streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodPoučme sa z dejínProtest proti schvaľovaniu okupačnej zmluvy, Bratislava 8. 2. 2022 (Zopár dojmov a...

Protest proti schvaľovaniu okupačnej zmluvy, Bratislava 8. 2. 2022 (Zopár dojmov a postrehov)

10. 2. 2022, ZSI

Niekoľko členov Združenia slovenskej inteligencie (ZSI) sa v utorok 8. februára 2022 zúčastnilo občianskej demonštrácie proti schváleniu tzv. obrannej zmluvy so SŠA. Jej prijatie by znamenalo prakticky trvalú okupáciu Slovenskej republiky zo strany americkej armády. (Ako dnes vieme, zmluva bola na druhý deň napriek tomu schválená).

Na podujatie sme dorazili krátko po pol druhej a odchádzali sme asi hodinu po jej oficiálnom ukončení, o pol ôsmej, keď pred NR SR ostala len „hŕstka skalných“. Ľudia prichádzali už od poludnia, z rôznych kútov nášho drahého Slovenska. My z Turca a z Považia. Vedľa nás učiteľka zo Senca, dôchodca z Častej, manželský pár z Bratislavy, druhý pár z Utekáča, mladík od Lučenca atď. Na mieste sme sa tiež dozvedeli, že (pravdepodobne) najstarším účastníkom bol 91-ročný penzista z Košíc. Možno len ľutovať, že ktosi z prítomných novinárov s ním nespravil aspoň krátky rozhovor…

K buste A. Dubčeka bol prístup zamedzený policajnými bariérami. Z improvizovaného miesta pod schodmi do budovy NR SR (ktorú strážili policajti), účastníci najprv počúvali živý prenos z rokovania. Postupne začali vystupovať aj rečníci. Najlepší prejav mal mladý biskup Timotej z katolíckeho byzantského patriarchátu. Ten ako jediný v tento deň zachraňoval česť hierarchie Katolíckej cirkvi, keďže KBS je dlhodobo vo vleku vládnej moci. Od opozičných poslancov sme sa o. i. dozvedeli, ako chcel vládny poslanec, neúspešný komik Jozef Pročko, riešiť obštrukcie opozície pri rečníckom pulte policajnými metódami a so zbraňami. Na policajných ochrankárov mal kričať „berte pištole!“

V čase nášho príchodu to vyzeralo na živé, no komorné zhromaždenie. S pribúdajúcich časom sa však priestor pred NR SR i priľahlé ulice zaplnili tak, že pred zotmením bola doprava úplne vylúčená.

Asi o 15:15 h. skončili rečníci na prvom, improvizovanom mieste pod schodmi. Dianie sa prenieslo na pódium pod hradným múrom. Toto moderovali občianski aktivisti Michaela Hornáčková a exposlanec Peter Marček.

Na začiatku vystúpil neznámy pán, ktorý v rámci hromženia na ponovembrový režim a volania po tom, aby znova vládol „ľud“ (ktorý mimochodom nikdy a nikde nevládol) spomenul údajné „protiprávne rozdelenie“ Československa. Na pódiu sa menili známi i menej známi aktivisti. Dav zaujal známy lekár MUDr. Peter Lipták živými výzvami, aby sme nedopustili „príchod amerických kobyliek“. Vyžrali už značnú časť zemegule, teraz sa chystajú aj na našu zem… Od 16-tej sa striedali poslanci za hnutie Republika, ĽS NS a Život – Národná strana a od 17-tej poslanci Smeru.

Nechýbali ani „kultúrne vložky“ – piesne, ktoré sú neodmysliteľnou kulisou podobných zhromaždení. Napokon nezabudnuteľnou bolo „Mor ho“ v recitácii Jozefa Šimonoviča. Bolo cítiť, že Chalupkova báseň nie je pre ľudí len nostalgiou na školské časy, ale nestráca nič na aktuálnosti ani v dnešnej dobe, čo účastníci protestu dokázali pripojením sa k recitátorovi.

Úmerne s počtom účastníkov rástla aj nálada a duch zhromaždenia. Iskrilo sa, podujatie malo náboj. 8. február mal aj hrdinu. Bol ním gen. prokurátor Maroš Žilinka, ktorému poslanci-demokrati neumožnili v NR SR vystúpiť s analýzou predmetnej zmluvy.

