Štátnou ideológiou prvej ČSR bola ideológia čechoslovakizmu – teda pokus o vytvorenie jedného „československého národa“. To by v praxi znamenalo počeštenie Slovákov. Tieto asimilačné tendencie v iných formách pretrvávali aj po r. 1945. Našťastie, naši predkovia im odolali, podobne ako násilnej maďarizácii.
V roku 1992 sa Slováci ukážkovo pokojným a kultivovaným spôsobom s Čechmi rozišli. Vytvorili si vlastný národný štát, ktorý uznala Európa i celý svet.
K základným atribútom každého štátu a národa patria aj jazyk a kultúra. Sme presvedčení, že za viac ako tri desaťročia samostatnosti si Slovensko vychovalo dostatok vlastnej inteligencie. Nevieme preto dobre pochopiť permanentné vnucovanie češtiny do verejného života Slovenska v posledných rokoch. Rovnako nás znepokojujú prejavy inferiority, doslova ukláňania sa Čechom a všetkému českému.
Ako štátny sviatok si naši poslanci nedávno odhlasovali prijatie českého národného sviatku – 28. októbra. V médiách sa azda ani jedna významnejšia udalosť nezaobíde bez „hosťa“ z českých krajín. Pojem „Československo“ sa používa v nenáležitých súvislostiach. Nerozumieme, prečo sú verejnoprávny rozhlas a TV každodenne odkázané na české piesne, no najmä na českých redaktorov, českých analytikov a komentátorov. Nemáme vlastných?
Osobitne nás uráža, ak z úst politikov a redaktorov médií počúvame slovné spojenie „Česká republika a Slovensko“. Nie je azda aj Slovensko republikou? Prečo sa sami ponižujeme? Pretrvávajúcim zlozvykom zdedeným z čias čechoslovakizmu je i používanie adjektíva „český“ zásadne pred „slovenský“. Nepochopiteľne tak počúvame o „česko-slovenských vzťahoch“ či dokonca o „česko-slovenskej hranici“, a to aj vtedy, ak sa na ňu dívame z našej strany. Nepatríme medzi väčšinu, ktorej je dianie okolo ľahostajné. Pokladáme preto za svoju povinnosť pozdvihnúť svoj hlas aj voči rezíduám čechoslovakizmu, prejavom národnej inferiority, menejcennosti, ba sebaponižovania Slovákov. Apelujeme preto na všetkých našich verejných predstaviteľov, osobitne na politikov, novinárov a učiteľov, aby si uvedomili, že štátotvorným národom v Slovenskej republike sú Slováci. Buďme na to hrdí a správajme sa dôstojne voči sebe i voči našim susedom a svetu!
Združenie slovenskej inteligencie, Ing. Branislav Čech
Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, Ing. Ján Litecký Šveda
Slovenské Hnutie Obrody, Mgr. Róbert Švec
Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, František Gajdoš
Rastic, MUDr. Peter Mlkvý
SKSI-klub Košice, Doc. Ing. Ján Dudáš DrSc.
René Pavlík
ThDr. Ján Košiar
RNDr. Jozef Prokeš, CSc.
Ing. arch. Stanislav Májek
Ing. Marián Tkáč Ph.D.
Súhlasím a pripájam sa. Bolo by dobré založiť elektronickú petíciu, lebo mám dojem, že tento stav nie je ” z núdze cnosť”, ale systematická aktivita niekoho v pozadí diania.
Treba obmedzit nadstandardne vztahy s neexistujucim statom ceskym- cs. vlajka
Pripájam sa. Dnes sa síce aj v Čechách naširoko teoreticky uznáva, že čechoslovakizmus bol nešťastný nápad, ale v mnohých postojoch stále pretrváva. Kto si prvý gombík zle zapne, tými ďalšími to už nevyrovná.
