Prof. J. Husár 10/1/2021 Bratislava
Podnikateľské prostredie je pojem, ktorý neustále opakujú politický predstavitelia posledných 10 rokov. Ministerstvo hospodárstva má na stránke pod týmto titulom akýsi štvorec, v ktorom sú obdĺžniky s označením: podpora podnikania, duševné a priemyselné vlastníctvo či lepšia reguláciu.
Úplne sa opustilo od pevných rámcov definícií ekonomických pojmov a ich dodržovaní hospodárskou politikou. Ako uvidíme nižšie, známa input/output tabuľka, či tabuľka medziodvetvových vzťahov, hoc je EÚ predpisuje, zostala nevyužitá. Je to ona čo opisuje podnikateľské prostredie v cele množine ekonomických pojmov. Zobrazuje proces vzniku ekonomických vzťahov v ekonomike. Ohromujúci objav veľkého ekonóma V. V. Leontieva! Iba poznatky nás orientujú ako funguje ekonomický svet. M. Ress, popredný svetový kozmológ, napísal dielo Iba 6 čísel s podnadpisom Skryté sily formujúce podobu vesmíru. Čo formuje podobu ekonomického vesmíru? Aj v ekonomike je to predovšetkým stav poznania ľudstva a to na začiatku 21. storočia. M. Ress ukazuje, že ako iba 6 čísel, vtlačených vo „Veľkom tresku“, určuje zásadne dôležité črty fyzikálneho kozmu. Práve tak ekonomika, ekonomický systém, ekonomický vesmír závisí od čísel a ekonomických vzťahov zobrazených v I/O tabuľke. Nemôžeme ich ignorovať. Ale, žiaľ, robili a robia to všetky vlády po roku 1989.
Začnem však iba časťou listu. V roku.2011 som vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi napísal: ….“Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Do konca roku 1998 som spočítal novelizácie daňových zákonov (mali sme 10 zákonov o daniach a jeden o správe daní). Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ“. Novelizovať daňové zákony nie je vedecký pohľad na ekonomiku, je to parciálny pohľad. Nie určujúce zásadne dôležité črty.
Z tohto listu vyplýva, že po roku 1993 naše vlády iba bojovali s krízami (zachraňovali to zmeny daňového systému), ako ich zvládnuť, ale nie s tým ako má fungovať ekonomický systém a čo bude v budúcnosti, v nasledujúcich 5-10 rokoch a ako sa ta dostať. Vymýšľali zmeny aj odvodového systému. Vždy sa riešili parciálne problémy (železnice v SR, vládna štvrť,…) ale nikdy pritom vláda nepracovala na probléme fungovania ekonomiky ako celku, začo dostal V. V. Leontiev Nobelovu cenu. On vyriešil zásadné a kľúčové prvky ekonomiky, ich súčinnosť, predovšetkým s ohľadom na celok., jeho fungovanie, jeho budúce fungovanie aj v konkrétnej matematickej podobe. A tak sa stali veci neplánovane (korupcia, čierne fondy,…). Výsledok? Nevieme ako chceme a budeme žiť. Pojem zelená ekonomika to nevyrieši. Vedu iba simulujeme. Stenu reality počmárame obrázkami. Neriešime prečo je to tak. Nemá to kto. Nemajú to v hlave predseda vlády či ministri (tí si odídu v dnešných časoch na dovolenku) A tak máme slabú ekonomiku a silný kapitál, developerov.
A dôsledok? Finančná a ekonomická kríza, ktorá trvá od roku 1989.
Teraz, a to už po niekoľkýkrát opakujem, hlboký ekonomický poznatok, ktorý stelesňuje dávno známa I/O tabuľka. Ona opisuje prostredie ekonomiky, nielen podnikateľov! Z názvov riadkov a stĺpcov tabuľky to zistíme. Čo má mať predseda vlády a ministri v hlave hovorí nižšie tabuľka 2, input/ output tabuľka. Ak sa do nej čitateľ zahĺbi, sám pochopí, že ekonomiku má na dlani. Trochu ho usmerním. V záhlaví sú dve spotreby: výrobná a konečná. Čitateľ vidí podrobne čo sú to. V riadkoch sú tiež dve časti: dodávateľské odvetvia a pridaná hodnota (správne novovytvorená hodnota). Po prečítaní názvov riadkov čitateľ dostane konkrétnu predstavu. Z riadku 1 čitateľ vidí, že poľnohospodárstvo vyrobilo hodnotu 3050 euro a vidí jej rozdelenie. Zo stĺpca 1 vidíme, odkiaľ potrebovalo poľnohospodárstvo produkciu (jeho náklady) a aká je ním vytvorená novovytvorená hodnota (1100 eur) a čo je to.
Keby hociktoré číslo, či vzťah nebolo „vyladené“, vznikne veľká ekonomická porucha. A to musí predseda vlády či ministri vedieť. Platia v nej vzťahy. Napríklad súčet prvého stĺpca a prvého riadku je 3050. Súčet stĺpca 9 sa rovná hodnote 4330, a je to HDP. Súčet riadka 8 je3530. Ak k nej prirátam hodnotu dovozu 800, opäť získam HDP; kontrola! Významné vzťahy, opisujú podnikové prostredie, konkrétne aj vzťah k zahraničiu (náš dovoz 800 eur). Táto kontrola odhalí aj korupciu. Týchto vzťahov opisujúcich prostredie ekonomiky je veľké množstvo. To musí predseda vlády vedieť.
Vidíme, že ekonomika mala export 970 a import 800 eur. Teda ekonomika má prebytok zahraničného obchodu (aký bol kurz?). Aj poľnohospodárstvo má prebytok a to 10 eur (keď som pôvodne tabuľku konštruoval, poľnohospodárstvo malo prebytok). Čitateľ si môže urobiť podiely mzdy v odvetviach a ich celková produkcia. Toto je teda ozaj detailný opis prostredia ekonomiky, a nie iba dnes známe bolo by, by bolo.
Aj makroekonómia nám teda darovala dar, vzorec, maticu. Dokáže ho (ju) čítať ten, kto vie čo a kde hľadať. Ona dovolí prognózovať pomocou jej matematického vzťahu X = (I – A)-1Y, čo sa v ekonomike stane o rok o dva. Uvedomenie si opísaného stavu vecí v ekonomike, zistíme, že tabuľka ponúka radikálne nový pohľad na ekonomiku a miesto ľudí v nej, ako aj na podstatu ekonomických zákonov. Verím, že nielen ja, ale aj čitateľ cíti aký povrchný, jednostranný, zúžený, či inak skreslený je obsah vystúpení politikov. Potrebujeme vedecky poctivý, vedecky bohatý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu ako funguje ekonomický systém, jeho ekonomické prostredie. Namiesto radosti prišli problémy a neustále klamstvá. Pozrime sa pravde do očí. Máme iba ríšu hmlovín. Náležite všetko preskúmať! Celá otázka fungovania ekonomiky je pre vládu priveľmi tajomná, to je fundamentálna výzva dneška pre zmenu.
Prezrel som si problémy, ktorí trápia malé a stredné podniky na Slovensku, ktoré označili samotní podnikatelia: odvodové zaťaženie (63 %), časté zmeny zákonov (43 %), ťažká vymáhateľnosť práva (27 %), nedostupnosť úverov (26 %), nejednoznačnosť zákonov (24 %), korupcia na úradoch (23 %), výška daňových sadzieb (22 %), vysoké úrokové miery (14 %), netransparentnosť (12 %), inflácia (6 %), výpalníctvo (4 %), výmenný kurz (2 %), iné prekážky (8 %). Toto je svedectvo tých, čo nás vedú. Teda nielen len chcieť zmenu, ale musíme vedie akú a prečo práve takú a hlavne musíme byt na to aj primerane pripravení. To nevedeli Budaj a Kňažko.
Brzdou pochopenia je neznalosť makroekonómie. V čele štátu stoja ľudia čonárod nevedú, nepoznajú vedu a tak sami blúdia, vládnuť chcú a nevedia ako; to napísal J. Jesenský, vedia len kradnúť, no Slovensko z nich nik úprimne nemá rád.
Nespomenuli si, že od 2/1/1969 sme konečne mali predsedu vlády, nie predsedu Zboru povereníkov a že Slovensko vzniklo druhýkrát 1/1/1993. Žiaľ, zabudli aj na V. Šrobára. J.M. Hurban ako prvý predseda SNR napísal článok Čomu nás učia dejiny, za ktorý ho zavreli vo Vacove. V roku 1846 založil najslávnejší slovenský časopis Slovenskje pohladi na vedi, umenja a litaratúru.
R. Sulík ako predseda NR SR si odskočil na kávičku do Paríža a teraz sa vrátil z dovolenky v Dubaji.
Ako zakončiť? Štyria hudobníci sa dohovoria, že budú hrať Allegro con brio. Zasadnú za nástroje a každý bude hrať niečo iné. Nemôže to byť Allegro con brio, nehrajú dielo z príslušných nôt.