Aby sa nám v hlave vytvoril všetkým rovnaký obraz, na objasnenie použijem graf ekonomiky, finančných tokov v ekonomike (pozri obrázok).
Za tento obrázok a za systém národných účtov dostal S. Kuznets, môj učiteľ, Nobelovu cenu. V hornej časti vidieť na ňom prvky ekonomiky: trh faktorov, domácnosti, podniky, trh tovarov a služieb a vládu. Úplne dole je budova predstavujúca finančné trhy a vpravo vidíme mapu sveta. Čitateľ by si ho mal osvojiť, porozumieť mu.
Tento obraz ekonomiky musí mať v hlave každý minister, a predovšetkým predseda vlády. Čitateľ by si mal predovšetkým všimnúť smerovanie tokov C teda výdavkov obyvateľstva na tovary a služby, I výdavky podnikov na investície a G výdavky vlády na nákup tovarov a služieb a nakoniec NX netto export, teda export – import, čo sú zložky HDP. Vidí tam aj tok S (úspory) a T (príjmy vlády z daní). Úspory, ako vidíme, idú na svetové finančné trhy a tok T ide vláde. Naše vlády po roku 1989 vykazujú iba deficit rozpočtu číže (T – G), ale, čo je bolestivé, po roku 1989 máme aj deficit NX, čiže dovoz je väčší ako vývoz. S našimi úsporami, ako z grafu vidíme, sa obchoduje na finančných trhoch. Ale predovšetkým, ešte v roku 1993 Starší ekonomickí poradcovia EHK (bol som na zasadnutí) odporučili, aby vlády pri deficite rozpočtu vždy určili, či sa uhradí z domácich a či zo zahraničných zdrojov. Naša vláda to nikdy neuviedla, ale sa jednoducho vždy obrátila na finančné trhy, čiže využívala tok pôžička vlády (govt. borrowing). Od marca vláda nerobí nič iné ako iba pomáha ako drobným podnikateľom tak, bohužiaľ, aj súkromným veľkopodnikateľom, ba aj zahraničnému súkromnému sektoru. Čiže logicky opäť bude rásť rozdiel (T – G). Kto to bude v budúcnosti splácať? Naši potomkovia.
Ak si čitateľ všimne budovu finančných trhov, zistí, že je tam tok pôžička podnikom (firm,s borrowing). To je vo svete samozrejmosť, že súkromný podnikateľ sa obráti na finančné trhy. Dovolím si čitateľa o tom presvedčiť cez podnikateľa a prezidenta D. Trumpa. David Enrich nedávno vydal dielo Dark Towers. Autor v nej píše: „Deutsche Bank si s D. Trumpom vybudovala čulé vzťahy v 90. rokoch minulého storočia. Spravovala mu majetok a financovala výstavby kasín, golfových rezortov i mrakodrapov. A to v čase, keď mal do väčšiny „bežných“ finančných inštitúcií zatvorené dvere“. Ba nemôžem neuviesť ešte jeden citát: „ Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa J. Kushnera ju požiadal o ďalší úver 48 miliónov dolárov“. David Enrich opisuje chaos v obrovskej inštitúcii, v ktorej manažéri často nevedeli, čo robia ich kolegovia. Prekvapilo ma to, verím, že aj čitateľa. Ale čo na to Európska centrálna banka? Aká je efektívnosť dohľadu ECB nad bankami? Ktoré toky vyššie deformovala?
Mimoriadne ma prekvapila u nás ekonomická situácia veľkých aj malých podnikov, ktorá sa ukázala vďaka koronavirusu. Všetci potrebovali peniaze! Ale veď sa stačí pozrieť do položiek účtu ziskov a strát a do súvahy podniku a zistíme, že metodika tam stanovila položku nerozdelený zisk! Kde zmizol? Musel zmiznúť, keď všetci natŕčali ruku smerom k vláde! Prečo nevyužili finančný tok pôžičky podnikov na finančných trhoch, vedia o tom minister financií a minister hospodárstva, v jednej osobe aj podpredseda vlády pre ekonomiku? Ak si podnikatelia rozdelili nerozdelený zisk, nech si na zahraničných finančných trhoch požičajú oni a nie, aby sme dlh splácali všetci – dobrý kapitalizmus, zisky privatizujeme a dlhy socializujeme. Prečo vláda podporuje veľké podniky? Nikto sa to z vlády nepokúšal vysvetliť.
Verím, že čitateľ z mojich úvah zistil, že ako je dôležité, esenciálne mať metódu na získanie celkového obrazu chodu ekonomiky, o jej ekonomických aktivitách. Vláda potrebuje viac. Nástroj na tvorbu ekonomickej politiky na báze matematiky. Dal nám ho V.V. Leontiev.
Matej Bell svojimi dielami Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku a Posol dávneho s súvekého Uhorska otvoril vtedajšie Uhorsko svetu. Naši politici sa mu iba klaňajú, nevedia zabezpečiť úctu Slovensku. Naopak, robia mu hanbu plagiátorstvom.
prof. Ing. Jaroslav Husár, CSc.
Bratislava 28.6.2020