Vaša excelencia, vážený pán arcibiskup,
obraciam sa na Vás ako štatutárny zástupca občianskeho združenia Inštitút pre humanitnú formáciu vo veci porušenia mravoučnej doktríny Katolíckej cirkvi v mesačníku Cesta č.6/2020, ktorý vydáva Gréckokatolícka charita Prešov. Tiráž uvádza, že je to charitný, pouličný, duchovný a odborný časopis a vychádza s podporou Konferencie biskupov Slovenska. Má aj cirkevné schválenie: Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta 2004. Cenzorom v oblasti vierouky a mravouky je prof. ThDr. Marek Petro, PhD.
Tento časopis som si pravidelne kupoval nielen ako podporu tých, ktorí prechádzajú tvrdšími životnými skúškami a sú odkázaní na pomoc charity, ale aj pre mnohé podnetné príspevky. V najnovšom čísle ma, podobne ako mnohých súdnych čitateľov, šokoval obsiahly rozhovor šéfredaktorky Mgr. Denisy Považanovej s Mgr. Martinom Poliačikom o kritickom myslení s príznačným titulkom „Myslím, teda som“ (s. 4 – 7).
Pozrime sa, kto je tento súčasný slovenský mentor a „mudrc“, ktorý sa zrejme so šéfredaktorkou Cesty spoliehajú na to, že masa nevedomých má krátku pamäť.
Martin Poliačik je predstaviteľom extrémneho liberalizmu na Slovensku. Je to práve on, kto sa verejne pochválil užívaním psychotropných látok: a dokonca poúčal, že čistý heroín je lepší než miešaný:
https://dennikn.sk/936026/zo-sas-odchadza-dalsi-poslanec-martin-poliacik/
https://domov.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html
https://domov.sme.sk/c/6514426/drogova-spoved-poslanca-poliacika-politikov-drazdi.html
Ako poslanec NR SR sa výrazne angažoval za dekrimininalizáciu drog: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/459822-nezaradeny-poslanec-martin-poliacik-predlozil-narodnej-rade-ciastocna-dekriminalizacia-drog/
Týmto sa stal pionierom parlamentu v tomto úsilí. Rovnako Poliačik vo svojej blasfémii zašiel až tak ďaleko, že podľa neho by aj Kristus zahlasoval za registrované partnerstvá homosexuálov:
https://www.aktuality.sk/clanok/184805/poliacik-navrhneme-zivotne-partnerstva-pre-homosexualov/
https://www.ta3.com/clanok/1008592/poliacik-kristus-by-hlasoval-za-registrovane-partnerstva.html
Periodiká Sme a Denník N, podobne ako aj tzv. bulvárne média disponujú mnohými dostupnými informáciami o jeho agende. Internet je preplnený informáciami o jeho politickom úsilí, no napriek tomu som tu uviedol pre vecnosť niektoré z webových odkazov.
V roku 2020 (ako odídenec z viacerých politických subjektov) neúspešne kandidoval za doteraz najmilitantnejšie liberalistické zoskupenie PS/Spolu, z ktorého, žiaľ vzišla aj súčasná hlava našej republiky.
Najprv sa pozrime sa, vážený pán arcibiskup, čo hovorí platné učenie Cirkvi o témach, ktoré sú súčasťou agendy „kritického mysliteľa“ Poliačika.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi ohľadom drog, na základe 5. božieho príkazu „Nezabiješ“ píše v čl. 2291: „Užívanie drog veľmi vážne poškodzuje zdravie a ľudský život. Okrem prísne terapeutických indikácii je ťažkým previnením. Tajná výroba drog a obchod s nimi sú pohoršlivé činnosti. Sú priamou spoluprácou s praktikami, ktoré závažne protirečia morálnemu zákonu, lebo k nim podnecujú.“ Ak Katechizmus aj v čl. 2211 učí, že politické spoločenstvo má povinnosť pomáhať rodine a zabezpečovať ju tým, že ju chráni pred nebezpečenstvami, ako sú o. i. aj drogy, tým skôr má konať Cirkev vo svojej katechetickej činnosti, medzi ktoré patrí aj cenzorsky schválený diecézny časopis. Avšak v prípade Cesty to neplatí.
Čo sa týka ďalšieho excesu Martina Poliačika, tým je jeho verejné propagovanie ideológie homosexualizmu, jednak imitovaním a zosmiešňovaním manželstva tzv. registrovanými partnerstvami a tiež adopciou detí týmito osobami. Tak aj tu Katechizmus má striktné vyjadrenie. V čl. 2347 čítame: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, že homosexuálne vzťahy sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú totiž proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“
To, že Martin Poliačik je v rozhovore prezentovaný ako učiteľ argumentácie a kritického myslenia v zmysle Decsartovského postoja „Myslím, teda som – Cogito ergo sum“, nie je náhodné. Podľa mnohých filozofov a teológov západnej aj východnej kresťanskej proveniencie, z ktorých si dovolím spomenúť mená ako Jacques Maritain, Joseph Ratzinger, Emmanuel Mounier, Józef Bocheńsky, Romano Guardini, Gisbert Greshake, Nikolaj Berďajev, Pavel Florenskij, Lev Šestov, ale aj Ladislav Hanus, súčasní autori Pavol Mačala, Zdeněk Kratochvíl, či evanjelik Jürgen Moltmann, je práve René Descartes autorom defektného konceptu redukovania človeka len na chladné ratio – rozum odtrhnutý od živej reality. Karteziánske oddelenie subjektu – poznávajúceho „ja“ (res cogitans) – od objektu (res extensa) a s ním zvecnenie prírody, kozmu a nakoniec aj človeka, dobre vidno v XX. storočí – v dobe priemyselného likvidovania blížneho a neskoršie v kultúre smrti. Týmto pojmom Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae výstižne pranieroval hedonistický egoizmus, krajný individualizmus a morálny relativizmus liberalizmu. Nečudo, že Pavel Florenskij túto mentalitu racionalizmu v diele Stĺp a opora pravdy precizoval ako tú, ktorá aj z človeka činí vec (res), nástroj. Martin Poliačik svojim verejným úsilím je typickým reprezentantom tejto karteziánskej mentality a úspešne vykonal prielom do sféry svetonázorového protivníka.
Kto mu otvoril pomyslené hradby zvnútra? Ako sa mohol tento príslušník extrémneho liberalizmu dostať na stránky diecézneho charitného časopisu? Jestvujú v zásade dve možnosti. Prvou je nevedomosť šéfredaktorky a cenzora. Tento dôvod, pri ich politicko-kultúrnom prehľade a povinných vedomostiach z katolíckej vierouky a mravouky je vylúčený. Nikto z tak početnej a vzdelanej redakčnej rady si nedokázal spomenúť, kto je Martin Poliačik, aké je jeho politikum?
Druhou je zámer, strategická iniciatíva. Dnes prebieha širokospektrálny atak na základy katolíckej identity tým spôsobom, že viera a mravy sa postupne „riedia“ postupným pridávaním iných nielen nekresťanských, ale aj protikresťansky naladených doktrín do masmediálnych obsahov v typicky náboženských periodikách, televíziách, internete. Je to globálna záležitosť, nakoľko Kristova cirkev je univerzálna a jej hlas sa rozlieha na celej zemi. Je to sofistikovaný, mäkký, nenásilný, plazivý proces infiltrácie antikristovsky naladených obsahov na rozdiel od minulých otvorených útokov na vieru v totalitných systémoch, ako je nacistický, či komunistický socializmus. Tento proces prerieďovania obsahov viery a mravov súvisí s javom „Overtonovo okno“, keď zadávatelia svojich cielených ideí prostredníctvom masmédií skúšajú krok po kroku, ako ďaleko môžu postúpiť vo svojom ťažení, a tak presadiť svoju doktrínu. V našom prípade, zrejme nie redakcia Cesty oslovila tohto mentora Poliačika, ale on sám si v periodiku určil tzv. promo-marketingové podujatie. Nevylučujem ani nátlak, pokyn zvonku.
Nič netušiaci predajcovia na celom Slovensku, ale aj čitatelia po prvotnej pochybnosti, teda asociácii Poliačik – drogy, homolobby, boli použití na aplikáciu protikresťanských téz zákernou stratégiou a v tomto prípade metódami vytvárania väčšinového súhlasu prostredníctvom tzv. agenda setting (nastoľovania témy) a prezentácie zdanlivej autority promo-marketing rozhovorom. Prenikanie agendy homosexualizmu, gender, narkománie, pedofílie je pochopiteľne ťažšie v cirkevných periodikách, ktoré si formálne držia status katolicity, a preto každá prezentácia tohto druhu, hoci aj nepriamo, nie cez tému ale osobu, je úspech. Veď Poliačik v rozhovore nespomína nič zo svojho vyššie uvedeného narkoticko-homosexuálneho politického úsilia, práve naopak prezentuje sa ako osvietenec, mentor, filozof kritického myslenia voči nevedomej mase, ktorá prijíma nekriticky obsahy médií. Akoby to bol iný človek, bez kontinuity s predošlým. Hľa, aký pokus o zmätok. „A nečudo, veď aj satan sa tvári ako anjel svetla“ (2Kor 11, 14). Ak by sme na okamih pripustili, že sa predsa Martin Poliačik mohol medzičasom obrátiť ku Kristovi, konvertovať, podobne ako sv. apoštol Pavol, tak by to iste rád dal na vedomie, podobne ako sv. Pavol, ktorého konverzii spočiatku nedôverovali prenasledovaní kresťania. Platilo by ono radostné: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlo v Pánovi“ (Ef 5,8). Mohlo by sa predísť nedorozumeniu. À propos, slovné spojenie „kritické myslenie“, pokiaľ sa rozvíja len na horizontálnej trajektórii, dôjde k sémantickému kolapsu. Takto strojcovia projektov vyhladzovania blížneho, rovnako ako architekti hromadných politických čistiek, dnes zástancovia slobodnej voľby pohlavia, rozšírovania pohlavnej lásky k deťom, tí všetci kriticky zmýšľajú, všetci rozbíjajú sveta starý základ.
Vážený pán arcibiskup, Dekrét o spoločenských komunikatívnych prostriedkoch II. vatikánskeho koncilu napr. v čl. 13 povzbudzuje, že veriaci majú masmédia používať na apoštolské diela, „predchádzajúc škodlivé iniciatívy, zvlášť v tých krajoch, v ktorých mravno-náboženský vývin si žiada súrnejšie opatrenia“. O to viacej, ak periodikum je diecéznej povahy. Čl. 14 uvedeného dekrétu píše: „Nech sa predovšetkým podporuje dobrá tlač.“ Na tento účel koncil vyzýva, aby sa zriaďovala a rozvíjala kvôli „jasnému kresťanskému duchu“ pod kontrolou cirkevnej vrchnosti „katolícka tlač vo vlastnom zmysle [… ] s tým výslovným úmyslom, aby stvárňovali, utvrdzovali a šírili verejnú mienku v súlade s prirodzeným zákonom a katolíckou náukou a mravnosťou.“
Ako je vidieť nielen z tohto dekrétu, ale predovšetkým zo zmienených článkov Katechizmu, publikovaním rozhovoru s Mgr. Poliačikom v časopise Cesta boli hrubo porušené platné doktríny učiteľského úradu Cirkvi.
