Človek by sa aj potešil po prijatí správy, že naši volení zástupcovia schválili povinné 3 hodiny telesnej výchovy. Raz darmo, kultúrne dedičstvo Európanov spočíva sčasti aj v prínose starovekých Grékov (popri iných národoch, z ktorých studnice v našej krvi kolujú univerzálne pravdy – našich predkov, starých Slovenov).
Ak by sme sa snažili byť aspoň trochu objektívni, snáď by sme si mohli myslieť, že si návrh zákona aj preštudovali. Možno po jeho prečítaní mali pocit, že mu rozumejú. Presvedčili sami seba, že rozumejú. Objavili Ameriku. Budú konať v dobrej vôli. Konečne vyriešia problém s detskou obezitou. Na telesnej sa začne cvičiť. Deti sa budú hýbať o 45 minút vybraný deň viac ako kedysi. Mladí absolventi telovýchovy konečne nájdu svoje uplatnenie v školstve. Budú vítaní s otvorenou náručou. Možno bude taký dopyt po pracovnej pozícii učiteľa telesnej výchovy, že riaditelia si budú môcť vyberať! Ech, to by bolo!
No nepodarilo sa. Ich metarozmýšľanie nedospelo do úrovne predvídať následky svojho konania. Školy dlhodobo zápasia s ukrutným nedostatočným financovaním. Síce digitalizujú odušu (deti sa čipujú pri príchode, odchode, keď preberú obed- rodičia majú prehľad o tom, že ich deti prišli do školy, najedli sa, že sú na bezpečnom mieste, kde sa o nich láskavý personál zariadenia postará), urobiť však digitálnu telocvičňu, kedy by stačilo deťom si dať 3D okuliare virtuálnej telesnej výchovy (v rámci uťahovania opaskov by sa vytvoril dômyselný systém striedania si okuliarov s výsostným ohľadom na to, aby sa predišlo možným infekciám očí) asi doposiaľ nikomu nenapadlo. Nepomerne by to bolo lacnejšie riešenie, ako postaviť novú telocvičňu. Tablety sú na tak dôležitú hodinu nepostačujúce. Dostávame sa teda k riešeniu zásadného problému, ktorý vznikne aplikovaním zákona v praxi. Máme dva mesiace. Fúra času!
Nasledujúce riadky (pevne dúfam) neplatia plošne pre všetky školy na Slovensku.
Konča školského roka 2022/2023 sa dostávame do situácie, keď pre novú povinnú hodinu telesnej výchovy musia ubrať z časovej dotácie iným hodinám/predmetom. Tieto hodiny vypadnú z rozvrhu. Ktoré, to je v rukách vedenia školy. Vedenie sa dostáva pred ošemetnú otázku, čo vyhodiť, čo ponechať. Tak sa môže napríklad stať, že z prvého stupňa a druhého stupňa vypadne sem – hodinka, tam – hodinka angličtiny, dejepisu, geografie, biológie a tak ďalej, a tak ďalej…) Učiteľom telesnej výchovy sa nasype čistá telesná a predmety, ktoré po nich zostanú padnú do náruče tých, na ktorých úkor budú plniť úlohu prebudiť v slovenských deťoch lásku k športu, pohybu a k vôbec k všetkému, čo tento pojem v svojej podstate zahŕňa. Kde ju však budú učiť? Už dnes sa hodiny telesnej výchovy v niektorých školách učia po zväčša súkromných telocvičniach, športových kluboch a podobne. Dranká škola.
Že vypadne hodina angličtiny, geografie, akéhokoľvek iného predmetu, je už teraz tragické.
Je však neprípustné, nesprávne a ponižujúce, aby pre zavedenie hodiny telesnej výchovy ubrali z časovej dotácie slovenskému jazyku a literatúre!
Na Slovensku, v slovenskej škole, uberú nám hodinu slovenského jazyka. Na prvom stupni, aj na druhom stupni.
Slovenské školstvo je v kóme.
