nedeľa, 3 júla, 2022
spot_img
ÚvodBásneMajster Štefan z Oravy

Majster Štefan z Oravy

(modlidba za rezbára)

Požehnaj – Bože, jeho útle kroky
na ceste hore, k Tvojmu stolu
prejav mu gestom tvorcu
Svoju dobrú vôľu

a zhobľuj hrboľaté hory

- Podporte nás -

pre koniec pútnika, ktorý

–          ako na počiatku Ty

do prázdna a samoty

si vdýchol dušu hline

on – akoby bol pri tom

tak zasvätene, vášnivo a s citom

navracal život odťatému drevu

*

Svoju tvár slnkom – Bože, ozdob

do úsmevu

a prepáč odfrknutej sline

jeho bezmocného hnevu

–          keď klial

keď ponížený v prachu

sotený na kolená

Ťa vzýval tak, že

–          bohoval…!

*

Odpusť mu, trúfalcovi

netesanú vieru

že všetko, čo vie

–          aj smie

tak ako veľkoryso

odpúšťaš tmu noci

a svetlom žehnáš svitanie

*

Človečiu zvrhlú vieru

ktorá závisť jatrí

že každému, čo má

len jemu všetko patrí

dovoľ nám všetkým –  Bože, zabudnúť!

Veď na najstrmšiu púť

už bez vody a bez chleba

nám žiadnu príťaž

–          netreba…

*

Tak, ako na pastiera dobrého
Tak jeho nádej hľadí na Teba

*

Štedro ho – Bože, odmeň
krásami svojho stola

nech v šťastí s Tebou pochopí

načo tá bieda s psotou bola

tá bolesť, lopota a drina…

*

Zmiluj sa – Bože, nad ním
priviň si nájdeného syna

čo sa Ti vrátil čistý

ako išiel do sveta

Napoj ho čistou pravdou vína

je hladný po láske

a je mu v našom svete

– zima…

Keď zavládne mier
a vášne krotko
vkĺznu do pokoja
už na veky buď

– vôľa iba Tvoja…

*

Kým rezbár žil

kým vládol svojim rukám

pripodobňoval Ťa

–          najlepšie ako vedel

ku svojim vlastným mukám

V náručí matky, v kolíske

aj na kríži

rezal Ťa pílkou, dlátom, nožom…

–          sekerou Ťa ťal!

Kresal Ťa, vŕtal, klincoval
aj križoval…

Netreba k hviezdam

chodiť pre odpoveď

to bola

–          jeho najsvätejšia spoveď

*

Srdce mal ako lesné vtáča

veselé, ale plaché – tiché

odpusti – Bože, jeho skromnej pýche

že rozdal viac, než si mu dal…

Dosť bol svet k nemu drzý

tak sa smial

najviac cez vlastné slzy

keď sa žobrákom  prezýval

*

S rukami v prosbe, tvárou do neba

teraz, keď rozdal hline drobné kosti

v hĺbke, kde končí každé hranie

až na dne trpezlivosti

čaká na Tvoje zmilovanie…

Vie dobre – aj bez jeho očí

Tvoj svet sa bude ďalej točiť

len bude menej tepla – bez neho…

*

Tak, ako na pastiera dobrého
Tak jeho nádej hľadí na Teba

*

Štedro ho – Bože, odmeň
krásami svojho stola

nech v šťastí s Tebou pochopí

načo tá bieda s psotou bola

tá bolesť, lopota a drina…

*

Zmiluj sa – Bože, nad ním
priviň si nájdeného syna

čo sa Ti vrátil čistý

ako išiel do sveta

Napoj ho čistou pravdou vína

je hladný po láske

a je mu v našom svete

– zima…

Viliam Hornáček 22. 12. 2001

image_printTlačiť článok
Predchádzajúci článokZbratanie
Ďalší článokDo boja

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň