streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodRodina, výchova, vzdelávaniePodstata súčasných útokov na rodinu.

Podstata súčasných útokov na rodinu.

V posledných desaťročiach pozorujeme značné zmeny vo vývoji rodiny. Môžeme konštatovať, že vývoj smeruje od veľkej ku malej rodine, bežnejším sa stáva spolužitie bez uzavretia manželstva. Narastá počet neúplných rodín, klesá sobášnosť a natalita. Voľná dostupnosť umelého prerušenia tehotenstva zredukovala rodenie nechcených či neplánovaných detí na minimum a umožnila partnerom odsunúť počatie dieťaťa na neskoršiu dobu. Žijeme v dobe, v ktorej vytváranie manželských rodín sprevádza značná voľnosť, v ktorej sú manželstvá uzatvárajú s vedomím, že sa môžu ľahko ukončiť. Spoločný život bez svadby je spoločensky prijateľný, dokonca módny.

Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Teda tou bunkou na ktorej je realizovaná výstavba spoločnosti. Preto je až zarážajúce, ako sa pristupuje k základnému prvku výstavby spoločnosti. Ale pozrime sa na rodinu z rôznych strán a aj na to, čo rodine škodí.  

Pojem rodina, ktorý bežne používame v komunikácií nie je jednoduché jednoznačne definovať. Ide o komplexný, mnohovýznamový termín. Existuje veľa definícií rodiny. Na rodinu sa môžeme pozrieť z hľadiska:

  • Pedagogického,
  • Psychologického,
  • Sociologického,
  • Teologického.

Za nosnú definíciu považujeme túto: Rodina je nosným pilierom civilizácie, ktorá bez nej nemôže existovať. Je to malá, primárna, spoločenská skupina, založená zväzkom muža a ženy, pokrvným vzťahom rodičov a detí, osvojením a spoločnou domácnosťou, v ktorej členovia plnia spoločensky uznané roly a funkcie, ktoré podmieňujú jej existenciu a dávajú jej význam vo vzťahu k jedincom i k celej spoločnosti.

Na základe uvedenej definície môžeme vidieť, že pojem rodina je skutočne mnohotvárny a záleží na tom z akého hľadiska budeme na rodinu nazerať.

Funkčnosť a dysfunkčnosť rodinného prostredia

Keďže rodina je spoločenskou inštitúciou, spoločnosť na ňu kladené určité požiadavky, ktoré sú vyjadrené ako funkcie rodiny. Funkčná rodina je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti a pre zdravý vývin dieťaťa.

K základným funkciám rodiny môžeme zaradiť:

  • biologicko-reprodukčnú,
  • ekonomicko-zabezpečovaciu,
  • výchovnú,
  • emocionálnu,
  • ochrannú funkciu,
  • regeneračnú a odpočinkovú funkciu.

K historicky najstaršej funkcii patrí biologicko-reprodukčná funkcia, ktorá zabezpečuje biologickú reprodukciu rodiny aj celej spoločnosti.

Nezodpovedný prístup k rodičovstvu je častým problémom súčasnej spoločnosti. Je sprevádzaný mnohými negatívnymi dôsledkami, medzi ktoré nepochybne patrí aj zanedbávanie či týranie „nechceného“ dieťaťa. O poruche reprodukčnej funkcie je možné hovoriť aj v prípade, keď sa partnerom nerodia deti alebo sa rodia hendikepované deti. K poruche reprodukčnej funkcie možno zaradiť aj mnohodetnosť, ak sa rodičia nedokážu postarať o dieťa. Napr. rómske rodiny z osád.  

Základom ekonomicko-zabezpečovacia funkcie je zabezpečiť základné životné potreby rodiny, na základe príjmov dospelých členov rodiny. Táto funkcia sa netýka len materiálnej oblasti, ale postupne prechádza do sociálnej, duševnej a duchovnej oblasti.

Alarmujúcim negatívnym fenoménom súčasnej doby je vysoká nezamestnanosť, ktorá je spojená s nedostatkom finančných prostriedkov. Následkom tejto skutočnosti je vznik ďalších pridružených závažných problémov, ku ktorým môžeme zaradiť aj narušenie medziľudských vzťahov. Práve narušenie medziľudských vzťahov v rodine môže viesť aj k vzniku závažných problémov. K poruchám tejto funkcie dochádza aj v prípade alkoholizmu rodičov či ich mentálnou zaostalosťou alebo negatívnymi osobnostnými charakteristikami.

Emocionálna funkcia,  je vo vzťahu k jednotlivým členom rodiny nenahraditeľná a najdôležitejšia. Táto funkcia zabezpečuje citové, stabilné a sýtené prostredie, saturáciu významných potrieb akými sú podpora, pomoc, pokoj, zdieľanie zážitkov a i., To všetko je potrebné pre psychickú stabilitu a zdravý osobnostný rozvoj každého člena rodiny.

Nenapĺňanie emocionálnej funkcie sa môže prejaviť citovou depriváciou členov rodiny, ktorá môže následne viesť k vzniku deviantných foriem správania. Porucha emocionálnej funkcie môže byť spôsobená mnohými príčinami. Napr. rodinným rozvratom, rozvodom rodičov, nechceným dieťaťom, nedostatočným záujmom o ostatných členov rodiny, ktorý vyúsťuje k opusteniu či týraniu a zneužívaniu.

 K základným funkciám patrí aj výchovná funkcia. Podstata tejto funkcie spočíva vo vytváraní optimálneho prostredia a vhodných podmienok pre úspešný proces začleňovania dieťaťa do spoločnosti. Je to prvé prostredie, v ktorom si dieťa osvojuje základné pravidlá, normy, názory, postoje, hodnoty. Rodičia sú pre svoje deti výchovnými vzormi. Preto je veľmi dôležité, aby vzory rodičov boli pozitívne. Je dokázané, že správanie, s ktorým sa deti stretávajú v rámci rodinného prostredia prenášajú do svojich budúcich vzťahov, ide o tzv. transgeneračný prenos.

Tradičná rodina poskytovala deťom týchto 5 morálnych imperatívov:

  • Kto je vládcom. Teda kto vykonáva moc svetskú i cirkevnú. Obdobne i mocenské vzťahy v rodine, ktoré vyplývajú z rolových očakávaní.
  • Aké je časové obdobie. Teda údaje o vývoji civilizácie a kultúry s ňou spojenej.
  • Aké sú zvyky a obyčaje. Čo sa sluší a čo sa nesluší. Čo je nevyhnutné a čo je zakázané.
  • Aké sú povinnosti. Teda čo musím robiť a čo musím strpieť.
  • Aké sú práva. Poznanie práv v závislosti od povinností. Čím viac povinnosti má, tým viac dobier mu spoločnosť priznáva.

Týchto 5 základných informácií určuje štruktúru civilizácie dodnes. Rodina sa tým stáva základným elementárnym pilierom udržania civilizácie. Ak sú dieťaťu vštepené tieto základné informácie, stáva sa miestne príslušným členom civilizácie. Ak sa rodinný pilier naruší, dochádza veľmi rýchlo k zániku civilizácie. Ak sami tieto piliere oslabujeme, môžeme sa potom pýtať, čo sa stane s našou civilizáciou, našou kultúrou, keď bude cielene oslabovaná aj vonkajšími vplyvmi Európskej politiky či migráciou z islamských zemí.

Faktory spôsobujúce problémy rodiny

Sociálna a kultúrna podpora používania násilia v rodine hovorí o tolerancii či akceptácií používania fyzických trestov. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že primeraný trest je výchovný. Na druhej strane násilie v rodine je predmetom trestného stíhania. Na základe uvedeného môžeme povedať, že rodina neakceptuje požadované spoločenské normy, ale vytvára si vlastné nevhodné pravidla výchovy.

Čas ako rizikový faktor znamená nedostatok času venovaný deťom. V tomto prípade môže ísť o rodiny s náročným zamestnaním, rodiny ambiciózne či preťažené. Ale patria tu aj rodiny s vytvoreným konzumným spôsobom života a rodiny s nedostatkom zdrojov pre rozvoj rodinného života.

Súkromie a uzavretosť rodín znamená, že moderná rodina je súkromnou inštitúciou, ktorá je ukrytá pred zrakom, sluchom a často aj pravidlami spoločnosti.

Pre mnohé súčasné rodiny sú charakteristické dva extrémne prístupy a to silne autoritársky alebo zanedbávajúci.

Faktor Stres naznačuje, že pre rodiny je obvyklá vysoká miera stresu spojeného s rôznymi udalosťami a nevhodné spôsoby jeho zvládania. Nárast stresu v spoločnosti je spojený s globálnymi vplyvmi, ktoré zasahujú rodiny.

Jednou z príčin krízy rodiny je aj kríza identity muža a ženy. Ich nezrelosť. Ľudia jednoducho nevedia, kto je kto. Nepoznajú sami seba, ani toho druhého. Mám pocit, že ľudia absolútne nevnímajú, že z toho, kto som, vyplýva aj to, akú úlohu hrám vo vzťahu – aká je úloha manželky, matky a manžela, otca.

Manželstvo je najstaršou inštitúciou vyskytujúcou sa v rodinách. Začiatkom 90. rokov 20. storočia zasiahla strednú a východnú Európu politická a sociálna zmena, ktorá priniesla výraznú premenu do života rodín. Predtým pre zloženie rodiny bolo charakteristické  univerzálne manželstvo. Viac ako 90% žien sa vydalo okolo 22-23 rokov a väčšinou rok po uzavretí manželstva už mali prvé narodené dieťa. Dnes je to už inak. Došlo k výraznému posunu veku na 27-29 rokov. Rastie počet žien, ktoré vôbec nepotrebujú manžela na to, aby mali deti, a v prípade, že sa zosobášia, až 60 % žiadostí o rozvod podávajú ženy. A ešte dva štatistické údaje: V Európe klesol v posledných rokoch počet uzavretých manželstiev o 40 % a v poslednej generácii vzrástol počet nemanželských detí o 500 %.

Štatistiky hovoria, že kým pred 20 rokmi sa ženy vydávali v priemere medzi 19. a 21. rokom, dnes je to okolo tridsiatky, teda človek by očakával, že do manželstva vstupujú zrelší ľudia. Dnes sa kladie vysoký dôraz na racionálnu inteligenciu. Máme jednoduchý prístup k informáciám, ktoré ju rozvíjajú a podporujú. Potvrdením sú dnešní mladí ľudia, o ktorých možno povedať, že sú to „majstri sveta“, ktorí nezahrali ešte ani jeden zápas. To znamená, že majú strašne veľa informácií, ale málo prežitého. Prebytok informácií pôsobí veľmi klamlivo. Vyzerajú, že sú zrelí a skúsení. Ale to je len navonok. Racionálna inteligencia je len malou súčasťou toho, čo tvorí inteligenciu človeka. Chýba  sociálna a emocionálna inteligencia, teda oblasti, ktoré sú podstatné pre vzťahy

Trend sobášnosti vo svete sa znižuje rovnako ako aj narodenie dieťaťa v manželstve. Manželstvo a rodičovstvo sa posúva do vyšších vekových skupín. Tento jav je pozorovateľný hlavne v mestách. Dôvodom sú najmä finančné problémy a oslabenie vplyvu cirkvi. Katolícka cirkev presadzovala nerozlučiteľnosť manželstva.  V súčasnosti sa postoj k rozvodu zmiernil. To spôsobilo aj oslabenie postojov v súvisiacich oblastiach, napr. predmanželského sexuálneho života partnerov.

Často sa stáva, že jeden z partnerov začína mať pocit, že manželstvo mu už neprináša požadované či očakávané pozitíva. Svoj život si začne predstavovať s iným partnerom. To ho nemotivuje k zlepšovaniu a budovaniu vzťahu. Preferuje sa zmena a dochádza k rozvodu.  Tým je zvolená z ich pohľadu ľahšia a jednoduchšia alternatíva. Sami sa nemusia meniť. Dúfajú, že v novom vzťahu to bude tiež bez potreby zmeny.  Preto sa s rozvodom mnohokrát počíta už pred manželstvom.

Najnovšia správa o demografickej situácii v pätnástich krajinách Európskej únie hovorí, že „rodina, ktorá v minulosti plnila úlohu inštitúcie a prostriedku sociálnej integrácie, sa v súčasnosti stala akousi dohodou medzi dvoma jedincami zameranými na vlastné uspokojenie. Po dosiahnutí osobného uspokojenia dochádza často k rozpadu rodiny.“ Na Slovensku sa až 60 % uzavretých sobášov rozpadá. Pomenovať príčiny je dosťkomplikované. Súvisia so všeobecnou krízou hodnôt a celého vývoja západnej spoločnosti. Prapôvodnou príčinou tohto stavu je to, že bol odstránený základ vzťahov, teda kresťanská viera a hodnoty, ktoré dáva kresťanstvo. Ten vývoj bol síce postupný, ale nezvratný a dnes žneme ovocie toho, čo sa začalo už pred storočiami. V odborných kruhoch sa už takmer nikto neodváži definovať klasickú rodinu, pretože to je aj politicky veľmi horúca otázka a premietajú sa do nej všetky predstavy o tolerancii k rôznym ďalším alternatívnym spôsobom spolužitia. Sú definície, ktoré charakterizujú rodinu len na základe určitej blízkosti vzťahov, a to môže byť hocičo. Popritom však ešte stále existuje intuitívna definícia, ktorú ľudia vnímajú, pretože väčšina spoločnosti podvedome cíti, čo je zdravý model rodiny. Žiaľ, veľká časť spoločnosti je viac ovplyvnená produkciou Hollywoodu, než Bibliou.

Kohabitácia je  rozšírená aj u nás na Slovensku. Hoci sa na Slovensku nevedie úradná evidencia nezosobášených spolužití, počet kohabitujúcich vieme približne zistiť pri celoštátnom štatistickom sčítaní. Tieto údaje však nie sú úplné a vyčerpávajúce. Je ťažké bez relevantných výskumov určiť, do akej miery sú u nás kohabitácie rozšírené a aký je ich vývoj. Na základe tohto sčítania sa zistilo, že v roku 2001 bol  najväčší počet kohabitácií  v Banskobystrickom kraji a najmenší Prešovskom a Žilinskom kraji. Ďalším zistením je fakt, že v Banskobystrickom kraji je vyššie zastúpenie osôb bez vyznania alebo s nezisteným vierovyznaním. Žilinčania a Prešovčania sú konzervatívnejší a preto majú menší príklon k alternatívnym formám spolužitia. Hoci počty nezosobášeného spolužitia  na Slovensku stúpajú, zatiaľ nedochádza k nahradzovaniu manželského spolužitia trvalými nemanželskými spolužitiami. Overuje sa domnienka, že ľudia nezačali odmietať vstup do manželstva, len ich rozhodnutie prebieha za iných podmienok a najmä v neskoršom veku. Sú to najmä sociálno-ekonomické dôvody, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie pre voľbu konkrétnej formy spolužitia.

Rodina a globalizácia

Globalizácia  posilňuje spájanie národov, kultúr, náboženstiev, ale v globalizácii moderný človek zostáva osamotený a osamotenosť má vplyv na jeho osobné rozhodnutia vo veciach morálky. Typickým pre túto spoločnosť je znižovanie počtu zamestnancov ale zvyšovanie pracovných výkonov. Dôsledkom je honba za ziskom a daňou sú ekologické krízy, ako aj premena kultúry na konzumnú kultúru.

V súvislosti s modernizáciou a industrializáciou  konštatuje, že sa zmenili funkcie rodiny, mnohé z nich čiastočne prevzal štát. Aj je toho názoru, že moderná doba oslobodila ľudí od väzieb k širšej rodine, ku komunite, od podriadenosti cirkvi, ale daňou za oslobodenie je rozčlenenie ľudského života do sfér riadených byrokratickými aparátmi novodobého štátu, ktoré nie sú dostatočne zladené a prepojené. Týmto sa oslabujú kompetencie súčasnej rodiny. Preto súčasnej rodine vieme priradiť tieto znaky:

1. väčšia závislosť na štáte,

2. väčšia nezávislosť na kruhu príbuzných,

3. väčšia nezávislosť manželov na rodine.

Štrukturálne zmeny súčasnej  rodiny môžeme definovať týmito znakmi:

  1. demokratizácia rodinných vzťahov, ktorú charakterizuje postupná premena tradičných, patriarchálnych rodinných vzťahov (dominantná autorita muža, podriadenosť detí voči rodičom) na moderné vzťahy založené na partnerstve, rovnoprávnosti.
  2. individualizácia rodinných vzťahov, t.j. prechodom od vzťahov prioritne určených pôvodom človeka ku vzťahom voleným, slobodným výberom založených na vzájomnej diskusii.
  3. dynamizácia rodiny sa prejavuje tým, že rodina sa stáva otvorenejšou, prístupnejšou a pružnejšie reaguje na zmeny, ktoré prináša vývoj spoločnosti a vývin členov rodiny.
  4. pluralizácia rodinných štruktúr znamená, že k tradičnej forme rodiny pribúdajú ďalšie formy so špecifickou štruktúrou vzťahov v rodine.

V poslednom období  je čoraz silnejšie vnímaný tlak rozličných skupín v EÚ, ktoré tlačia na rozpad tradičnej rodiny a dávajú podporu alternatívnym spôsobom existencie. Aj Rímska ríša zanikla, keď sa začala rozpadať rodina. Obávam sa, aby západná civilizácia nezanikla, ak bude pokračovať tento trend. Preto vítam, že vznikajú iniciatívy, ktoré vyjadrujú podporu tradičným rodinným hodnotám. Aby však boli účinné, musia mať masovejšiu podporu. Tieto hlasy za ochranu rodiny sú v súčasnosti zatiaľ slabé. Blíži sa obrovská vlna aktivít, ktoré majú zničiť základ, na ktorom je postavená aj moderná Európa. „EÚ zakladali kresťanskí politici, bola založená na kresťanských hodnotách, lebo tie sú typické pre Európu.  Európa sa začína meniť na spoločnosť, v ktorej normálni ľudia akoby ani nemali mať miesto,“ zdôraznil. Ak sa projekt EÚ nevráti k svojim základom, tak sa zrúti ako domček z kariet, pretože nebude mať podporu normálnych ľudí.

Záver

Na záver nám zostáva zamyslieť sa nad rodinou a položiť si otázku, čo spôsobuje jej úpadok. V tomto prípade môžeme hovoriť o troch príčinách, ktoré spôsobujú tento fakt:

Prvou príčinou je individualizmus, ktorý nahradil rodinu. Spoločnosť je agregáciou individualistov, ktorí uplatňujú svoje právo na autonómiu, personálne naplnenie, sexuálnu satisfakciu a to všetko stojí nad rodinou. Autonómia a práva nahradili etiku a morálku.

Ďalšou príčinou je  to, že sa stávame nehodnotiacimi.  Morálne posudzovanie správania sa stáva tabu. Právo posudzovať dostali len médiá a prvé stránky v novinách. Preto nám zostáva pamätať na vetu: „Čo ľudia robia a čo je správne sú dve odlišné veci“.

Ďalej je to strata tradičných hodnôt a nárast individualizmu, sebectva a hedonizmu na úkor ostatných. Neochota obetovať JA v prospech MY, teda seba v prospech rodiny.

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň