Kultúra je spoločenský jav, ktorým sa ľudia odlišujú od všetkých ostatných tvorov prírody a aj ich spoločenstvá medzi sebou navzájom.
Vytváranie pôvodných kultúr je výsadou národných spoločenstiev a zároveň dôkazom ich tvorivosti a vyspelosti.
Kultúra je prejavom uvedomelej úcty spoločenstva k súboru hodnôt, ktoré tvoria jeho duchovnú podstatu a pomáhajú mu nielen žiť, ale aj napĺňajú jeho život zmyslom a dávajú ľuďom motiváciu tvoriť a vyvíjať sa v zmysle uctievaných ideálov k vytýčeným cieľom.
Kultúra máva spravidla výsostne etický základ a je kultivačným prostriedkom pri humanizácii ľudstva. Dokáže kultivovať aj prostredie, ak neškodí jeho prirodzenému vývoju a rešpektuj dané prírodné zákony a zákonitosti.
Zmyslom kultúrneho vývoja je zdokonaľovanie sa vedúce k spoločnosťou vytýčeným ideálom dokonalosti.
Kultúra je najintímnejším prejavom ľudskej podstaty a preto najvernejšie vyjadruje osobnosť aj osobitosť jej tvorcov, ich mentalitu a spôsob života.
Preto kultúra koristníkov a lovcov má iný hodnotový rebríček(tzv.faustovský) než kultúra pestovateľov a chovateľov(tzv.apolónovský). Mnohé je však spoločné. Napríklad bytostný vzťah k vlastnému životu, ktorý je určovaný najsilnejším inštinktom živej hmoty – pudom sebazáchovy.
Vzťah k cudziemu životu či životu vôbec však už má v rôznych kultúrach až protichodné prejavy.
Kultúra je spravidla tvorivá, nie ničivá a jej úlohou je pomáhať, nie škodiť vývoju a rozvoju osobnosti. V tomto zmysle sa kultúra vymedzuje nie iba kladne – voči dobru a správnym aj spoločensky prospešným hodnotám, ale aj záporne – voči tomu ,čo pácha zlo, čo je neetické, čo neprospieva a priamo škodí normálnemu zdravému prirodzenému vývoju spoločenstva.
Hranicou oddeľujúcou jasne a presne dobré od zlého, etické od nemorálneho, prospešné od škodlivého… tvorí Tabu.
Aby spoločenstvom
vytvorená kultúra plnila svoju úlohu je nevyhnuté nielen uctievať , ale aj dodržiavať
jej zásady, pravidlá, rešpektovať jej hodnoty a podľa ich vzoru aj
žiť a konať.
Slovenská kultúra
Pre Slovákov – ako pre každý národ – je kultúra najpravdivejším vyjadrením ich duševného sveta a zároveň nezameniteľným znakom ich identity. Podobne ako DNA v genetike. Zároveň je erbovým znakom ich tvorivosti, ktorá aj v tých najťažších podmienkach národného útlaku pod cudzou nadvládou vytvorila vlastnú pôvodnú kultúru a svojské , neopakovateľné hodnoty obohacujúce ľudstvo svojim osobitým prínosom. Až natoľko významne, že možno oprávnene použiť označenie -Slováci sú národom kultúry.
Už najvýznamnejší klenot našej kultúry – slovenčina, ktorá má najviac spoločných základov slov so všetkými slovanskými jazykmi – je dôkazom citlivej vnímavosti , činorodej tvorivosti a vytrvalosti Slovákov pri vytváraní aj rozvíjaní, ale aj ochrane vlastného jazyka. Krása, spevnosť, jasnosť, jadrnosť a pritom zrozumiteľnosť a výrazová bohatosť nášho materinského, literárneho a dnes už aj štátneho jazyka je toho dôkazom.
Všetko ,čo máme a čím sa reprezentujeme , sme vytvorili sami, vlastnými silami a schopnosťami. Aj napriek všetkému a všetkým, ktorí nás síce vyhnali z kráľovských dvorán, ba mnohých aj z vlasti, ale – nevyhnali nás z vlastnej duše! Žili a prežili sme čestne – z vlastnej duchovnej aj hmotnej podstaty, nežiadali sme cudziu zem ani sme neparazitovali na cudzej práci. Sme pôvodným európskym národom a taká je aj slovenská kultúra, ktorá čerpá z pôvodných vlastných zdrojov, vlastných pocitov a prežitých skúseností obohatených o vplyvy kultúr národov Európy.
