(rok 2002 – rok národného zmierenia)
Keď oči zastrie krv
všetci sme rovnako slepí
a rozum takmer nemá ceny
keď po lúpení
nastala deľba, rátanie
aj havran havranovi
– zhavranie…
*
Zmierenie nenávisti
jar plná kvetov
– po zime
kým nádej do tmy neuletí
musí prísť skôr
než nad hrobami detí…!
*
Dosť bolo rozsievania smrti
život nás volá
- k hostine!
Dosť bratskej krvi
tieklo potokami
nech iskrí radosť
pri víne
v ktorom je
múdrosť pravdy ukrytá
a pokrm lásky
jedzme spolu
– do sýta!
*
Nech ruka pustí meč
a zdvihne pohár
na znak zmierenia
nech opäť zaznie prívetivá reč
nech zvony mieru zazvonia
dobrý chýr a zvesť
že nad zlobami vedno zvíťazili
– priateľstvo a česť!
*
Brat bratovi je znova bratom
úprimnú ruku podáva
kým rana spoločná
z oboch strán trpko boľavá
sa zrastá úctou
k spoločnému dielu
veď patrí jednej duši
a spoločnému telu…
Viliam Hornáček Bratislava 26. 12.2001