sobota, 3 decembra, 2022
spot_img
ÚvodNa zamyslenieKultúra súčasného vládnutia

Kultúra súčasného vládnutia

Vládna moc je vždy v pokušení nadraďovať sa nad spoločnosť, ale aj nad zákony, či zvyklosti. Nie je to pocit egoizmu, skôr ide o nevedomosť o politike a zodpovednosti. Uvedomenie si neporovnateľného postavenia v spoločnosti a akejsi nedotknuteľnosti vedie k spomenutému pocitu nadradenosti – som viac, ako obyčajní občania. Súčasná vláda začala s prezentáciou takéhoto postoja oveľa skôr, ako predchádzajúce. Pocit sebauspokojenia z dosiahnutých pozícií sa prejavuje aj v nezvyčajne vysokej miere sebachvály, jednoducho – chvastania sa.

Politici trpia vlastnou nepripravenosťou vládnuť, ide o nepripravenosť v zmysle odbornom, aj psychickom. Majú veľkú výhodu v ochote médií fandiť mocným a zastierať ich nedostatky, ako aj časti (tej hlasnej) odborníkov, ktorí im nekriticky nahrávajú. No ale to už o tom v 60. rokoch dvadsiateho storočia napísal C. W. Mills – americký sociológ – že je zrejmé, kto má prístup do médií a komu sa tejto možnosti nedostáva. Nekritická oslava z úst odborníkov umocňuje u politikov pocit výnimočnosti a skoro geniality.

Takto sa politici chvália, že privádzajú Slovensko do hviezdnych výšin, že z neho robia európskeho tigra a pod. Konečne nastáva právny štát, spoločnosť je jednotná a sústredená okolo svojej hviezdy, vlastne dvojhviezdy: premiéra a prezidentky.

Z uvedeného premiérovi vyplynulo, že si môže na Slovensku a so Slovenskom robiť čo chce. Nie je dôležité, či je niekto ukrivdený, alebo trpí, všetci máme oslavovať jeho genialitu. Najprv sa zahrával s otázkou povinnosti nosiť rúšky (hoci neboli v obchodoch, ja som mal jednu staršiu z čias modelovania a teda ochrany pred výparmi a rodine sme nejaké ušili), potom povinnej vekovej segregácie v obchodoch, teraz zvláštny prístup k športu – mám na mysli možnosť 500 divákov na futbalovom štadióne, bez ohľadu na jeho kapacitu. Za úplný vrchol považujem dve premiérove aktivity: rozhodnutie o zákaze nedeľného predaja a rozhodnutie o plošnej výmene okresných prednostov. Prvý zákaz ide jednak proti ekonomike, ale aj proti názorom verejnosti a druhý ide proti demokracii.

Ako je možné, že „pozorovacie“ neziskovky nenapadli premiérovo rozhodnutie o absolútnej čistke, pričom aj jeho koaliční partneri stiahli chvost. Má takú magickú silu, že je absolútne nekritizovateľný? Je to ako po februári 1948 – víťazná politická strana si dosadila svojich verných do štátnych úradov, no dnes s ešte horšou organizáciou výmen, pretože tentokrát nebude rozhodovať nejaká strana, ale jeden človek. Tento človek nemá k dispozícii stranu, ale iba klub verných, takže kde zoberie 72 odborníkov? No asi pôjde o známych a ich ďalších známych. Keď sa uskutoční táto akcia, tak si noví prednostovia dovedú svojich príbuzných a známych, či inak získaných adeptov. No a Slovensko bude zachránené – ale od rozumu a šance na rozvoj. No a korupcia? Tá tam nikde nebude, asi Matovič vynájde aj nový slovník, v ktorom budú nové označenia pre rodinkárstvo, či získavanie materiálnych, alebo sexuálnych výhod.

Slovensko sa musí pripraviť na veľké upratovanie, keď už bude koniec takejto spásy a nastane čas na skutočnú obnovu! Niekto bude musieť ten Augiášov chliev vyčistiť!

Zvláštnu kultúru prejavuje I. Matovič aj vo svojich vystúpeniach – všetci jeho politici musia byť zahalení, musia čakať na jeho pokyny k vyjadrovaniu a inak sa musia vyhovárať na tajné vyšetrovania, či rokovania konzílií.

