streda, 13 novembra, 2024
spot_img
ÚvodNa zamyslenieVakcinačné „evanjelium“ podľa Bergoglia

Vakcinačné „evanjelium“ podľa Bergoglia

4. 9. 2021 PhDr. PaedDr. Peter Grečo, PhD.

„Nikto nebude trpieť, spasím ich všetkých!“

(Karel Kopfrkingl, film Spaľovač mŕtvol)

Návšteva pápeža Františka na Slovensku vôbec nesúvisí s obligátnym pozvaním Konferencie biskupov Slovenska (KBS). Naopak, je výsledkom činnosti architektov nového svetového totalitného poriadku, ktorí aj pomocou agentov na pozíciách riadenia nášho protektorátneho štátu realizujú svoje ciele. Je to práve „pozývateľka“ pápeža Zuzana Čaputová, ktorá počas prezidentskej kampane preriekla zámery svojich riadiacich štruktúr: „Chcem, aby sme boli krajina, kde sa ľudia nebudú báť zomierať.“

Zinscenovali veľkolepé divadlo. Vláda a KBS sa preto „dohodli“ na vybranom publiku pápežových predstavení: pôjdu tam iba vybraní vyvolenci – zaočkovaní. Nebudú to však vyvolenci Boží v zmysle listu sv. apoštola Pavla Kolosanom a „Pax Christi“. Je to však úplne v súlade s Bergogliovou doktrínou „vakcinačného evanjelia“, že vakcína má byť dostupná pre všetkých, aj pre chudobných. Prvýkrát v dejinách Cirkvi jej formálna hlava bezohľadne selektuje človeka a delí ľudí kvôli zdravotným a hygienickým požiadavkám, teda kvôli tomu, že človek je človekom. Dôvody jeho dlhej návštevy spôsobujú apokalyptický des a odhaľujú nositeľa bielej reverendy ako muža, čo nekoná v prospech skutočnej Kristovej Cirkvi, a teda ani človeka. Vlastnými skutkami sa usvedčujú.

Antikristovské delenie a selekcia ľudí

„Prekvapivé“ oznámenie o návšteve pápeža ocenil pastiersky list KBS, podobne ako predtým „zázračné zrodenie vakcíny“, humanistickým optimizmom zaobaleným do „budovateľských“ náboženských sloganov a klišé. Robia to zreteľne od nástupu tejto podivnej neomaltuziánskej pandémie.

Do pochmúrnej doby – podľa KBS – ohlásením jeho návštevy „konečne príde nejaká dobrá správa; taká, ktorá by nás potešila, povzbudila. Svätý Otec sa chystá na návštevu Slovenska“. Pokračujú: „Nech nám Svätý Otec pomôže nielen odložiť, ale aj ukončiť všetky nezmyselné spory; nech nám dodá silu prekonať obavy; nech nás zjednotí naprieč celou spoločnosťou. Nech nás spojí medzi sebou navzájom“.

Ľudí, ktorých na jeho akcie sami hanebne rozdelili ako vo vyhladzovacom tábore, má pápež zjednocovať a urovnávať spory? Veď to odporuje zdravému rozumu, je to „contradictio in adjecto!“ Teda pápež bude tvoriť jednotu, no iba s tými, ktorí zbožne chránia seba, ostatných a jeho. Podivne chápaná jednota a spájanie, ktoré nás vnára do sémantického kolapsu a dekonštrukcie. Podľa záchranára Dobiáša na Sv. Otca sa okrem vakcinovania máme pripraviť aj spoveďou, veď bola by tragédia, keby sa u nás nakazil. A v tomto duchu padajú verifikujúce vyhlásenia po cirkevnej linke legitimizujúce toto nové chápanie jednoty. Typické postmoderné miešanie metafyzických a fyzických pojmov. Chytrý pokus zneužiť náboženské cítenie ľudu.