Ste diecézny biskup – eparcha, ste prvým a nenahraditeľným strážcom viery (Sk 20,28; 1Pt 5,2) a prostredníctvom cenzora ju máte chrániť v periodikách s príslušným statusom. Moja služba je v tom, že som Vás na to kvalifikovane upozornil. Preto si Vás dovolím požiadať o bezodkladné opatrenia na sanáciu stavu. Navrhujem Vám odvolať šéfredaktorku a zobrať na patričnú zodpovednosť cenzora. Kompetentní pod vedením Mgr. Denisy Považanovej, ak sa nestotožňujú s morálkou Cirkvi a cítia potrebu filantropie, avšak na iných než bohoľudských základoch, môžu hľadať svoje uplatnenie napr. v periodiku NotaBene. Tam pravdepodobne nájdu dosť priestoru na šírenie kresťanstvu neprijateľných téz ako je kultúrny marxizmus Frankfurtskej školy alebo iluminátorské vízie humanity a kritického myslenia…
Druhé ponúkané riešenie je stiahnuť cirkevné schválenie. V tomto prípade by časopis Cesta stratil štatút „diecézny“. Cirkev (jej charita) predsa nemôže vydávať necirkevné, resp. proticirkevné periodikum. Pri zmene statusu Cesty by nastali komplikácie právno-sociálneho charakteru: napr. pod akým menom by na celom Slovensku fungovala sieť predajcov časopisu. Čo s tými, ktorým pouličný predaj pomáhal v núdzi, atď.
Myslím, že v oboch prípadoch je potrebné, aby sa čitateľská verejnosť dozvedela dôvody toho konania. Nie je to žiadna dráma, veď kedysi aj časopis Zrno prišiel o imprimatur a aj naďalej si udržal čitateľskú popularitu napriek tomu, že bol takpovediac vykázaný z kostolov. Z druhej strany poznáme periodiká, stránky, ktoré nemajú oficiálny cirkevný štatút, a publikujú pravoverné cirkevné učenie, bez riedenia, bez kvapiek jedu.
Možno mi namietnete, že dnešná doba je dialogická doba a je potrebné ísť od konfrontácie k dialógu. Zaiste, ale dialóg s tými, ktorí sa prezentujú ako nepriatelia prirodzeného zákona a Desatora nepatrí do portfólia časopisu, ktorý má status diecézny, to je, že zaručuje pravoverný obsah vo viere a morálke. Na debaty s príslušníkmi iných svetonázorov je dosť iných kvalifikovaných platforiem. Nebezpečenstvo od Živej Pravdy abstrahovaného „dialógu“ je varovne popísané na rozhovore pramatky Evy a hada, diabla. Otec lži tu zneužíva sofistikovane partikulárnu pravdu o Božom zákaze, avšak prezentuje ju univerzalisticky (Gn 3, 1 – 6). Ten istý „dialogista“ mieša pravdu o vyhladovaní Božieho Syna s ponukou nasýtiť sa kameňmi premenených na chleby (Mt 4,3 – 4).
Vážený pán arcibiskup, ak slovenský filozof Ladislav Hanus v diele Pokonštantínska cirkev prorocky označil liberalizmus za „najväčší vnútorný rozkladný proces, aký ľudstvo zažilo“, tak politikum diecézneho časopisu Cesta potvrdilo tento obskúrny stav vedomia a spoločnosti. Filozof Nikolaj Berďajev v diele Filozofia nerovnosti považoval liberálov za plytkých, neschopných reflektovať mystérium slobody a v konečnom dôsledku za najmenej potrebnú sortu ľudí na zemi, za ideových parazitov. Realita nástupu liberálnej totality zadosťučiňuje slovám tohto „Sokrata modernej epochy“.
Očakávam od Vás jasné stanovisko v mene Krista, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Pilátom svedectvo (1Tim 6,13). Jeho pravda, ako vieme, nás oslobodzuje (Jn 8,32) a každý, kto je z pravdy, poslúcha Jeho hlas (Jn 18, 37).
Vďaka, že ste venovali čas tomu problému a želám Vám múdrosť a rozhodnosť!
V Sabinove 17.06.2020
PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD., štatutárny zástupca IHF
Kópiu tohto listu posielam: KBS, redakcia Lifenews Slovakia, Magnifikat, Kultúra, Hlavné správy, Parlamentné listy, Združenia slovenskej inteligencie Korene a pod.