nedeľa, 3 júla, 2022
spot_img
ÚvodNa zamysleniePrečo majú znášať neznalosť tí, čo vedia?

Prečo majú znášať neznalosť tí, čo vedia?

Prof. J. Husár, 26/9/2021.

Rozhodol som sa, že si popozerám svoj archív odložených článkov  a uvediem niekoľko nadpisov zo SME, či Hospodárskych novín v mojej dnešnej úvahe. Poprosím čitateľa, aby si ich prečítal, lebo ich budem konfrontovať.

Kredit pre Gorilu. Kapitalisti, kde ste s podnadpisom Príbeh Gorily je popretkávaný najvplyvnejšími slovenskými firmami a ničí obraz celej jednej generácie slovenských manažérov. A oni sa nebránia. Zlyhali pravidlá aj strážcovia s podnadpisom Schopnosť vlád a krajín dobre hospodáriť posudzujeme podľa pravidiel, ktoré pripomínajú bulharskú konštantu. Pri prijímaní nových zásad na to treba myslieť. Le penová: Chcem Európu s hranicami a bez eura. Grécko začne tvrdo šetriť. Fyzickým osobám sa budú od budúceho roka zdaňovať príjmy sadzbami od 12 do 42 percent. Stojíme pred úlohou lepšie predávať prácu. V koreňoch predkrízového stavu ekonomiky je predchádzajúca vláda (7/1/1999). Chren a Švejna súťažili na istotu. Spravodlivosť SDKÚ s podnadpisom Mikloš najprv pozve neziskovky tender posúdiť, potom sa po nich aj s Dzurindom povozia. Pravica si bytmi kryla chrbát s podnadpisom Primátori Bratislavy za KDH prideľovali byty sudcom, prokurátorom aj tajným. Grécky poslanci rozhodujú o škrtoch. Gréci idú do ulíc. Banky nepočítajú úroky rovnako. Charta 77 znela Slovákom cudzo. Stratu koruny nám zatienila kríza. Roľníci hrozia ďalšími protestmi. Radičová už hovorí ako Mikloš. Rating poslal Lisabon do Grécka. Eurokríza? Pretĺkanie sa. Figeľov zbožný sen po štyroch mesiacoch. Minimálna mzda sa má zvýšiť o 10 %. Cvernovku kúpili Francúzi. Ad: Úrad vlády si najal Mesežnikova. Koalícia rokuje, Sulík relaxuje. Penziám ubudnú záruky. Bye-bye General Motors. Lehman spustil zdrvujúcu lavínu. Mikulčíkovec Mikloš. Magna mater s podnadpisom Zriadenie trvalého mechanizmu záchrany znamená rozšírenie menovej únie na úniu dlhovú. A to je iná únia, než do akej sme vstupovali. Nemáme vízie, iba blondíny a Maserati s podnadpisom Politická kríza u nás sa začína  meniť na bezpečnostný problém, myslí si český soviológ I. Gabal. Banková daň nemá v koalícii podporu. Šéf SaS Sulík ministra Mikloša prekvapil tým, že nepodporí euroval II. Ani zvyšovanie daní. Cestári taja, ako si vybrali kouča. Lekcia slovenskej politickej kultúry s podnadpisom To, čo Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda prezentovali ako kompromis, bol pokus zahrať celú vec do stratena. Pokorili pritom previerku, lenže spôsob, akým to urobili, naviac hovorí o nich samotných. Radiovej najhorší deň. Podvodník Madoff už z basy asi nevyjde. Gréci vidia za krízou Goldman Sachs. Maďarsko dostane miliardový úver. Finančné podpaľačstvo, ochrana pred požiarom. V Amerike skrachovali ďalšie tri banky. Ak sa zámery podniku nevydaria, straty znášame my. Merkolová velí odvážnemu útoku proti kríze v eurozóne. Pád Mikloša, zotrvanie Dzurindu (8/2/2002), Téma predčasných volieb (8/2/2002). Globální kapitalismus na pranýři. Chyba v tabuľke spochybnila šetrenie štátov. Baky manipulovali hlavnú európsku úrokovú sadzbu. Klamať o úroku má byť trestné. Eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier dlhoročne tvrdí, že banky sú chamtivé a potrebujú silnejší dohľad. Španieli chcú vytvoriť zlú banku. Balík reforiem posilní európske banky. 8200 bánk by malo fungovať podľa nových pravidiel. Platy v Bruseli nahnevali lídrov. 4365 euroúradníkov zarába ako A. Merkelová. Ako prvé dohodli záchranu bánk. Taliani tápu ako z krízy von. Prečo Taliani tak často menia vlády. Klaus a jeho kamaráti. Alebo z posledných dní. Kollár o odchode z koalície hovorí často. Krajniakove dôchodkové zmeny diskriminujú. Lepšie byť mafián ako plagiátor. Kajúcnici majú prvý zárez. Ba vyšla aj kniha Banda zlodejov. Analogické nadpisy by som mohol uviesť z anglických, francúzskych či maďarských denníkov. Verí, že aj čitateľ má veľký odpor k takýmto opisom toho, čo sa deje na Slovensku. Dovolím si to zovšeobecniť tak, že vývoja počas 30 ročnej existencie SR ma presvedči, že politik je človek, ktorý nepotrebuje žiadne vzdelanie, prípadne ho získa pokútne.

- Podporte nás -

A teraz čitateľovi krátko uvediem bohatstvo poznatkov, ktoré slúžia nato aby vlády vedeli riadiť ekonomiku; opäť  iba názvy niekoľkých diel či kapitol. Náš velikán Prof. K. Engliš, dvakrát minister financi a guvernér ČNB,  už v roku 1937 vydal dielo Soustava národního hospodářství s podnadpisom Veda o pořádku, v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Má samostatnú kapitolu Hospodářství a stát. Začína ju vetou: Ve státním území představuje stát nejvyšší vůli, která pořádá všechno snažení lidí o udržení a zlepšení života. Vie o tom naša vláda? V časti Organisace peněžní soustavy má kapitolu Ochrana peněžní jednotky. Dielo má 892 strán. Iste ju nečítali ani Heger, ani Matovič a ani Kolár. A rozhodujú o ekonomike, sú predstaviteľmi štátu. Pof. R. Briška v roku 1943 vydal dielo Národné hospodárstvo (852 s.). „Táto kniha má byť skromnou pomôckou k pochopeniu složitých zjavov a orientácie v nich a nechce ostať dlžná odpoveďou na to, ako sa hospodársky život uberá a má upravovať, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu“ je druhou vetou v jeho Predmluve. Bol externým členom mojej katedry. Nemôžem neuviesť tento citát: „Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia , medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu“. Ani toto dielo nečítal nikto z členov našej vlády. Na prvom liste diela mám napísaných 36 strán diela, kde sa nachádzajú ekonomické poznatky a tvrdenia, platné aj dnes; ale ani jeden minister financií, či guvernér národnej banky ich nedodržujú (asi ani o nich nevedia). Rád by som čitateľovi pripomenul ešte jedného velikána. Je to E. Engel (1821-1896). Poznáme jeho empirické zákony odvodené z rodinných účtov. To, čo domácnosť potrebuje, teda tovary a služby, a tie už vtedy rozdelil do 4 skupín: 1) strava, 2) odev, 3) byt, teplo, svetlo a 4) kultúra boli jeho záujem. Pre každú skupinu odvodil konkrétny matematický zákon , ako vplýva na jej správanie. Tvorcovia politiky vedeli efektívne zasahovať. Dnes ich nepotrebujeme? Asi hej, len údaje sú náročné na štatistickú evidenciu a následnú analýzu.

Uvedené fakty v úvode sú dôsledkom úbohosti ekonomického ducha tvorcov toho ako má  fungovať ekonomika a politika a to už od roku 1989. Ako človek, ktorý študuje chod ekonomiky uvedené poznatky velikánov pokladám za vrchol ekonomickej vedy, jej poznatkov, ktoré, žiaľ, u nás stále čakajú na ich aplikáciu. Preto čítanie nadpisov v úvode mojej úvahy sa ma bolestivo dotklo, ako sa vraví, pichlo ma pri srdci. Zato, ako som už povedal, aby čitateľ vnímal a chápal hlbšie uvedené tvrdenia, som sa musel obrátiť na velikánov ekonomických vied, tie mu dali argumenty; ba čitateľ z nich pochopí na čo je ekonómia. Aj preto ma mrzí nadpis: Obchvat Bratislavy je mixom lajdáckych rozhodnutí. Ani v nedeľu ho neotvoria celý.             

Ešte si pozrime fakty z posledných dní: „Ceny elektriny rapídne rastú. Sulík prezradil, o koľko si priplatíme, mimoriadnu schôdzu nepodporí“. Podobne sa vyjadril Matovič a aj Heger. „Za teplo si niektoré domácnosti tento rok priplatia. Budúci rok už celé Slovensko povedal“, povedal Lopatka, šéf MH Manažment. Ekonomicky: iste sa zmení dopyt po energiách. Ani u jedného som nenašiel ekonomický odborný argument buď cez Englove (1821-1896) krivky, či koeficienty elasticity. Totiž ak si zoberieme funkciu dopytu po tovaroch, teda q1= f(p1, p2,…, pn , k, t), kde q1 je veľkosť dopytu skúmaného tovaru (energie), p1je jej cena, pi sú ceny ostatných tovarov, k je príjem domácnosti a t je čas, potom aby sme zmerali vplyv jedného z faktorov na dopyt, musíme využiť koeficienty elasticity: Eqi, pi= (pi/qi)( δqi/δpi). Ich je toľko koľko je premenných. Po 170 rokoch, čiže v 21. storočí by to mohli ovládať aj politici; alebo všeobecne, čo nás vedú nech to vedia. Vysvetľujem ich v mojej knihe z roku 1970.  Majú mimoriadny ekonomický význam a dôsledky napr. zmeny ceny sú pre politika priam rukolapné. Pripomeňme si Stodolu: „V technike platia zákony mechaniky a termodynamiky a ak ich konštruktér neovláda, lokomotíva nemôže fungovať“.

Záver. Záver mojej úvahy vyjadrím trochu alegoricky: ak sa ekonomika rozhovorí, rozhovorí sa jazykom matematiky. A kto tomu jazyku nerozumie, pre toho sa zbytočne rozhovorila.

image_printTlačiť článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň