„My píšeme a písať máme, aby sme to, čo v nás dobrého sa skrýva, vonká vydali a aby sme ľud náš ďalej v ľudskosti potisli! Život každého národa stojí mnoho, veľmi mnoho obetí, a to všelijakých, my sami teda nič obetovať, nič pre dobré ľudu nášho a na oltár ľudstva so strany našej nič položiť nechceme?“
“Tak by sme v skutku neboli hodní života a nemohli by sme sa k nemu ani preberať, i keby sme nechceli obetovať, nechceli by sme ani žiť a ak vskutku nechceme obete dávať, nechcime ani žiť a nehovorme ani o živote národnom. Bez obetí, bez činov sú naše reči daromné bubliny, smradľavé, pod zásterou národnou ukryté osobnosti.“
“Lež keď my s ľudom naším úprimne myslieť budeme, keď všetko možné urobíme, pozná nás ľud náš, uvidí, kto sme, i tak vrúcne nás objíme, ako sme my ho vrúcne objali. Uvidí, že jemu žijeme a že jeho život, jeho dobré zo všetkých síl napomáhame, a vidiac toto, dá nám on hocako ťažko sobrané prostriedky ku ďalšej našej práci, a my zaiste s dielami a prácami našimi od skazy bezpeční budeme, a nielen to, ale budeme môcť čím diaľ práce naše rozširovať a zdokonaľovať.“
Ľudovít Velislav Štúr – Reči a state