Stav spoločnosti je na Slovensku dnes po 30 rokoch demokracie úplne iný ako sme si želali a predstavovali na konci roka1989. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo môže byť hlavnou príčinou? Je vôbec možné ovplyvniť tento stav? Ak áno, tak ako?
Už niekedy pred 2500 rokmi Sokrates vyhlásil:
„Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než dokáže najhoršia monarchia, alebo oligarchia.“
Demokracia ako taká zlyháva nie preto, že by bola zlým zriadením, ale preto, že sa skôr či neskôr nájdu zločinci, ktorí ju zneužijú… Na základe poznatkov z dejín sa dá tvrdiť, že demokracia nemôže dlhodobo fungovať v spoločnosti bezcharakterných ľudí. Preto sa v dejinách neustále striedajú rôzne formy demokracie a autokracie. Dnes sa na vlastnej koži presviedčame o tom, že predpoveď Sokrata sa do detailov napĺňa.
Zneužívanie moci a zločiny „vyvolených“ sú na Slovensku stále pre veľkú časť verejnosti neviditeľné a úspešne zakrývané zástupnými problémami a plytkou zábavou pomocou financií cez propagandu na to vytvorených ideologických skupín a masmédiá. Ľudia sú manipulovaní všetkými dostupnými nástrojmi a presviedčaní, že momentálne prežívame najúspešnejšie a najslobodnejšie obdobie demokracie.
Ako sa s touto skutočnosťou vysporiadať a čo môžeme urobiť?
Množstvo občianskych združení, ale aj obyčajných ľudí – aktivistov, ktorí nie sú spokojní s tým, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť sa neustále snaží poukazovať na nespravodlivosti, ale aj úprimne realizovať svoje zámery proti zradám na obyvateľoch Slovenska.
Napríklad sú podpisované vyhlásenia a petície za zachovanie zvrchovanosti Slovenska, za ochranu ľudského života a jeho dôstojnosti od počatia až po prirodzenú smrť, za podporu rodiny a rodičovstva, za právo na slobodu slova, za obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenska, proti budovaniu vojenských základní na území SR a množstvo ďalších.
Aj keď vyššie popísané aktivity majú určitý dosah a efekt, chybou je, že príčina problému nie je riešená v zárodku, ale vo väčšine prípadov je už len vyvíjaný tlak na zmierňovanie nepriaznivých následkov.
——
Zaujímavosťou je, že posledné tri desaťročia si my – občania Slovenska slobodne volíme vo voľbách svojich zástupcov a tak by sa mohlo zdať, že máme vo vláde presne to, čo si zaslúžime. No nie je to celkom tak.
Ak by malo platiť, že máme vo vláde to, čo si zaslúžime, potom by malo platiť aj to, že dôchodca, ktorý dobrovoľne vpustí podvodníka do bytu a podpisom potvrdí prepis svojho majetku na cudzieho človeka si to vlastne zaslúži…
——
Ak dôkladne vyhodnotíme, prečo sa Slovensko dostalo do tohto – pre rozmýšľajúceho človeka nezdravého stavu, vždy sa dopátrame k záveru, že bez propagandy a ovplyvňovania verejnej mienky prostredníctvom podpory zo zahraničia by sa to takto skokom nikdy nepodarilo. Informácie o finančných tokoch k šíriteľom propagandy sú jednoducho dohľadateľné vo verejne dostupných zdrojoch, no zdá sa, že informovať občanov Slovenska o týchto prepojeniach nie je poslaním a ani v záujme novinárov hlavného prúdu.
Sú príčinou dnešného kritického stavu médiá a politické mimovládne organizácie, cez ktoré tečú na Slovensko financie podporujúce rozklad spoločnosti?
V prvom rade sú zodpovedné všetky vlády samostatnej Slovenskej republiky, ktoré nedokázali zabezpečiť dodržiavanie platnej legislatívy a neprijali potrebné zákony na ochranu záujmov slovenského národa a jeho štátu.
Voľby
Najefektívnejšie opatrenie každého jedného občana SR proti pokračovaniu tohto smerovania je zaujímať sa o politiku a následne chodiť k voľbám s informáciami o jednotlivých programoch politických strán, a charakteroch ich jednotlivých predstaviteľov. Voľby sú jediná možnosť, kedy štát musí zobrať na vedomie vôľu všetkých zúčastnených voličov.
Každý, kto hovorí, že jeho sa politika netýka, alebo že voľbami sa nič nezmení, je na veľkom omyle. Prijaté zákony v NRSR sa dotýkajú každého jedného občana Slovenska. Naopak – tí, čo tieto „múdrosti“ o ľahostajnosti voči politike rozširujú, majú mnohokrát obrovský záujem na tom, aby sa bežný občan ani nedozvedel detaily návrhov, ktoré sa v NRSR predkladajú a nemohol proti nim protestovať.
Voľby sú najdôležitejším a zároveň najjednoduchším nástrojom občanov na presadenie svojej predstavy o tom, akí politici by mali zastupovať ich záujmy. Pre uvedomelého človeka, ktorý cíti zodpovednosť za budúcnosť svojich ďalších generácií, by mala byť účasť vo voľbách povinnosťou. Kto si svoju občiansku povinnosť neplní a ignoruje možnosť vyjadriť svoj názor vo voľbách, nemá právo neskôr kritizovať kroky zvolených politikov.
Slovenská verzia zákona „FARA“
FARA je skratka pre zákon o registrácii zahraničných agentov (Foreign Agents Registration Act)platiaci v SŠA od roku 1938. Podobný zákon bol prijatý a platí aj v Rusku a Izraeli.
Do NRSR bol návrh podobnej verzie zákona predkladaný už dvakrát, žiaľ politická vôľa na jeho prijatie zatiaľ nebola. Za prijatie tohto zákona v marci 2018 hlasovali len poslanci ĽSNS a SME RODINA.
Cieľom slovenskej verzie zákona „FARA“ predkladanej v NRSR je identifikovať a sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych organizácií (MVO), ktoré pôsobia na území SR.
Niektoré MVO pôsobiace na Slovensku sa cez svojich členov a zamestnancov snažia formovať verejnú a politickú mienku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničných sponzorov. Pravdou ostáva, že väčšina aktivít MVO je pre verejnosť prospešná, no veľakrát je proti záujmom samotného štátu (napríklad zneužitie financií zo zahraničia na zvrhnutie vlády).
Výchovu našich vlastných detí nechávame dobrovoľne ovplyvňovať cudzincami a v mnohých prípadoch im za to ešte aj platíme. Potom sa nemôžeme čudovať, že tieto cudzinou vychované deti už „nepoznajú vlastnú mater“.
Riešením by mal byť verejný tlak a následne prijatie tohto zákona, ktorý by v konečnom dôsledku eliminoval škodlivý vplyv protislovenských ideológií na území SR.
Médiá
Uvedomme si, že informácie, na základe ktorých sa dnes ľudia rozhodujú v akejkoľvek oblasti, pochádzajú prevažne z médií, ktorých hlavným cieľom je vytvárať zisk a nie pravdivo informovať verejnosť. Informácie sú vyselektované a cenzurované a na verejnosť sa dostane iba to, čo vlastníkovi média prinesie zisk. Masmédiá sú dnes najvýznamnejším nositeľom moci, pretože oni určujú, ako sú predkladané udalosti. V spravodajskej oblasti nie sú používané len na reprodukovanie faktov a skutočností, ale čím ďalej – tým viac sú priamo tvorcami virtuálnej reality a prostredia podľa ktorého žijeme.
Pritom v Zákone č. 308/2000 Z. z. v § 16 bod (3) je uvedené: Vysielateľ je povinný
a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby
b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru…
Sú dodržané tieto dve povinnosti vysielateľa? Ak nie sú dodržané, poukazujme na ich porušovanie a verejne protestujme!
Spracovanie informácií
Spochybňovanie a preverovanie akýchkoľvek informácií by malo byť pre uvažujúceho človeka samozrejmosťou. Pri jednotlivých zdrojoch informácií by mal každý uvažovať, či sú objektívne, alebo ide o tendenčnú propagandu. Informácie by mal každý preverovať cez viac zdrojov a nedať sa ovplyvňovať väčšinou.
Kritické uvažovanie a prezentácia svojho názoru je dnes ale potláčaná formou cenzúry, zastrašovania, prenasledovania, dokonca trestnými stíhaniami.
Základné ľudské práva zakotvené v Ústave SR nerešpektujú ani samotné štátne orgány. To, čo bolo dovolené povedať včera, už nie je dovolené povedať dnes a pod hrozbou trestov za vyslovenie vlastného názoru si štát udržiava poslušnosť a tichý súhlas mlčiacej väčšiny.
Tento „nástroj na udržanie poslušnosti“ však bude fungovať iba vtedy, ak ho budeme naďalej tolerovať.
Vyzývam preto občanov SR, aby sa nebáli a využívali svoje základné ľudské právo uvedené v čl. 26 Ústavy SR
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Ten, kto sa dnes pod hrozbou trestu obáva využiť svoje základné ľudské právo na slobodu prejavu, sám prispieva k tomu, že zajtra mu toto ľudské právo môže byť odobraté.
Ak základný prvok demokracie prestáva fungovať, je iba otázkou času, kedy občania využijú svoje právo zakotvené v
Čl. 32 Ústavy SR
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
9.6.2020
Branislav Čech – ZSI KORENE