No pri vyslovení mien najväčších zradcov – najmä Naď, Korčok, Čaputová – bola atmosféra v dave vyslovene vyostrená. Ak by išiel naokolo niektorý z nich, určite by nevyviazol bez pľuvancov a zaslúženým pomenovaním. Možno aj s ujmou na zdraví. Vládni poslanci však boli ukrytí za policajnými kordónmi, v teple budovy na Hradnom vrchu. Ako prezradil jeden z rečníkov, Naďa umiestnili na bezpečné, najvyššie poschodie. Odtiaľ sa on, ale aj ďalší koaliční „spojenci“ škľabili národu. Zdá sa však, že ani tam, s policajnými ťažkoodencami sa necítili úplne bezpečne, pretože ako prezradil jeden z opozičných poslancov, začul rozhovor dvoch ďalších koaličných, ktorí sa zhovárali o ceste najbezpečnejšieho úniku z budovy…

V krátkosti aspoň pár našich postrehov a všeobecných hodnotení

1) Podujatie bolo od počiatku do konca slušné a kultivované. Na rozdiel od tzv. vyspelých západných demokracií, kde je štandardom demonštrácií zapaľovanie áut, rabovanie obchodov, útoky na policajtov, Molotovove koktaily a rôzne iné „svetlice“ na ceste budovania krajších zajtrajškov neomarxistickej EÚ, tzv. zaostalí Slováci vo svojom hlavnom meste, neprevrátili ani jeden smetný kôš, nerozbili jediný výklad, fyzicky nikomu neublížili. (Možno práve zato ich predstavitelia režimu označujú ako dezolátov).

2) Za najväčšie pozitívum celého zhromaždenia sa dá pokladať skutočnosť, že na jednom pódiu, pod hradným múrom, sa dokázali konečne(!) vystriedať členovia viacerých politických strán. Možno k tomu prispela aj naša Výzva na spoločný postup proti zavádzaniu diktatúry a tyranie v Slovenskej republike.  Najmä vystúpenie najsilnejšie opozičnej sily, Ficovho Smeru, je však prelomové. Či si uvedomili (práve teraz) vážnosť situácie, alebo išlo len o krok vynútený tým, že polícia im neumožnila vykonať ich pôvodný program – položiť kvety k buste Alexandra Dubčeka, prípadne išlo len o „momentálnu“, situačnú taktiku, je druhoradé. Dôležitejšie bude, či sa v tejto spolupráci na báze národného záujmu bude pokračovať, alebo ostane len popoluškou…

3) Na druhej strane, aj napriek pôsobivosti viacerých rečníckych prejavov, ich obsahy boli zväčša o tom, čo sa stalo a čo sa deje, prípadne, čo nám hrozí. Je pravda, reálne nám hrozí čosi oveľa horšie, ako kýchanie či zvýšená teplota z laboratórneho omikronu. Americké vojenské objekty, ktorým zmluva poskytuje v SR nehatený priestor, z nás totiž robia terč pre ruské zbrane. Vrátane tých jadrových. To nám samozrejme z propagandistických médií nepovedia. No odznelo len málo konkrétnych náznakov, ako by sa mohla a mala celá, mimoriadne zapeklitá situácia riešiť. Možno majú nejaké plány, len ich verejne neprezradili, aby neskončili v rukách politickej polície NAKA. Výnimkou bol len návrh Smeru na konanie nového referenda, ktoré by pri podmienke jeho úspešnosti malo silu ústavného zákona a malo by zabezpečiť zrušenie dôsledkov hanebnej okupačnej zmluvy.

4) Všetci účastníci mali jasno v tom, čo nechcú. No nie všetci, vrátane organizátorov, mali jasno v tom, čo chcú. To, že tu nechceme vojská Spojených štátov amerických predsa neznamená, že tu chceme ruské, čínske alebo iné vojská. Ani to, že chceme návrat do čias boľševizmu. Nedá sa vykrikovať o mieri, „slovanskej jednote“ a druhým dychom propagovať červený boľševizmus, ktorý patril medzi najexpanzívnejšie ideológie a ktorý povraždil, v gulagoch i mimo nich, milióny Slovanov – Rusov, Ukrajincov, Rusínov – a v neposlednom rade aj Slovákov… Preto mávanie sovietskymi vlajkami, raz pustená ruská a po skončení podujatia dokonca sovietska hymna, možno považovať za neprístojné a provokatívne zároveň. To isté platí, ak niekto vykopáva mŕtvolu čechoslovakizmu či československej štátnosti. Pustenie českej štátnej hymny je ďalším nepochopiteľným lapsusom. Od roku 1993 tu máme druhú samostatnú Slovenskú republiku, tak buďme na ňu hrdí a vážme si ju. Nikdy predtým sme s českým národom nemali lepšie vzťahy ako je tomu teraz po vzniku samostatných štátov.