Keď mal okomentovať zastrelenie zabijaka z Vrútok, tak povedal, že dostal, čo si zaslúžil – je to pokyn pre policajtov, aby na ulici zabíjali ľudí? Zaslúžila si zabitie policajtami aj dievčina na Obchodnej ulici v Bratislave, akt, ktorý bol v týchto dňoch oficiálne vyhlásený za v súlade so zákonmi – a je to.

K tejto plošnej a komplexnej čistke mi chýba vyjadrenie ministra vnútra – asi mu nikto nepovedal, že štátna správa je súčasť jeho rezortu a keďže je polovojak a polopolicajt, tak je principiálne poslušný. V demokratických systémoch je rezort vnútra z dvoch tretín venovaný štátnej správe a z jednej tretiny policajtom. U nás je to stále naopak a to ešte fandím štátnej správe. Takže nielen za výkon a materiálne vybavenie polície je zodpovedný minister, ale aj za štruktúru a výkon štátnej správy. Chudáčisko, tvári sa ako nepozvaný hosť.

No a zbavovanie sa zodpovednosti za rozhodnutie mi pripomína malého chlapca, prichyteného s cigaretou na toalete. Ja nič, to oni! Takto sa neustále vyjadruje predseda vlády SR k zákazom a príkazom – to rozhodli epidemiológovia, ja s tým nič nemôžem robiť. No ústava hovorí inak: výkonnú moc má vláda a prezident, o žiadnych konzíliách nie je tam ani slovo. Tento prístup zopakoval v súvislosti s nekultúrnym nátlakom jarmočníkov – nech presvedčia vrchného hygienika.

Prístup Igora Matoviča je zásadne protiústavný – prenáša výkonnú moc na nejaký anonymný zhluk svojich podporovateľov. A parlament na to – nič. To by sme sa mohli dožiť aj toho, že by si Matovič pozval svojich maturitných spolužiakov a začali by vládnuť aj bez aktuálnych ministrov – veď tí aj tak nepredvádzajú ani priemerné schopnosti.

Na začiatku tejto vlády som si myslel, že najmenej zdatným ministrom bude Ján Budaj. Dnes sa však ukazuje, že je jediným, ktorý sa do svojho rezortu rozumie a nerobí čistky ako jediný spôsob vládnutia. Navyše jeho hodnotenia výstavby diaľnic, ale aj postoje k lesom a hoci aj včielkam sú pozitívnymi ostrovmi v nekultúrnom vládnutí. Vlastne táto vláda a jej mediálne hviezdy zavádzajú novú kultúru moci: budem si robiť čo chcem a vy sa mi vyzbierajte na dobré živobytie. No a aby ste mali lepšie vymyté mozgy, tak Vám zriadim vládne (teda moje) noviny – občania spievajte miestnu ódu na radosť.

Pani Remišová sa chce vyrovnať svojmu mediálnemu vzoru a tak splieta svoje naivné predstavy do detektívok a prenasleduje ľudí – zatiaľ iba zopár. Netuší, ako odhaľuje svoju nekompetentnosť a spoločenskú neužitočnosť. No je nebezpečná svojimi podivnými úvahami – v tom sa približuje svojmu šéfovi.

Kupovanie novinárov, zastrašovanie sudcov a prokurátorov, ale aj štátnych úradníkov, naivné predstavy o policajtoch, neschopnosť posúdiť možnosti napojenia sa na eurofondy, motanie sa vo V-štvorke, nevedomosti o vzdelávacom systéme a žiadne názory na reštart ekonomiky, ale aj kultúry, to sú dostatočné symptómy konca vládnutia. Má byť nahradené voľným rozprávaním a náhodným konaním? Budú rozhodovať namiesto vlády Matovičom vytvorené skupinky pololaikov, ktorí niečomu rozumejú, ale sociálne a psychické dôsledky ich nezaujímajú?

Slovensko potrebuje vládu zodpovedných aspoň približných odborníkov. No to by sa museli skoncentrovať do nejakých politických strán a vyraziť do boja s papierovými drakmi. Rovnako by sa mali vytvoriť nejaké voľnejšie združenia regionálneho rozvoja a v krajských voľbách predviesť dobré vízie a príjemné tváre, ktoré ukrývajú rozhodnosť, zodpovednosť, čestnosť a ústavnosť.

16.6.2020 prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc.

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň