nedeľa, 3 júla, 2022
spot_img

Kultúra

Kultúra je spoločenský jav, ktorým sa  ľudia odlišujú od všetkých ostatných tvorov  prírody a  aj  ich spoločenstvá  medzi sebou navzájom.

 Vytváranie  pôvodných kultúr je výsadou národných spoločenstiev a  zároveň dôkazom ich tvorivosti  a vyspelosti.

Kultúra je prejavom uvedomelej úcty spoločenstva k súboru hodnôt, ktoré tvoria  jeho duchovnú podstatu a pomáhajú mu nielen žiť, ale aj napĺňajú jeho  život zmyslom a dávajú   ľuďom  motiváciu tvoriť a vyvíjať sa v zmysle uctievaných ideálov  k vytýčeným  cieľom.

- Podporte nás -

Kultúra máva  spravidla výsostne etický základ a je kultivačným prostriedkom pri humanizácii ľudstva.                                       Dokáže kultivovať aj prostredie, ak  neškodí jeho prirodzenému vývoju a rešpektuj dané  prírodné zákony a zákonitosti.

Zmyslom  kultúrneho vývoja je zdokonaľovanie sa  vedúce k  spoločnosťou vytýčeným ideálom  dokonalosti. 

Kultúra je najintímnejším prejavom ľudskej podstaty a preto najvernejšie  vyjadruje osobnosť aj osobitosť jej tvorcov, ich mentalitu a spôsob života.

Preto kultúra koristníkov a lovcov má iný hodnotový rebríček(tzv.faustovský) než  kultúra pestovateľov  a chovateľov(tzv.apolónovský). Mnohé je však spoločné. Napríklad bytostný vzťah k vlastnému životu, ktorý je určovaný najsilnejším inštinktom živej hmoty – pudom sebazáchovy.

Vzťah k cudziemu životu či životu vôbec však už má v rôznych kultúrach až protichodné prejavy.

Kultúra je spravidla tvorivá, nie ničivá a jej úlohou je pomáhať, nie škodiť vývoju a rozvoju osobnosti. V tomto zmysle sa kultúra vymedzuje nie iba  kladne – voči dobru a správnym aj spoločensky prospešným hodnotám, ale aj záporne – voči tomu ,čo pácha zlo, čo  je neetické, čo neprospieva a priamo škodí normálnemu zdravému prirodzenému vývoju spoločenstva.

Hranicou oddeľujúcou jasne a presne  dobré od zlého, etické od nemorálneho, prospešné od škodlivého… tvorí Tabu.

Aby  spoločenstvom vytvorená kultúra plnila svoju úlohu je nevyhnuté nielen uctievať , ale aj dodržiavať jej zásady, pravidlá, rešpektovať jej hodnoty a podľa ich vzoru aj žiť a konať.

                                                                Slovenská kultúra

Pre Slovákov – ako pre  každý národ – je kultúra najpravdivejším vyjadrením ich duševného sveta a  zároveň nezameniteľným znakom  ich  identity. Podobne ako DNA v genetike. Zároveň je erbovým znakom  ich tvorivosti, ktorá aj v tých najťažších podmienkach národného útlaku pod cudzou nadvládou  vytvorila vlastnú   pôvodnú kultúru a  svojské , neopakovateľné  hodnoty obohacujúce ľudstvo svojim osobitým prínosom. Až natoľko významne, že možno oprávnene použiť označenie -Slováci sú národom  kultúry.

Už  najvýznamnejší  klenot  našej  kultúry – slovenčina, ktorá má najviac spoločných základov slov so všetkými slovanskými jazykmi – je dôkazom citlivej vnímavosti , činorodej tvorivosti  a vytrvalosti  Slovákov pri vytváraní  aj  rozvíjaní, ale aj ochrane  vlastného jazyka. Krása, spevnosť, jasnosť, jadrnosť a pritom zrozumiteľnosť a výrazová bohatosť nášho materinského, literárneho a dnes už aj štátneho jazyka je toho dôkazom.

Všetko ,čo máme a čím sa reprezentujeme , sme vytvorili sami, vlastnými silami a schopnosťami. Aj napriek všetkému a všetkým, ktorí nás síce vyhnali z kráľovských dvorán, ba mnohých aj z vlasti, ale     – nevyhnali nás z vlastnej duše!  Žili a prežili sme čestne –  z vlastnej duchovnej aj hmotnej podstaty, nežiadali sme cudziu zem ani sme neparazitovali na cudzej práci. Sme pôvodným európskym národom a taká je aj slovenská kultúra, ktorá čerpá z pôvodných vlastných zdrojov, vlastných pocitov a prežitých skúseností  obohatených o vplyvy  kultúr národov Európy.

Ako dokazujú naše dejiny, vieme žiť ako kniežatá a králi, ale keď nás život vyzve, vieme rovnako dôstojne a užitočne aj múdro žiť ako pastieri či gazdovia na sedliackych hospodárstvach. Stále pribúdajú nové a nové dôkazy, potvrdzujúce našu starobylosť a historickú aj  kultúrnu významnosť.

Živili a uživili sme nielen seba a svoje deti, uživili sme aj rôznych okupantov parazitujúcich  na našej práci a pritom sme vytvorili pôvodnú ,neopakovateľnú a obdivuhodnú vlastnú kultúru.

A zostali nám sily aj na to, aby sme si – ako jediný národ v Európe! – po vyše tisícich rokoch obnovili vlastný samostatný a zvrchovaný štát. Aj tento ojedinelý tvorivý čin – pritom uskutočnený kultúrnym a ústavným spôsobom – je dôkazom mimoriadnych tvorivých schopností slovenského národa, ale aj jeho kultúrnosti, ktorý by mal byť motiváciou, aby sme v takýchto činoch pokračovali aj v budúcnosti. 

                                                     Jedinečnosti  slovenskej  kultúry

Základom slovenskej  národnej  kultúry je ľudová kultúra. Tá je  pôvodným, vo svojej podstate najčistejším, najúprimnejším a najspontánnejším  a prakticky nevyčerpateľným zdrojom  umeleckej tvorivosti Slovákov.

Slovenčina je  základným znakom  našej totožnosti- identity a má pre Slovákov určujúci, bytostný a osudový význam. Nielenže nám dala národné meno a určenie – Slováci, národ slova –, ale práve ňou sa začali všetky významné etapy nášho národného vývoja a  preto pre nás má aj  kľúčový dejinotvorný  význam.

Slovenský kráľ Rastic – Rastislav, tvorca prvej koncepcie nášho národného štátu,  to pochopil prvý a žiadal od Michala III. – cisára najvýznamnejšej a najkultúrnejšej  vtedajšej  európskej veľmoci Byzantskej ríše  vzdelancov, aby pre slovenčinu vytvorili písmená ako abecedu. Vytvoril ju  profesor  konštantínopolskej  Akadémie Konštantín.  Týmto činom  slovenský jazyk – jazyk našich priamych predkov Slovenov – sa  popri gréčtine, hebrejčine a latinčine -stal už v 9 . storočí  jedným zo štyroch literárnych a liturgických  kultúrnych jazykov vtedajšej Európy!

Uctievanie  kultu slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov   s  úlohou  zjednocovať slovenský národ pokračovalo v úsilí  generácií  bernolákovcov aj štúrovcov a túto štafetu zápasu „Za tú našu slovenčinu!“ prevzala generácia hlinkovcov spolu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

V tejto tradícii úcty k slovenčine a v  presadzovaní jej zaslúžene dôstojného miesta v živote slovenskej spoločnosti  pokračovala aj naša generácia, ktorej zápas o zavŕšenie národnej emancipácie Slovákov  sa tiež začal zápasom o slovenčinu ako štátny jazyk SR-  bez výnimky.

Tieto skutočnosti jednoznačne dokazujú, že slovenčina je najvýznamnejšou kultúrnou, ale aj dejinotvornou hodnotou slovenského národa a zaslúži si mimoriadnu ochranu a všestrannú  starostlivosť, aby mohla plniť svoju  integrujúcu úlohu v slovenskej spoločnosti aj v budúcnosti.

So slovenčinou bezprostredne súvisí aj  naša  slovesnosť a literatúra, ktorej  vrcholné diela  sú zaraďované medzi svetové klenoty umeleckej tvorby.(Proglas,J.Hollý,J.Kráľ,A.Sládkovič, P.O.Hviezdoslav,M.Kukučín, F.Hečko,M.Urban J.C-Hronský,M.Rúfus…)

Melodickým a textovým  bohatstvom doslova unikátna je slovenská ľudová pieseň, ktorú  vysoko hodnotili , ale sa ňou aj inšpirovali  hudobní velikáni svetového významu.(L.van Beethoven, F.List, B.Bartók)

Tvarové aj farebné bohatstvo slovenských  krojov snáď nemá obdobu nikde na svete a dokazuje mimoriadne  bohaté estetické cítenie slovenských žien a ich záľubu v kráse.

Slovenská ľudová architektúra aj urbanizmus sídel sú dôkazom úcty ku krajine a nevšedného spojenia estetickosti s účelnosťou, ktoré je vzorom aj pre profesionálnych architektov.

image_printTlačiť článok
Predchádzajúci článokVLASTENECTVO AKO PRIRODZENÝ VZŤAH
Ďalší článokKultúrna doktrína SR

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň