Dnes, 21. septembra 2024, si pripomíname 80. výročie hromadnej partizánskej masakry civilného obyvateľstva v turčianskej obci Sklené, následkom ktorej vyhaslo 187 ľudských životov. Úkladného zločinu proti ľudskosti sa dopustili 21. septembra 1944 príslušníci oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Túto tragickú udalosť si obyvatelia Skleného pripomínajú dones.
V noci z 20. na 21. septembra partizáni najskôr vykonali v obci Sklené domové prehliadky, pri ktorých zaistili asi 300 mužov. Ráno boli zdraví a práceschopní pod zámienkou zákopových prác odvedení na železničnú stanicu a v nákladných železničných vagónoch vezení smerom na Hornú Štubňu. Po zhruba dvoch kilometroch zastali pri lese Ebener Wald (dnes Les na Rovine). 15-20 mužom z prvých vozňov rozdali partizáni krompáče a lopaty a prikázali im pri železničnom násype kopať, ako sa neskôr ukázalo, masový hrob.
Keď bola jama „dostatočne“ hlboká, nahnali partizáni na príkaz Leonida Slavkina kopáčov aj ďalších mužov z vagónov do jamy a spustili paľbu. Tých, ktorí javili známky života, dorazili pištoľou. Obete olúpili a na záver do jamy plnej tiel nahádzali ešte niekoľko ručných granátov…
Niekoľkým mužom sa pomocou neznámeho slovenského železničiara z vagónov podarilo utiecť.
Jedným z preživších hromadnej partizánskej vraždy bol aj Josef Pöss, miestny farár, ktorý túto tragédiu prežil pod hromadou mŕtvych spoluobčanov, medzi nimi aj mŕtvolou svojho otca. Neskôr o tejto udalosti doložil svedectvo…
Príkaz na vykonanie vrážd vydal s najväčšou pravdepodobnosťou samotný veliteľ 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, kapitán Alexej Semionovič Jegorov, ktorý bol 19. septembra 1944 v obci Sklené osobne prítomný.
Partizánska hromadná vražda v Sklenom bola len jednou z mnohých, ktorých sa partizáni dopustili na civilnom obyvateľstve. Okrem masakier, po ktorých ostali masové hroby, partizáni vraždili aj jednotlivcov na základe „vybičovanej protinemeckej nenávisti“. Dodnes je zdokumentovaných približne 2 000 obetí takýchto zločinov.
Kto si na tieto obete dnes spomenie? Budú vari zabudnuté? Páni politici, ktorí sa chodíte klaňať a klásť vence okrem iného aj príslušníkom oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina, boli ste aj v Sklenom? Boli ste v Ľubochni, Ružomberku, Hornej Mičinej, Sklabini, Banskej Štiavnici, Hornej Štubni a na ďalších miestach uctiť si pamiatku obetí partizánskych vrážd? Koľko peňazí zo štátneho rozpočtu ste v roku 2024 poskytli na uctenie si obetí partizánskeho teroru?
Podľa dostupných informácií ste na oslavu(!) smutného výročia 29. augusta 2024 vyčlenili takmer tri milióny eur… Oslávili ste začiatok bratovražedných tragických udalostí, okrem iného aj vrahov civilného obyvateľstva. Na tých, ktorí prišli o život rukami partizánskych zločincov, si ani len nespomeniete.
Mal som tú česť a to šťastie sedieť vedľa pána Richarda Marsinu, jedného z mála statočných slovenských historikov, ktorý už ako 90 – ročný povedal svojim mladším kolegom:,, Píšte len pravdu! Nezveličujte,nezaml-
čiavajte, nedeformujte. Chceme a potrebujeme vedieť svoje pravdivé dejiny. Neboli čierno- biele.”
Odporúčam prečítať si dokumentárnu knihu od p. Štefana Wolfa: Vrchárska balada. Opisuje krvavé udalosti Na Spáleniskách /štále za Novou Baňou/, masaker, ktorý spáchali partizáni na jar v roku 1945. Neboli len dobrí a neboli len zlí. Ale to treba vedieť! Zamlčiavať je nečestné a nespravodlivé a mýli nás. Žiť v omyle môže byť aj nebezpečné!
Brigáda Stalina, Leonid Slavkin, Alexej Semionovič Jegorov – aké to číro “slovenské” mená. To nevyzerá na slovenských partizánov. Skôr na banderovcov.
Vážený pán Čech,
som veľmi rád, že pripomínate aj tieto úmyselne opomíňané udalosti spojené s SNP v roku 1944.
No nedalo mi, keďže som o masakry v Sklenom čital aby som neuverejnil aspoň v komentári odkaz na článok, z ktorého ste čerpali, lebo ako tu píše kolega Peter Kozolka – píšte len pravdu, úplnú.
https://www.upn.gov.sk/sk/21-september-1944-masaker-v-sklenom/
p.s.: prosím ak budete písať niečo k dejinám píšte len konkrétne a nie napr. partizánske zverstvá. myslím si , že ani všetci nemci neboli fašisti ako sa ukazuje na masakre v sklennom.
Vytvára to, čo tu vždy v menšej či väčšej miere bolo – neadekvátne zovšeobecňovanie, ktoré vedie ku kolektívnej vine.
S priateľským pozdravom MVDr. Radoslav Hanák
Vážený pán Hanák,
ďakujem za reakciu. Popravde, ja sa nesnažím podávať úplné informácie, na to by tu mali byť štátne inštitúcie. Vlastne tento článok ani nemusel vzniknúť, keby verejnosť mala informácie úplné. Snažím sa vyrovnať tú jednostrannosť, ktorá sa medzi verejnosť dostáva žiaľ aj zo štátnych inštitúcií, štátnych médií, alebo súkromných médií podporovaných štátom. Nemajte mi to za zlé. Ak chceme/chcete informácie úplné, v prvom rade by ste sa mali obracať na štátne inštitúcie a napomenúť ich. Schválne, koľkokrát ste sa obrátili na predstaviteľov štátu, že Vás informujú jednostranne? Napríklad naposledy 29. augusta keď vykresľovali “osloboditeľov” len ako hrdinov? Mimochodom, nikde som nepísal, že všetci boli rovnakí a všetci vrahovia civilistov. Som dokonca presvedčený o opaku. No tento článok bol predsa o niečom inom.
Zdrojov bolo viacero, nielen ten, ktorý ste uviedli. Budú uvedené v pripravovanej publikácii.
S priateľským pozdravom, Branislav Čech
Na odvetu za vraždu v Sklenom Nemci zastrelili asi 10 ľudí, o ktorých si mysleli, že mali s ňou niečo spoločného alebo so zločinmi spáchanými povstalcami. Podobne postupovali aj v iných prípadoch povstaleckých vrážd.
Boli to asi tí čo im nosili potraviny do hôr len kričali -NICH šíSEN!- A MALI NEMECKý TABAK ZA ZRADU.