štvrtok, 18 júla, 2024
spot_img

180. výročie vzkriesenia slovenčiny, 105. výročie od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka v Slovensku

14. februára 1843 sa stretli v Bratislave Ľ. Štúr, J. Rimavský, S. Vozár, J. Kalinčiak, J. Lovinský a S. Štúr, kde sa rozhodli o ustanovení Štúrovej spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej stredoslovenčiny severozápadného typu. Rozhodnutie pripraviť novú kodifikáciu spisovnej slovenčiny nebolo reakciou na nejaký momentálny podnet; naopak výsledkom cieľavedomých ašpirácií a konkrétnych počinov celej štúrovskej generácie, ktorá zohrala významnú úlohu pri rozvíjaní a formovaní narastajúceho národného povedomia Slovákov v 30. a 40. rokoch 19. storočia. (I. Ripka, https://snn.sk/den-vzkriesenia-slovenciny-14-februar-1843/)

V roku 1918 začal plniť slovenský jazyk v úlohe štátneho jazyka významnú funkciu vo svojom vývine, pretože sa stal vyučovacím jazykom na všetkých druhoch škôl. Táto náhla zmena významne ovplyvnila slovenské školstvo, začalo sa vyučovať po slovensky, budovala sa sieť škôl postupne poskytujúca základné, učňovské a stredné odborné vzdelanie.

SÚVISIACE ČLÁNKY

5 KOMENTÁRE

  1. Slovensko, Slovenský jazyk, Slovenská národná rada, Slovenky. Tak prečo Slováci a nie Sloveni? Podobné výrazy Slovák sú hanlivé. Hlupák, chudák, žobrák…. Trápi ma, že sa tak slováci aj správajú. Kedy sa ujal tento názov a kto nám ho daroval? Sami asi nie. Pýtal som sa viacerých. Napríklad pána Chmelára. Ten mi odpísal, že sa zaoberám hlúposťami a jemu to nevadí. Chcel by som sa spýtať pána Hornáčka na jeho názor. Má pán Chmelár pravdu?

  2. Dobrý deň, v budúcnosti by sme sa chceli zaoberať aj touto problematikou a vyvolať celospoločenskú diskusiu a dohodnúť sa na jednotnom pojme, teraz však máme pred sebou väčšie a životne dôležité problémy. Vašu otázku preposielam p. Hornáčkovi. Margaréta Vyšná

  3. ​Vážený pán Kováčik.
    Zaoberať sa vlastným pomenovaním určite nie je hlúposť. Je to dokonca nevyhnutnosť, aby sme sa identifikovali s tým menom, ktoré nás najsprávnejšie pomenúva. K tomu sú potrebné odborné – jazykovedné a historické – argumenty z nášho národného vývoja, ale aj osveta, výchova a napokon aj celonárodná dohoda.
    Mne osobne nevadí ani pomenovanie Sloven (Slovän), ani pomenovanie Slovák. Rozhodne ho nepovažujem za hanlivé. Veď Poliak, Hanák (ich hrdé: „Me sme me a me se nedáme!“),horniak či dolniak a podobne, ale napríklad aj mudrák.
    Nesúhlasím však s pomenovaním Slovien – Slovieni. V našom súčasnom jazyku nemá oporu a pripomína viac češtinu ako slovenčinu. Nehovoriac o snahe českých ideológov(Masiarik, Masařík, Masaryk…), politikov (Beneš) aj jazykovedcov (Polívka, Vážný)) zblížiť slovenčinu s češtinou do ich splynutia a vytvorenia „českoslovenčiny“v duchu čechoslovakistickej ideológie.
    Srdečne Vás zdraví Viliam Hornáček

    • Ďakujem za odpoveď. Určite je dôležité posilniť sebavedomie Slovákov alebo Slovenov, Slovänov, na úroveň našich predkov, o ktorých píše Samo Chalúpka. Ešte raz ďakujem pán Hornáček, Slováci vás potrebujú.

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)