Najhoršie je počúvať našich politikov. Odkukali a prevzali z českého “bavit se” novú oficiálnu módu, podľa ktorej už nikto z nich nerozpráva, ale všetci bez rozdielu ako papagáje opakujú “bavili” sme sa o tom a o tom, budeme sa “baviť”, “nebavili” sme sa …
Súhlasím. Tí, ktorí sa bavia o vážnych a dôležitých problémoch, udalostiach, veciach, … spochybňujú a znevažujú samých seba. O vážnych a dôležitých problémoch, udalostiach, veciach, … sa má diskutovať, hovoriť, prípadne rozprávať. Slovesá diskutovať a baviť sa nie sú synonymá.
1.Vítam túto aktivitu. Pracujem na nej vyše 50 rokov. Aktívne a efektívne – v školách. A vyrástol som už z takých proklamačných aktivít, ako boli občas: Tni a rúbaj do krve…Áno, je to pole zaburinené a je nevyhnutné skultivovať ho! Sme uvádzaní ako SUVERÉNNY ŠTÁT, pán prezident nás vyzval vo svojom novoročnom prejave k ODVAHE a ešte raz k ODVAHE. Nuž či sa vari orať na svojom poli hlboké brázdy považuje za odvahu? Nuž konajme teda v duchu odvahy ako sa patrí v suverénnom štáte! Poďme k prameňom – k mládeži, do škôl, poďme na vidiek! Nie diagnostikovať! Diagnostika je stokrát urobená. Aj kritika je už zdevalvovaná, stráca účinku. Špiny po uši, len kontajnerov málo.Je treba orať hlboko, premyslene, cieľavedomo,úmerne okolnostiam, v ktorých žijeme. Nenahadzovať Gro”lingovi na smeč.
K príspevku p.PhDr.Svorákovej:S hlbokým zármutkom musím súhlasiť s Vaším postrehom.Sloveso baviť sa má úplne iný význam ako rozprávať sa,riešiť, diskutovať, besedovať, polemizovať, prejednávať. Bavia sa tí, čo oddychujú, hrajú sa, pritom popíjajú,rozprávajú si vtipy, spievajú a tak. Putin s Ficom sa o dodávkach plynu na Slovensko nebavili. U nás je bežné baviť sa / hoci aj v parlamente!/ o štátnom rozpočte…
Je smutné, že u nás na Slovensku je jazyková kultúra, mladšia sestra Popolušky, nedoceňovaná aj tými, ktorí sa vydávajú za národniarov, hoci jazyk, reč je najsilnejším atribútom národa.
pripájam sa k vyhláseniu,ako aj k autorom komentárov.Len chcem dodať,že sa takéto počeštovanie deje aj a najmä v kultúre i školstve. V kultúre je to najmä vo filmoch v kinách,vo všetkých tv.Ved po cele vianočne sviatky aj v stále ešte RTVS čestina v rozprávkach,filmoch,dabingu,v hudobnej produkcii a v poslednom čase sa “rodi. ” čoraz viac zmiešaných česko-slovenskych populárnych piesní,v ktorých vždy spieva jeden interpret po slovensky a druhý po slovensky.Aj texty sú podprahovo robené ako vyjadrenie smútku,že “už mi sme spolu” ,že to predtým bolo pre nás fajn a podobné čudne naražky.A to počúvame prakticky denne vrátane stále tých istých českých skupín,pričom u nás prichádzajú na scénu stále nové a kvalitnejšie slovenské skupiny a interpreti.A dalo by sa ďalej pokračovať.Podobne v školstve , stačí si pozrieť osnovy a ich interpretovanie na školách,atď. A to som uviedlo len minimum.Aj povinnosť ovládať slovenčinu ako štatny jazyk lkazdym aj vo verejnom vystúpení a pod. To je samozrejme vo všetkých okolitých štátoch,vrátane
Česka.Toyo by malo byť na prvom mieste správe Ministerstva kultúry a Ministerstva školstva.Veď očividne nám ako národu a obyvateľom Slovenská chýba sebavedomie,hrdosť,vlastenecký cit.Yo je však práca vedúcich činiteľov kultúrnu a umeleckú obec.Momentalne sa nič také nedeje a keď,tak je to živelné,nasilu ,s krikom a hlukom,čo nikdy nemôže fungovať.Ved už majme konečne vlastný rozum a konaní.Toto sa mi žiadalo dodať a ďakujem za túto potrebnú iniciatívu.
Prosím ospravedlniť viacero preklepov,je to na malom priestore a ja mám dosť široke prsty .Opravit vsak musím v polovici textu časť vety o interpretoch – “jeden spieva po slovensky a druhý po česky “.Ďakujem. Nata
Trend “čechoslovakizmu” vo verejnom priestore Slovenska a jeho zvyšujúcu sa intenzitu ako laik pozorujem min. päť rokov. Naraz “Výzva… bez adresáta – zabalená do sklenenej fľaše a hodená do mora. Vo všetkých “problémových “verejných priestoroch o ktorých hovorí výzva, pracuje slovenská inteligencia. V ustanovujúcich, riadiacich, kontrolných a spoločenských organizáciách by mala pracovať slovenská inteligencia. Máme min. kultúry, vo vláde národné strany – všetko inteligencia Slovenska.
Výzva ZIS poukazuje na vážny problém-mne zostávajú len dva závery, buď sa ja vo svojom konštatovaní mýlim, alebo je “Výzva… sebakritika !
Želám požehnaný rok 2025.Súhlasím s poukazovaním a kritikou na tému čechizácie, ale aj maďarizácie v jazykovom a písomnom prejave na Slovensku. prosím, ale nikomu neprakáža agresívna ANGLIKANIZÁCIA v písomnom, názvoslovnom, komunikačnom styku? ( názvy obchodov, prpagačné materiály atď.) O chvíľu prevalcuje anglický jazyk maďarské a české vplyvy a žiaľ aj slovenčinu.
Je v tom texte síce jedno dôležité slovíčko ,, apelujeme”, ale zdá sa mi to také neadresné, taký hlas volajúci do púšte, o ktorom dokonca aj vieme, že je hlasom volajúcim do púšte. Adresujme to konkrétne – pohnime sa, vymaňme sa z toho začarovaného kruhu, žiadame predsa nedodržiavané samozrejmé normy – vytiahnime z kúta tú Popolušku, cnostnú, cudnú a nevtieravú – krásavicu, nech sa zaskveje v osvetlenom priestore v plnej kráse, lebo – a to postrehol už aj taký Hviezdoslav – a nazval ju ,, celkom života, pokrmom dobrým, láskou svätou a odevom, ktorým neznal ceny…” Čo som urobil ja? – to je podstatná otázka! Čo bolo v mojich silách. Bolo toho dosť veľa, ale nie dosť. Vzniklo aj veľa odporcov, ktorým sa protiví všetko, čo zaváňa Slovenskom.,, Ktorý šuhaj sa v to vezme – šaty naopak si vziať – a doporostred Váhu skočiť, ten ju môže hneď odkliať…” Hej, šuhaji, kde ste? Overte si, prosím ten odkaz prebohatý obsahom i rozsahom ,a mráz Vám nabehne na telo od energie a nádhery.Viem – to sa už nenosí. A v tom to je – povedal by pán Donutil.
Mne napr. prekáža aj výraz “na spadnutie” vo význame, že je niečo pripravené na podpis, na začatie alebo sa niečo blíži k záveru, ku koncu, … Vo mne výraz “na spadnutie” skôr evokuje, že je niečo vo veľmi zlom stave, napr. na spadnutie môže byť dom alebo v súčasnosti je na spadnutie niekoľko mostov, prípadne na spadnutie môže byť rokovanie, ak z jeho doterajšieho priebehu je už jasné alebo viac-menej isté, že sa jeho účastníci na ničom nedohodnú alebo sa aj v zlom rozídu, teda, že rokovanie sa blíži ku krachu.
Rovnako mi prekáža aj príliš časté používanie “bratia Česi by povedali …” a to aj prípadoch keď existujú slovenské rovnocenné idiómy. Možno takíto ľudia neovládajú dostatočne slovenčinu alebo si myslia, že používaním neslovenských ustálených spojení sú o niečo viac, resp. sú zaujímavejší.
Podobne mnohým redaktorom a moderátorom neprekáža neustále používanie slov “vadí” a “nevadí”.
A takto by sa dalo pokračovať …