Vážení spoluobčania!
Dňa 30. septembra 2023 budeme mať možnosť opäť voliť svojich zástupcov do parlamentu. Aj keď súčasný volebný systém nie je dokonalý a zaznievajú hlasy, že voľbami nič nezmeníme, faktom zostáva, že ignoráciou volieb nepomôžeme sebe, ani ostatným. Zákony prijaté zvolenými zástupcami budú platné rovnako pre tých, ktorí sa volieb zúčastnia, ako aj pre tých, ktorí za seba nechajú rozhodnúť iných.
Prudký úpadok stavu Slovenskej republiky od posledných parlamentných volieb mnohým otvoril oči. Je jasným dôkazom toho, že politikov nemôžeme posudzovať podľa sladkých predvolebných sľubov, ale podľa skutkov. Viacerí z nás naleteli a poučili sa, no dnes sa médiami šíria nové sľuby, ktorým ďalší dôverčiví môžu podľahnúť…
Spoločnosť si bude vyberať najpravdepodobnejšie z dvoch skupín politických strán, z ktorých jedna prezentuje rozkrádanie a rozdávanie majetku Slovenskej republiky cudzím, intenzívne zavádzanie totalitných nástrojov a obmedzovanie základných ľudských práv, „záhadné úmrtia a samovraždy“ v celách, legalizáciu drog, LGBT ideológiu zahŕňajúcu kaličenie neplnoletých detí, ktoré sa rozhodnú bez súhlasu rodičov „zmeniť pohlavie“, podrývanie základnej bunky spoločnosti – rodiny, ohrozovanie mieru, okrádanie dôchodcov, hanobenie slovenského národa, stratu suverenity a postupný zánik Slovenska v podobe predstaviteľov strán ako PS, SAS, OĽANO A PRIATELIA, Aliancia, Modrí, Most-Híd, Demokrati, Hlas SD, Sme rodina, KDH (každá z uvedených si zaslúži byť v tomto balíku z viacerých príčin a nie je dôvod sa nimi hlbšie zaoberať).
Druhá skupina predstavuje politické strany Smer – SSD, Republiku, SNS, ĽSNS, ktorých rétorika a u niektorých aj skutky dávajú predpoklad ochrany pred samozničením vlastného národa a štátu. Žiadna z ďalších politických strán žiaľ nemá dostatočnú členskú základňu ani finančné prostriedky na to, aby mohla získať potrebné množstvo hlasov pri pravidlách nastavených volebným zákonom.
Keďže na nižšie uvedené témy sa program a stanoviská týchto politických strán rozchádzajú, dá sa predpokladať, že budú mať rozhodujúci vplyv na konečnú voľbu.
1. Kontrola mimovládnych organizácií. Jednou z hlavných príčin súčasného úbohého stavu spoločnosti Slovenskej republiky je nekontrolovaná protinárodná a protištátna činnosť politických mimovládnych organizácií prepojených na zahraničie. Prostredníctvom nich sa uskutočňuje intenzívna indoktrinácia médií a štátnych inštitúcií, ktoré sú nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky, politiky a v konečnom dôsledku aj prijímania zákonov. Násilné presadzovanie LGBT ideológie, migračnej politiky, protiruskej politiky, protinárodnej politiky – globalizmu, Európskej zelenej dohody (Green Dealu), štátnych prevratov… sú vykonávané práve prostredníctvom mimovládnych organizácií riadených zahraničím bez možnosti kontroly ich finančných tokov a možnosti obmedzenia ich škodlivej činnosti.
ĽSNS (do januára 2021 aj s odídenými členmi Republiky) predkladala zákon o kontrole mimovládnych organizácií na ochranu národnoštátnych záujmov (alternatívny k zákonu FARA, ktorý platí v SŠA, Maďarsku, Izraeli, Rusku a mnohých ďalších štátoch sveta) dohromady 3 x, prvý krát už v roku 2016!
Členovia Smeru – SSD aj SNS, ktorí majú dnes plné ústa sorošových mimovládok hlasovali PROTI prijatiu tohto zákona, dokonca v čase, keď boli súčasťou vlády, tieto mimovládky štedro podporovali z peňazí nás všetkých! Takže buď o protištátnej činnosti mimovládok Smer ani SNS nevedeli a sú o 6 – 7 rokov pozadu za ĽSNS/Republikou, alebo o tejto protištátnej činnosti mimovládok dobre vedia a sú súčasťou systému, ktorý ohrozuje našu národnú bezpečnosť.
2. Členstvo v Európskej Únii. Európska Únia je v dnešnej podobe diktátorské spoločenstvo. Prijatím zmeny Ústavy SR platnej od 1. 7. 2001, konkrétne Čl. 7 ods. (2) ústavy: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky…” a následne prijímaním samotných „záväzných aktov EÚ“ sa čoraz viac okliešťuje suverenita nášho štátu. EÚ svojou politikou znevýhodňuje Slovenskú republiku a vydáva nariadenia, ktoré sú v rozpore s našim národnoštátnym záujmom. Typickým príkladom sú tzv. migračné kvóty.
Smer – SSD považuje členstvo v EÚ za nenahraditeľné, vedenie SNS neuvažuje o vystúpení z EÚ. Republika sa bude snažiť o reformu EÚ – ak reforma nebude možná, bude iniciovať referendum o vystúpení (pozn. zamyslime sa, koľko členov EP z tých niečo vyše 700 je schopných proti veľkej prevahe reformovať EÚ a v akom časovom horizonte), ĽSNS je jednoznačne za vystúpenie, pretože neverí, že EÚ je v súčasnom stave a pokračujúcom smerovaní reformovateľná.
Osobne si myslím, že zotrvanie v tomto spoločenstve je pre Slovenskú republiku nie že neprospešné, ale nebezpečné. S vystúpením z EÚ samozrejme súvisí aj hľadanie najmenej bolestivého spôsobu, akým to urobiť. Jednoznačne treba začať otvorene o vystúpení z EÚ rozprávať a jednať s politikmi iných štátov, ktorí rozmýšľajú podobne.
3. Členstvo v NATO. Otvorene priznajme, ktoré z politických strán chcú naďalej zotrvať v zločineckej organizácii NATO a podporovať tak dobyvačné vojny a vraždenie nevinných civilistov v rôznych častiach sveta. Pozrime sa, ktorí lídri politických strán sa obávajú tento fakt nahlas povedať a vyjadriť nesúhlas so smerovaním NATO. Smer a SNS sú jednoznačne za členstvo SR v NATO, Republika je proti, ale nechala by rozhodnutie o členstve na občanoch SR, ĽSNS je jednoznačne proti členstvu SR v NATO. Republika a ĽSNS sú zároveň za obnovu Armády SR.
Niekto by možno povedal, že téma členstva v ÉU, NATO, alebo kontrola mimovládnych organizácií nie sú dnes dôležité a mali by sme sa venovať podstatnejším záležitostiam. No ak toto niekto tvrdí, potom vedome klame, pretože s vymenovanými tézami priamo súvisí naše hospodárstvo, kultúra, financie, obrana štátu, sociálne zabezpečenie občanov, stav školstva, zdravotníctva, súdov a prokuratúry a vôbec všetky oblasti spoločenského života.
Vzdelanie, tituly lídrov, dokonca ani skúsenosti v politike nie sú zárukou tej najlepšej voľby. V politike potrebujeme ľudí, ktorí majú pevné morálne zásady a dokážu pomenovať príčiny súčasného stavu SR. Slovensko nepotrebuje populistov, ktorí sa ticho prispôsobujú globalistickému diktátu, alibisticky mlčia pri falošnej pandémii a kašlú na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky! Potrebujeme politikov schopných konať, ktorí sa neobávajú, že za otvorené pomenovanie problémov budú ogrciavaní mediálnymi prostitútkami a užitočnými idiotmi a nepustia do nohavíc pred „elitami“ Bruselu alebo Washingtonu.
Zo strán prichádzajúcich do úvahy pre pronárodného voliča je mne osobne bližší program, otvorenosť a odvaha ĽSNS a myšlienka predsedu Mariána Kotlebu, ktorý uviedol v nedávnom rozhovore, že hlavným poslaním ĽSNS je Slovensko chrániť a nie mu vládnuť… Znova ponúkol miesto na kandidátke aktivistom, ktorí svojou činnosťou dokazujú ochranu záujmov Slovenskej republiky. Ako jediná strana sa snažila aktívne ochraňovať hranice SR pred prílivom nelegálnych emigrantov. V súčasnosti je to najviac protisystémová strana, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu. 4 hlasy odo mňa preto dostanú kandidáti z kandidátnej listiny ĽSNS.
Ak by niekto namietal a vyjadril obavu z neúspechu a nedostatočného počtu hlasov pre túto stranu, treba pripomenúť, že predvolebnými prieskumami vedia agentúry verejnú mienku podľa potreby manipulovať. Pred voľbami v roku 2016 predpovedali strane ĽSNS niečo vyše 2 %, no skončila s výsledkom 8,04 %!
Prajem Vám všetkým šťastnú voľbu, ktorú nikdy neoľutujete.
Branislav Čech, predseda
Združenie slovenskej inteligencie
nedá sa tomuto textu nič vytknúť. toto sú napokon dôvody, prečo som na kandidátke ĽSNS aj ja. Marián Tkáč
Dalšia trafika pre neschopného národovca,verím že nebudete mat ani 2 percentá a zmiznete na smetisko dejín aj s anukou totovou…
Je to podľa mňa presne tak,ako uvádzate.
Mám iba dve pripomienky.
1. Degradácia slovenskej štátnosti začala prvými voľbami po roku 1989
2 Nie je osožné robiť otvorenú politiku. Preto sa to volá politika, lebo to nie je len hľadanie, ale aj nachádzanie cesty najmenšieho odporu a najmenších strát. Iba hlupák ide s bubnom na zajace.
K bodu 1. – nebolo témou príspevku.
K bodu 2. – spôsobom, ktorý odporúčate, sme dospeli od 1989 presne do súčasného stavu. Naopak, ak chceme zmenu spoločnosti k lepšiemu, je načase robiť politiku s pevnými zásadami, čitateľnú a bez lstí a nezneužívať nevedomosť voličov.
Po toľkých sklamaniach už verím iba sám sebe zohľadňujúc všetky názory statočných a múdrych ľudí. Dôležitosť voľby mi nedovolí riskovať, že môj hlas prepadne. Každopádne to bude pronárodná strana.