Po kocúrovi nad Dunajom pribudlo námestie tatíčka Masaryka. Pomenovanie priestranstva pred Slovenským národným múzeom v Bratislave na Námestie T. G. Masaryka vyvolalo rozpačité reakcie. Iniciátorom myšlienky bol poslanec NR SR za SaS Štefan Osuský. Porozumenie pre svoj nápad našiel u starostky Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej, s ktorou ho spája Občianska konzervatívna strana (OKS). Štefan Osuský podobne ako ďalšie tváre OKS sú si vedomé, že so svojou stranou sú nezvoliteľné, preto si hľadajú strany výťahové. Osuský v roku 1998 kandidoval do NR SR za SDK, v roku 2010 za Most ‒ Híd a v roku 2016 za SaS. Konzervatívec Osuský sa v roku 2012 stal členom liberálnej SaS. Starostka Z. Aufrichtová kandidovala za širokospektrálnu koalíciu (SaS, OĽaNO, KDH, Sme rodina, OKS, NOVA, Zmena zdola), no pri každej príležitosti zdôrazňuje, že je z OKS. Dokonca aj na pietnom akte za obete komunizmu. Čo ich spája? Jednoznačne idea čechoslovakizmu. Ak ešte niekto pochybuje o tom, že internetový denník postoj.sk je národný a kresťanský, dôkaz o svojej orientácii prináša aj článkom k téme Masarykovho námestia. Hneď na začiatku sa autor pustil do kritiky Matice, ktorá vo svojom vyhlásení odmietla pomenovanie časti Vajanského nábrežia na Námestie T. G. Masaryka. Autor článku nepresvedčivo obchádza tému a napokon ako dôvod na zmenu názvu uvedie, že „socha prezidenta tu stojí od roku 2010“. Takže jednu stupídnosť podporuje ďalšou.
■ ODPOR HISTORIKOV
V predvečer aktu pomenovania časti dunajského nábrežia sa pod list slovenskej verejnosti podpísali viacerí slovenskí historici, medzi nimi Ján Bobák, Pavol Demjanič, Martin Homza, Emília Hrabovec, Anton Hrnko, Peter Mulík, Martin Lacko, Ivan Mrva a ďalší. „Za Masarykovho prezidentovania s jeho plným vedomím a podporou bol nastolený tvrdý centralizmus, zavládla cenzúra, slovenskí autonomisti boli prenasledovaní a väznení… Z prostriedkov Kancelárie prezidenta republiky vynakladal Masaryk veľké finančné čiastky na podporu zahraničnej propagandy a vedeckých diel v zahraničí, ktoré popierali existenciu slovenského národa a hanobili slovenské národné snaženia a ich reprezentantov… Masaryk bol otvoreným odporcom Katolíckej cirkvi i tradičného konzervatívneho slovenského evanjelictva… Svetozár Hurban Vajanský bol ostrým kritikom politiky Tomáša G. Masaryka a jeho protislovenskej ideológie čechoslovakizmu…“ To je len zopár fragmentov z listu historikov slovenskej verejnosti.
■ ČERVY V SYRE
Azda netreba príliš zdôrazňovať, že pokračovatelia ideológie čechoslovakizmu prežívajú ako paraziti v našom politickom a verejnom priestore dodnes ako červy v syre. V uliciach Bratislavy nájdeme plagát pozývajúci na výstavu 100 rokov československého lodiarstva! Historička Emília Hrabovec upozorňuje aj na ďalšiu anomáliu: „To isté je, keď oslavujeme storočnicu Univerzity Komenského, ktorá vznikla ako Československá štátna univerzita v lete 1919…“ a ktorá bola podľa nej „onedlho v zmysle československej ideológie a systematického počešťovania budúcich generácií premenovaná na Univerzitu Komenského.“ Ďalej uvádza, že „sme jediným národom na svete (!), ktorý má prvú akademickú inštitúciu v štáte, sídliacu v hlavnom meste, pomenovanú nielen po cudzincovi a príslušníkovi náboženského spoločenstva, aké medzi Slovákmi nemá veriacich, ale aj po človeku, ktorý náš národ podľa dochovaných historických prameňov chcel programovo odstrániť z rodiny národov“. Takže máme svoj štát, ale vládnu nám čechoslovakisti.
Publikujeme aj vyjadrenie Matice slovenskej k uvedenej téme:
Každý vyspelý národ si váži odkaz a obetavú prácu svojich národných osobností. Je dobré, že symboly slovenských národných dejín sú reprezentované aj v hlavnom meste Slovenska, hoci ich nie je veľa. Minulý rok pridala Matica slovenská bustu prvého slovenského bratislavského župana Samuela Zocha na budovu Župného domu. Preto považujeme za veľmi necitlivé k osobnosti Svetozára Hurbana Vajanského, že časť nábrežia pomenovaná po ňom bola premenovaná na námestie po T. G. Masarykovi, čo je paradoxné vzhľadom na vzťahy Vajanského s Masarykom, keďže medzi nimi prebiehala vzájomná, nepretržitá kritika predovšetkým v otázke nastupujúcej ideológie čechoslovakizmu.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Masaryk nikdy neuznal existenciu svojbytného slovenského národa. Pittsburskú dohodu, ktorá zaručovala Slovákom autonómne postavenie v budúcom česko-slovenskom štáte a ktorú sám dvakrát podpísal, nedodržal. Matica slovenská uznáva prínos prvého Československa pre oslobodenie Slovákov a v roku 2018 si tento míľnik pripomínala na svojich podujatiach. Treba však zároveň povedať, že Masaryk presadzoval krajný čechoslovakizmus a centralizmus.
Podobná situácia pretrváva v Štúrove od roku 2015 v súvislosti s bustou Ľudovíta Štúra. Aj po jej odhalení v máji tohto roku pokračujú útoky na budovu Matice slovenskej a zastrašovanie štúrovských matičiarov. V deň výročia Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 2019 neznámy páchateľ ukradol zástavu Slovenskej republiky z matičnej budovy a poškodil držiak na zástavy.
Obe aktuálne situácie sú pre Slovákov a Slovenky upozornením, ako niektoré skupiny v spoločnosti pristupujú k slovenským národným symbolom, dejinám a osobnostiam. To môže postupne viesť k oslabeniu slovenskej identity, kolektívnej historickej pamäte a prirodzenej hrdosti na Slovensko a jeho dejiny najmä v deťoch a mladej generácii.
článok je prebratý zo Slovenských národných novín: http://snn.sk/news/mame-svoj-stat-ale-vladnu-cechoslovakisti/
