), bolo by oveľa menej civilizačných chorôb. Keď však naordinuješ pacientovi „Schudni o 20 kg, potom uvidíme, ktoré choroby ti zostanú a tie budeme liečiť,“ je sklamaný, oklamaný, ty nie si dobrý doktor. Potreboval odo mňa iba predpis na Lagosu…!
Prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc.