Ako dokazujú naše dejiny, vieme žiť ako kniežatá a králi, ale keď nás život vyzve, vieme rovnako dôstojne a užitočne aj múdro žiť ako pastieri či gazdovia na sedliackych hospodárstvach. Stále pribúdajú nové a nové dôkazy, potvrdzujúce našu starobylosť a historickú aj kultúrnu významnosť.
Živili a uživili sme nielen seba a svoje deti, uživili sme aj rôznych okupantov parazitujúcich na našej práci a pritom sme vytvorili pôvodnú ,neopakovateľnú a obdivuhodnú vlastnú kultúru.
A zostali nám sily aj na to, aby sme si – ako jediný národ v Európe! – po vyše tisícich rokoch obnovili vlastný samostatný a zvrchovaný štát. Aj tento ojedinelý tvorivý čin – pritom uskutočnený kultúrnym a ústavným spôsobom – je dôkazom mimoriadnych tvorivých schopností slovenského národa, ale aj jeho kultúrnosti, ktorý by mal byť motiváciou, aby sme v takýchto činoch pokračovali aj v budúcnosti.
Jedinečnosti slovenskej kultúry
Základom slovenskej národnej kultúry je ľudová kultúra. Tá je pôvodným, vo svojej podstate najčistejším, najúprimnejším a najspontánnejším a prakticky nevyčerpateľným zdrojom umeleckej tvorivosti Slovákov.
Slovenčina je základným znakom našej totožnosti- identity a má pre Slovákov určujúci, bytostný a osudový význam. Nielenže nám dala národné meno a určenie – Slováci, národ slova –, ale práve ňou sa začali všetky významné etapy nášho národného vývoja a preto pre nás má aj kľúčový dejinotvorný význam.
Slovenský kráľ Rastic – Rastislav, tvorca prvej koncepcie nášho národného štátu, to pochopil prvý a žiadal od Michala III. – cisára najvýznamnejšej a najkultúrnejšej vtedajšej európskej veľmoci Byzantskej ríše vzdelancov, aby pre slovenčinu vytvorili písmená ako abecedu. Vytvoril ju profesor konštantínopolskej Akadémie Konštantín. Týmto činom slovenský jazyk – jazyk našich priamych predkov Slovenov – sa popri gréčtine, hebrejčine a latinčine -stal už v 9 . storočí jedným zo štyroch literárnych a liturgických kultúrnych jazykov vtedajšej Európy!
Uctievanie kultu slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov s úlohou zjednocovať slovenský národ pokračovalo v úsilí generácií bernolákovcov aj štúrovcov a túto štafetu zápasu „Za tú našu slovenčinu!“ prevzala generácia hlinkovcov spolu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí.
V tejto tradícii úcty k slovenčine a v presadzovaní jej zaslúžene dôstojného miesta v živote slovenskej spoločnosti pokračovala aj naša generácia, ktorej zápas o zavŕšenie národnej emancipácie Slovákov sa tiež začal zápasom o slovenčinu ako štátny jazyk SR- bez výnimky.
Tieto skutočnosti jednoznačne dokazujú, že slovenčina je najvýznamnejšou kultúrnou, ale aj dejinotvornou hodnotou slovenského národa a zaslúži si mimoriadnu ochranu a všestrannú starostlivosť, aby mohla plniť svoju integrujúcu úlohu v slovenskej spoločnosti aj v budúcnosti.
So slovenčinou bezprostredne súvisí aj naša slovesnosť a literatúra, ktorej vrcholné diela sú zaraďované medzi svetové klenoty umeleckej tvorby.(Proglas,J.Hollý,J.Kráľ,A.Sládkovič, P.O.Hviezdoslav,M.Kukučín, F.Hečko,M.Urban J.C-Hronský,M.Rúfus…)
Melodickým a textovým bohatstvom doslova unikátna je slovenská ľudová pieseň, ktorú vysoko hodnotili , ale sa ňou aj inšpirovali hudobní velikáni svetového významu.(L.van Beethoven, F.List, B.Bartók)
Tvarové aj farebné bohatstvo slovenských krojov snáď nemá obdobu nikde na svete a dokazuje mimoriadne bohaté estetické cítenie slovenských žien a ich záľubu v kráse.
Slovenská ľudová architektúra aj urbanizmus sídel sú dôkazom úcty ku krajine a nevšedného spojenia estetickosti s účelnosťou, ktoré je vzorom aj pre profesionálnych architektov.