4) Treba jasne povedať – najmä pre organizátorov podobných podujatí do budúcna, že v každom prípade, sloboda a suverenita našej Slovenskej republiky má byť tým pevným putom, platformou, na ktorej sa všetci spojíme. Katolíci, luteráni, pravoslávni aj ateisti, Slováci aj naše etnické menšiny… A základom, prečo odmietame aj snahy cudzích mocí o ovládnutie Slovenska a Slovákov. Už žiadne Uhorsko, Československo, ZSSR, ale ani neomarxisticko-slobodomurárska EÚ…

5) Peter Marček si na pódium vyvolal aj Štefana Harabina, ktorý prehlásil, že opoziční poslanci v NR SR by mali odstúpiť, čím by sa znefunkčnila NR SR a tým zabránilo aj prijatiu hanebnej zmluvy… Uvedený predpoklad by mohol platiť. No v prostredí pokriveného dodržiavania právnych predpisov v SR, o ktorých sme sa mohli za posledné roky mnohokrát presvedčiť, dnes môžeme tvrdiť len to, čo by sa v súlade s právom malo stať, no nie to, čo sa naozaj stane.

6) Zápas o tzv. DCA po právnej stránke vyhral vládny režim, no po stránke morálnej opozícia. Režim ukázal, že pre občanov nemá žiadne relevantné argumenty na prijatie zmluvy. Stačilo si vziať slovník „otca“ tejto zmluvy, amerického poskoka, ministra Naďa: „Demokracia, atlantické spojenectvo verzus fašisti, mafia a dezoláti.“ Pojmy skutočne hodné štátneho reprezentanta. Garnitúra, ktorá si v r. 2020 odhlasovala za pamätný deň výročie odchodu sovietskych vojsk pochopiteľne nevedela (a ani by nemohla) zdôvodniť, prečo do krajiny pod Tatrami ťahá inú cudziu armádu, tentoraz zo západu.

Vojnychtiví politici vládnej garnitúry v týchto dňoch oklamali nielen národ, ale aj svojich voličov, keďže budovanie cudzích vojenských základní na území SR nemala v programe žiadna strana. Dokonca Z. Čaputová, rovnako ako I. Matovič a J. Naď pre voľbami verejne vyhlásili, že bez referenda tu cudzie základne nebudú! Dnes sme ale svedkami kolosálneho podvodu. Cudzie základne tu môžu vyrastať ako huby po daždi, zato inštitút referenda tzv. garnitúra slušných znefunkčnila úplne. Tak vyzerá „demokracia“, správa vecí verejných, v podaní tzv. slušných politikov.

Naopak, dlhodobo rozbitá a roztrieštená opozícia prekročila svoj tieň. Ukázala, že za dobrú vec a v prospech národa sa vie, aj keď len krátkodobo, spojiť. Ukázala aj argumentačnú prevahu. Osobitne aj poslanci ĽS NS na pôde NR SR ukázali, že aj keď ich je len hŕstka, dobrou taktikou a stratégiou dokážu väčšinu istým spôsobom vyšachovať. A výstražné sirény poslanca Mizíka už teraz vošli do histórie nášho parlamentarizmu. Aký jednoduchý a pritom veľavravný a účinný nápad! Tzv. demokratické médiá ho oprávnene ocenili… (A možno si na tie sirény vojnychtiví poslanci NR SR raz ešte spomenú)…

7) Na záver ešte dva dojmy: niekoľkodňové útoky „demokratických“ médií a ich nekonečné rozhorčovanie sa nad tým, že národ odmieta nezištnú „pomoc spojencov“ napovedá, že ľudia sa pomaly ale isto prebúdzajú. Podobne médiá – asi na základe názorov politicky angažovaného správcu FB stránky Polície SR – vytvárajú dojem, že ozbrojené zložky sú na strane režimu. Z našich skúseností na demonštrácii sa však zdá, že sú na strane národa. S viacerými sme sa totiž zhovárali. Niektorí napr. na otázku, či nám idú pomôcť zobrať do vnútra toho vlastizradcu bola odpoveď: „Veľmi radi by sme išli, no zatiaľ sa nedá…“ 

Možno nabudúce, keď nás bude ešte viac. To však už asi nebude „zamatový prevrat“…

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň