Z generácií slovenských vlastencov ešte žiadne nemali také šťastie a aj česť ako naše – môcť slobodne prevziať štafetu národných snažení a zápasov Slovákov „zo živých do živých rúk“ vo vlastnom samostatnom a zvrchovanom štáte.
O čo usilovali, za čo bojovali a kládli životy je – nie zlatom cudzích, ale krvou vlastných – jasne, pravdivo a jednoznačne vyjadrené ako odkaz pre nasledovníkov: ZA SLOVENSKÉ SLOVENSKO!
Na skutočnosť, že Slováci – ako jediný národ v Európe – dokázali po vyše tisícich rokoch neslobody obnoviť vlastnú štátnosť, máme právo byť hrdí. Buďme však radšej sebavedomí a zodpovední. Poučme sa z vlastnej historickej skúsenosti a konajme múdro v duchu jej odkazu.
Ten nám radí: SPOLIEHAJME SA IBA NA SEBA, SPOJME SILY A SPOLUPRACUJME NAVZÁJOM!
Len tak dokážeme, že vybojované hodnoty sme si právom zaslúžili a sme schopní si ich ubrániť. Prekonajme kliatbu nesvornosti a vždy konajme cieľavedome s presvedčením, že národnoštátny život budeme mať iba taký, aký si my vytvoríme a budúcnosť akú si dokážeme zabezpečiť.
Stojíme pred ďalšou z osudových skúšok našej národnej a občianskej zrelosti, ktorá rozhodne o našom ďalšom vývoji a smerovaní slovenskej štátnosti aj úrovni života slovenských občanov a celého národa. A opäť – ako po takmer celé naše dejiny – sme vystavení presile cudzích záujmov.
Zmúdreli sme z poučení? Obstojíme? MUSÍME!!! Je to naša jediná možnosť a hlavná povinnosť.
