Vážený pán minister Jaroslav Naď,
hodnotenie COVID-19 sa musí oprieť o hlboké vedecké poznatky. Vláda hovorí iba o mediáne.
Dobre nerozumiem tomu, prečo by sa nedali konštruovať takéto tabuľky:
(Kde tri čísla sú: počet obyvateľov/počet pozitívnych/počet úmrtí)
a to hneď po skončení testovania. V matematickej štatistike je to známa tabuľka analýzy variancie. Občania sú triedení podľa 2 kritérií – lokalita a vek. Jedno kritérium je kvalitatívne (lokalita) a jedno kvantitatívne (vek). Aby sme získali vedecký poznatok, musíme použiť matematicko-štatistickú metódu analýza variancie. Veda pozná triedenie podľa 2 faktorov bez interakcií, triedenie podľa 2 kritérií s interakciou, či triedenie podľa mnohých faktorov. Údaje sa potom vyhodnocujú príslušnou analýzou variancie. F-test umožní rozhodnúť, ktorý z faktorov sa presadil, lokalita či vek. Kvalitatívny faktor lokalita môžeme definovať podľa rôzneho stupňa agregácie, napr.:
… atď.
Máme oveľa hlbší prehľad a nemusíme kresliť okresy a kraje červene, kde tá farba je málo informatívna. Aj inak, vláda od nás od marca stále nie čo požaduje a vyžaduje, straší nás, vyhráža sa, nadáva nám. Hlavne predseda, Iba nedáva riešenia, ktoré ponúka veda. Až ma z toho, trochu eufemisticky, hanba fackuje. Avšak hlavne vláda nevie, čo má robiť s ekonomikou. Tá červená farba môže na ľudí pôsobiť ako červené súkno toreadora.
Pán minister, ale veda predovšetkým pozná aj teóriu plánovanie pokusov, ktorá pomáha predovšetkým tomu, aby vedec získal čo najlepšie výsledky a čo najviac možných informácií. Preto si vedec experiment náležite naplánuje pred jeho realizáciou. Vláda nikde neuviedla ako prebehol proces naplánovania celoplošného pokusu zistenia počtu pozitívnych na COVID – 19 ale aj cieľ (ciele) tejto akcie. Totiž jeden občan môže byť diabetik, druhý môže mať vysoký krvný tlak, tretí cholesterol a tak zmiešanie ľudí s týmito znakmi do jedného súboru neposkytne vedecky požadovanú odpoveď na problém choroby COVID-19. Analýzu variancie používajú prírodovedci, poľnohospodárke vedy, chemici, ekonómovia aj iné spoločenské vedy. Domnievam sa, že vláda mala naplánovať zámerný stratifikovaný náhodný výber, pričom stráta mohli mať rôzny počet pozorovaní. Mohli byť menšie finančné náklady, materiálne náklady a aj úspory ľudských zdrojov. Iba lekárske vedy môžu efektívne zasiahnuť do boja s koronavírusom, ale to si žiada ozaj použiť vedecké metódy konštatovania stavu zdravia, diagnózu človeka a nie zbŕkle rozhodnutia politikov. Aj pri voľbe krásky potrebujete nielen výšku modelky, napr. 172 cm ale aj miery 90-60-90, lebo ak modelka s výškou 172 cm má miery 60-60-120, biológia čosi urobila, hoc súčet tých mier v oboch prípadoch je 240 cm.
Pán minister, ľudia na Slovensku sú vzdelaní a kultúrni. Máme viacero vynikajúcich vedcov a ľudia nie sú ovce. Rešpektujme to a konajme ako inteligentné bytosti. Obrazne povedané, zabudli sme na homíliu lekárskych vied, výklad ich textov.
Pán minister, moje tvrdenia sa opierajú o moje dve diela: J. Husár Fortran pre výskumných pracovníkov v poľnohospodárstve, Bratislava 1975 a dielo J- Husár – T. Miština Vybrané štatistické metódy pre vyhodnocovanie pokusov, Bratislava 1980. Napísať ich bola veľká námaha.
S pozdravom
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Bratislava 8/11/2020