Základom skutočnej cirkevnej jednoty je Kristus, pretože on chodil a prinášal spásu aj nakazeným malomocným, spoločenským outsiderom. On z oboch urobil jeden ľud, ako učí apoštol Pavol v liste Efezanom. Jednota Bergoglia nie je Kristovej povahy. Antikristus, ktorý dokáže bez problémov zobrať na seba podobu anjela svetla (2Kor 11,14), alebo ako rajský zvodca miešať pravdu so lžou, má zreteľné kontúry. Súčasťou progresívno-liberálnej totality sú, žiaľ, aj lídri kresťanských náboženstiev, ktorí podľa Dostojevského Legendy o veľkom inkvizítorovi opravili učenie Krista tým, že ho založili na zázraku, tajomstve a autorite. Budú v tandeme s mocnými tvorcami nového svetového poriadku, ktorých má počúvať miliónové stádo. Ten, ako to naznačil samotný Dostojevskij, budú realizovať úhlavní nepriatelia Cirkvi: slobodomurári.

Triedenie ľudí v konečnom dôsledku spúšťa triedenie duchov, na tých, čo sú skutočne za Krista a tých, čo sú proti nemu. Nastáva proces očisťovania aj našej Cirkvi a kresťanského života. Dialektika Božej Prozreteľnosti pracuje napriek „pandémii“, načo oni zabúdajú. V prvých riadkoch svojej Filozofie nerovnosti vyzýva Berďajev v zmysle známeho evanjeliového výroku po uchopení meča, ktorý priniesol Kristus. Duchovného meča pretínajúceho ľudstvo na tých, ktorí stoja na strane Krista, a tých, ktorí sú proti nemu.

Kolaborácie cirkevných štruktúr pri zvecnení človeka

Celé toto tajomstvo cirkevných štruktúr konajúcich v prospech Antikrista je v tom, ako to postrehol Aljoša Karamazov v Bratoch Karamazových, že neveria v Boha. Preto ich Boh vydal napospas hanebnosti, lebo svojou neprávosťou prekážajú pravde, ako učí sv. Pavol na začiatku Listu Rimanom. Sv. Irenej prehlasuje: „Cirkvi bol zverený Boží Dar, ktorý je Duch; nemajú na ňom účasť tí, ktorí sa odlučujú od pravdy hlásanou Cirkvou svojim nepravým učením“ (Adversus haereses, III, 24, 1 – 2). Kardinál Henry Newnam na konci 19. storočia prorocky písal o tom, že z Evanjelia sa budú vyberať pohodlné pasáže o láske, porozumení, dialógu a do ústrania sa zatlačí integrálna pravda, ktorú nám Boh zoslal. Dnes tento proces pokoncilovej zmeny paradigmy vrcholí.

Život v Bohu, nový život človeka skrze pokánie a vyliatie Ducha degradovali cirkevní hodnostári falošnej infiltrovanej cirkvi na púhy biologický život, na buržoázny individualizmus a egoizmus. Teda kresťanské „zoe“ degradovali na „bios“. Ich „evanjelium o zdraví a zodpovednosti“, hoci sa radi odvolávajú na piate Božie prikázanie, odporuje Prvému, že len Bohu jedinému sa máme klaňať.

Feuerbachovo materialistické „krédo“ môžeme dnes upraviť: „Namiesto viery v Boha nastúpi viera vo vakcínu, namiesto Biblie nariadenia hygienikov, namiesto náboženstva a cirkvi konvencie „spoločenskej zodpovednosti“, namiesto jasu neba prekrytá chmúrna zamaskovaná tvár, namiesto spoločenstva modlitby izolácia, namiesto chrámu obchodné  a vakcinačné centrá, namiesto znaku kríža dezinfekcia rúk, namiesto pekla ostrakizácia a zastrašovanie, namiesto človeka biorobot.“

Za celé to obdobie sa nenašiel žiaden „odborník na vieru“ a nepovzbudil ľudí Božím slovom, že Hospodin Boh svojich veriacich dokáže chrániť pred nákazou, čo pustoší na poludnie a moru, čo sa tmou zakráda (Ž 91, 3.6). Od Krista oddelení nositelia moci v Cirkvi, ani nemôžu rozumieť Písmu, tobôž Božej moci. Preto je toľko rozpakov nad tým, ako bez škrupúľ sa „dopracovali“ až k nacistickej inštrumentalizácii človeka, k jeho zvecneniu: ak chceš ísť na Sv. Otca, tak sa musíš stať laboratórnou krysou.

Jeden z výrazných odporcov tejto Bergoglianskej cirkvi, patriarcha Eliáš Dohnal, podal tristný rezultát: „Vedci od samého začiatku pred vakcínou varujú, že zmenou genómu sa celý ľudský rod zmení v geneticky modifikované organizmy. Ide de facto o postupné vyhladzovanie ľudstva. Je to vzbura a zločin proti Bohu Stvoriteľovi! Túto vzburu Bergoglio vehementne presadzuje. To, že tieto vakcíny obsahujú tkanivo zaživa vytrhnuté z nenarodených detí, je prejavom satanizmu, ktorý tzv. svätý otec rovnako presadzuje. Všetci, kto sa s ním chcú stretnúť, musia najprv prijať toto satanizačné ocajchovanie, aby už potom slepo robili ďalšie kroky po šikmej ceste do pekla. Toto je cieľ návštevy tzv. svätého otca na Slovensku! Je to rana do srdca Bolestnej Panny Márie, pretože ten, ktorý mal prísť s naliehavým varovaním proti súčasnej vakcinácii, prichádza ako agent smrti.“

Ak v liste KBS sa dočítame, že pápež „nám má čo povedať a ide nás povzbudiť“, tak zo samotných faktov vyplýva, že určite nie preto, aby „posilnil bratov“ (Lk 22,32), hoci v inkrimovanom liste je odkaz na túto pasáž. Nezabudnime preto na slová sv. Ireneja:  „Aj keď hovoria podobne ako veriaci, chápu pod tým nielenže niečo vskutku nepodobné, ale priam protichodné“ (Adversus haereses III, 17).

Bergoglio ako protipápež a schizma v Cirkvi

Právnici aj zo sekulárneho prostredia (advokát Taormini, sudca Giorgianni) spochybňujú abdikáciu Benedikta XVI. z roku 2013. Neriešia primárne okolnosti rozsiahlej levanduľovej – homosexuálnej mafie vo Vatikáne, ktorá Benedikta dotlačila k zdanlivo formálne platnej abdikácii podľa Kánonického práva. Tvrdia s viacerými odvážnymi duchovnými, teológmi a právnikmi, že Benedikt použil abdikačnú formuláciu v spojení „ministerium petrini“ (petrovskú službu), a nie na „munus petrini“ (petrovský úrad), čím ostáva pápežom, hoci nie v aktívnej funkcii. Jeden pápež sa modlí a druhý Cirkev „rozoberá na skrutky“. „Je iba jeden pápež, Benedikt XVI. Bergoglio je kardinál oblečený v bielom, komplic Nového svetového poriadku“, prehlásil sudca a bývalý minister Giorgianni. Nástupnícke právo po ňom je neplatné, podobne ako v prípade Anakléta II. a jeho nástupcu Viktora IV. v prvej pol. 12. storočia. Teda je protipápež ako ich bolo v dejinách vyše dvadsať, avšak táto schizma nemá typickú podobu, je to „čudná schizma“. Existencia malej skupiny kardinálov, tzv. mafia zo St. Gallen, ktorej členom bol Bergoglio, mala najprv v roku 2005 prekaziť voľbu Ratzingera za pápeža. Keď sa to nepodarilo, odstavili čoraz konzervatívnejšieho pápeža z úradu.

Závažnejšie je, že ak po právnej stránke je schizma stále otázna, je tu čoraz viacej viditeľnejšie rozdelenie Cirkvi po vieroučnej a duchovnej línii. Bergoglio označený čoraz početnejšími prelátmi, keď už nie za spolutvorcu, tak aspoň za morálneho sponzora nového svetového poriadku, indikuje, že upadol do herézy, resp. do celostného odpadlíctva od katolíckej viery a vedie Cirkev nezákonne. Pred eucharistickým Kristom nekľaká, teda nevzdáva bohopoctu, kým pred transexuálmi, príslušníkmi židovskej aristokracie neraz padol na kolená. Jeho medzináboženský dialóg síce „ani na milimeter nie je odchýlený od Koncilu“, preto smelo podpisuje vyhlásenia, ktorými degraduje jedinečnosť spásy v Kristovi na roveň s islamom či inými vierovyznaniami. Socha Martina Luthera zdobí pápežský palác, prestal slúžiť bohoslužby na Oltári vierovyznania, zriekol sa titulu „vikár Kristov“, utláča tých, čo slávia predkoncilovú liturgiu. Vrcholom odpadlíckej manifestácie bola tzv. synoda o Amazónii, kde vo vatikánskych záhradách mali modloslužobnícky kult akejsi indiánskej bohyni Pachamame. Arcibiskup Ján Lenga pranieruje pápeža, že zničil posvätno – sacrum v Cirkvi. Nevidíme do jeho duše, prečo spolupracuje na zreteľnom bohoboreckom projekte.   

V cirkevnom obehu koluje jed rozdelenia, prebieha občianska vojna, ktorá zasiahla aj veriaci ľud. V dobe sv. Bazila alebo sv. Atanáza, keď celé provincie boli infiltrované ariánskymi biskupmi, neraz jediný pravoverný biskup chránil pravú vieru a tá sa v ľude skutočne zachovala.

Náš národ, ktorý prejde touto skúškou psychického nátlaku a genocídnej vakcinačnej politiky, môže vykúpiť svoje zakliatie za zmarenie cyrilo-metodskej misie a splniť svoje historické poslanie: byť jadrom duchovnej obnovy na starom kontinente a mostom medzi východom a západom.

Udržanie zdravého rozumu a viery v čase perzekúcie

Pripravme sa teda na utrpenie za pravdu. Sám Kristus nás učí, že cesta pravdy je úzka, na rozdiel od pohodlnej cesty do záhuby (Mt 7,13). Sme v podobnej situácii ako kresťania v prvých troch storočiach a sme nútení odopierať kult kresťanskému Bohu. V súvislosti s očakávaním Božieho kráľovstva Berďajev v závere svojho posledného diela O otroctve a slobode človeka pripomína, že náš zápas bude tvrdý, spojený s obeťami a utrpením. Inej cesty podľa tohto svedka však niet, pretože toto kráľovstvo nemožno dosiahnuť iba reflexiou či meditáciou.

Pamätajme na prísľub oslobodenia Pravdou, ktorej máme byť poslušní. Očistíme si duše, ako nás nabáda Prvý list Petrov (1,22). Nie sme v tom sami, pretože je nám prisľúbený Boží Duch, ktorý nám aktualizuje schopnosť pohotovo svedčiť a zbavuje nás strachu. S týmto osvedčeným arzenálom cirkevného pokladu si musíme zachovať jasnú myseľ, aby sme nepadli do osídel tejto falošnej reality. Tí, ktorí sa nás pokúšajú pozbaviť dýchania zdravého vzduchu, teda dychu života, sa súčasne usilujú pripraviť nás o rozum a vôľu. Budú nás pokladať za podivínov, parazitov až bláznov.

Pre zachovanie integrity osoby potrebujeme sa pohybovať vo sfére jedom nezriedenej viery, preto je potrebné utiekať sa k tým duchovným pastierom, ktorí spĺňajú tri podmienky: zachovali si pravovernosť, nie sú členmi „levanduľovej mafie“ a usilujú sa o svätosť života. V každej diecéze ich nájdeme. Nesmieme upadnúť do apatie až ničoty, v ktorej sú vystavení naši „zodpovední“ blížni, čo stratili zmysel a nádej. Dobrorečme Bohu v každom čase, v každom životnom položení a prosme ho, aby riadil naše kroky a usmerňoval naše zámery ako učí biblický Tobiáš i apoštol Pavol. Ten, ktorý je v nás je väčší, než ten, čo je vo svete (1Jn 4,4) nás posilňuje bohoľudskou energiou. 

Z týchto dôvodov potrebujeme intenzívnejšie vzývať Božieho Ducha, aby sme neodpadli od viery v čase prenasledovania a výsmechu. Oslávenému Pánovi, ktorému bude všetko ako podnožka položené k nohám, budeme smieť s tými, ktorí víťazne prešli počas celých dejín apokalyptickým zápasom i s tým covidovým drakom spievať víťaznú pieseň: „Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť“ (Zjv 12, 11).                                                                               

                                                                              

Predchádzajúci článok
Ďalší článok

1 KOMENTÁR

  1. Pápež František nie je protipápež. V tomto sa mýlite. Že je s globalistami v prílišnej sympatii je na jednej strane k vydeseniu, a na strane druhej možno dúfa, že pre chudobných bude urobené tzv. inkluzívnym kapitalizmom viac, než sa robí teraz. V otázke vakcín má toxických poradcov. Nespomínate nič z jeho pozitív, ktoré za 8 r. určite tiež má. Prerto Váš komentár nepovažujem za inteligentný. S úctou Pavel Pakoš

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň