Dňa 4. júna 2022 sa uskutočnilo v Trnave Sympózium SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO pri príležitosti 230. výročia jeho založenia. V aule Trnavskej univerzity Pazmaneum odzneli prednášky od historikov:
Mgr. Peter Cabadaj: Tovarišstvo v kontexte slovenskej kultúry
Ing. Marián Tkáč, PhD.: Duša slovenského učeného tovarišstva – Anton Bernolák
doc. PhDr. Ivan Mrva, PhD.: Kardinál Alexander Rudnay
Za združenie ZSI sa sympózia zúčastnili Ing. Branislav Čech, Ing. Mgr. Ľudovít Gunčaga a čestný člen združenia PhDr. Ivan Mrva (ako prednášateľ).
Organizátorom sympózia bolo o. z. SLOVENSKÍ KATOLÍCI, partnermi sympózia boli:
Miestny odbor Matice slovenskej – Trnava
Miestny odbor Matice slovenskej – Bratislava-Staré Mesto
CYRILOMETODIADA, o. z.
RASTIC, o.z.
PRO PATRIA
Slovenské učené tovarišstvo bolo združením stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny. Išlo o prvú spoločnosť s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá vznikla o 71 rokov skôr ako Matica slovenská.
„Všeobecne o Slovenskom učenom tovarišstve vieme, že bolo prvou celoslovenskou kultúrno-osvetovou a národnopolitickou spoločnosťou. Súčasníci ho nazývali aj Tovarišstvom literného umeňá. Vzniklo v prvej fáze národno-obrodeneckého hnutia a prípravy na jeho založenie ohlásili poslucháči generálneho seminára v Bratislave v roku 1789. Vlastenecky orientovaná katolícka mládež poslala do všetkých krajov Slovenska Oznámeňa, vyzývajúce prívržencov a milovníkov nového spisovného jazyka – bernolákovčiny, aby sa združili v Slovenskom učenom tovarišstve. Za dátum vzn iku spoločnosti je univerzálne považovaný rok 1792. Dozaista k tomu prišlo po úradnej akceptácii stanov, ktorých obsah, žiaľ, nepoznáme.
Hlavným cieľom Tovarišstva bolo „šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk, obnovenú, očistenú slovenčinu, získať jej stúpencov, organizovať spisovateľov a hlavne organizovať vydavateľskú činnosť a distribúciu tovarišských bernolákovských kníh“. Popri tom ale malo aj široký kultúrny, buditeľský, sociálny a politický program, z ktorého vychádzali spisovatelia, publicisti a ostatní členovia v rámci svojich literárnych, ľudovýchovných a vzdelávacích aktivít. Tovarišstvo sídlilo v Trnave, kde od roku 1791 účinkoval Anton Bernolák. V „slovenskom Ríme“ bol jeho hlavný stánok, tlačiareň Václava Jelínka, v neďalekom Naháči vykonával pastoračnú činnosť katolícky kňaz a spisovateľ Juraj Fándly.
Aj keď na čele Tovarišstva stál ako vedúca osobnosť Anton Bernolák, organizačnú, pokladničnú, editorskú a archivársku činnosť obetavo zabezpečoval najmä Juraj Fándly. Medzi ďalších aktívnych a známejších členov, mecénov a priaznivcov spoločnosti patrili Jur Palkovič, Ondrej Mésároš, Alexander Rudnay, Jozef Ignác Bajza, Matej Kyselý, Anton Benčič, Šimon Fába, Anton Ďateľ, František Xaver Fuchs, Juraj Hollý, Jozef Nejedlý, Anton Palšovič, Jozef Vurum, Ján Nepomuk Arady, Pavol Beznák, Anton V. Gazda či gróf Mikuláš Čáki (išlo o jediného člena Slovenského učeného tovarišstva, ktorý bol príslušníkom vyššej šľachty – veľkú časť svojho majetku rozdal na sociálne účely).
Slovenské učené tovarišstvo – jedinečný vklad katolíckej inteligencie do národných dejín Slovákov – patrilo rozsahom členskej základne (okolo 500 osôb) k najpočetnejším osvetovým a literárno-vydavateľským organizáciám v Uhorsku.“(1)
(1) Úryvok z prednášky Mgr. Petra Cabadaja: Tovarišstvo v kontexte slovenskej kultúry
Fotografia: Zakladanie Slovenského učeného tovarištva (olej Andreja Kováčika 1934) – v strede Anton Bernolák, sediaci – budúci kardinál Alexander Rudnay, vpravo od Bernoláka Jozef Ignác Bajza a Juraj Fándly.
